Tajomstvo klanu 1. kapitola (začiatok)

Bolo neskoro v noci, do otvoreného okna vial teplý letný vánok. Mladé dievča, vlastne to už bola žena, sa zobudila celkom premočená od potu a v jej bledých očiach sa odrážal strach. Práve sa prebudila z nočnej mori, poobzerala sa po miestnosti, keď zrazu ucítila vedľa seba pohyb. Rýchlo sa na to miesto pozrela, avšak uľavilo sa jej, keď zistila, že to bol len jej mladý blonďavý priateľ. Hinata pobozkala Naruta na tvár a pobrala sa k oknu, už vôbec nemyslela na spánok. Zahľadela sa von oknom na neďaleké stromy... Nevedela prečo, ale mala taký divný pocit, že ju niečo, alebo niekto pozoruje, preto zvolala „Byakugan!“ Bohužiaľ bolo neskoro, zahliadla len miznúci tieň niekoho...

Pre istotu privrela okno a opäť si šla ľahnúť k svojmu milovanému...Nechcela mu robiť starosti, tak ho nechala ďalej pokojne spať, veď sa vlastne ani nič nestalo.

Naruta prebudil lúč slnka, ktorý mu prenikol do izby cez pootvorené okno. Nežne pobozkal Hinatu na dobré ráno a ponáhľal sa prichystať raňajky. Vytiahol dve misky a dal variť vodu na instantný ramen. Keď sa najedli, obaja si zbalili veci do batohov, nachystali zbrane a jedlo. Chystali sa totiž na misie typov B, na ktoré ich poslala Hokage. Každý mal ísť so svojím týmom.

Hinata, Kiba, Akamaru, Ino, Shikamaru a Chouji mali ísť na prieskum Akatsuki.
Naruto, Sakura, Sai, Temari a Gaara zase mali oslobodiť jedného výnimočného lekárskeho ninju, ktorý asi pred týždňom zmizol z Vodopádovej a jediná stopa, ktorá ostala, bol malý kúsok hadej kože (Orochimaru J ). Konečnesa dostali pred bránu ich rodnej dediny.

Hinata na rozlúčku pobozkala svojho nastávajúceho muža.
„ Milujem ťa a nechcem ťa stratiť, dávaj si na seba pozor a skoro sa mi vráť.“
„ Aj ja ťa milujem a neboj sa, budem opatrný...uvidíme sa čoskoro...“A obidve skupiny sa rozpŕchli na rôzne strany. Po vetvách stromov skákali sťa jeden človek, boli výborne zohratý.

Naruto sa na chvíľku zamyslel nad Hinatou, keď tu zrazu z pravej strany priletel shuriken, Naruto si ho všimol príliš neskoro a už ho mal zabodnutý v ramene. Padol zo stromu a Sakura sa rýchlo vrhla za ním. Naruto zacítil, že pri páde si zlomil minimálne dve rebrá, ak nie viac. Sakura ho rýchlo začala ošetrovať svojím jutsu. Na strome sa zatiaľ zvyšok týmu rozostavil do obrannej pozície.

Shikamaru so svojím týmom prešiel už hodný kus cesty, Chouji potreboval už asi šiestu prestávku na jedenie, avšak nebol jediný, kto začal preukazovať náznaky únavy a preto sa rozhodli utáboriť aspoň na pár hodín, kým každý nenaberie nové sily. Kým Kiba, Akamaru a Hinata zbierali drevo, ostatný zatiaľ rozkladali tábor. Všetko už bolo prichystané, tak si začali prideľovať večerné hliadky. Začalo sa stmievať, keď Chouji dojedol posledný lupienok zo svojich čipsov a doširoka zazíval, to bol preňho signál, že je načase ísť spať. Hneď ako vliezol do stanu, ozvalo sa hlasné odfukovanie a za malý okamih aj dosť intenzívne chrápanie.
„To je otrava,“ zazíval Shikamaru a nasledoval Choujiho príklad.
„Brú noc,“ povedala Hinata potichu a odišla do dievčenského stanu za Ino, ktorá už ležala a zo spania mrmlala nejaké divné slová, z ktorých Hinata vyrozumela iba „ tri ruže,“ a „pre Sasukeho.“

Hianta sa uložila na spánok avšak z neznámych príčin cítila pálčivú bolesť na pravom ramene. Mala zlý pocit, avšak únava ju čoskoro zmohla a ona zaspala nekľudným spánkom.
„ Dobrú noc,“ zaželal Kiba potichu a sadol si na balvan blízko ohňa a jemne sa k nemu pritúlil Akamaru s tichým šteknutím. Obaja mali smolu, pretože ich čakala ďalšia hodina bdenia a stráženia tábora.

Naruto začínal pomaly omdlievať.
„ Ten shuriken , ktorý ťa zasiahol musí byť otrávený,“ povedala Sakura a rýchlim trhnutím vytiahla zbraň z Narutovho ramena. Potichu zakňučal a omdlel.
Nad ním a Sakurou sa však práve začal boj. Skupinka neznámych ninjov zaútočila, Gaara sa so svojim pieskom pasoval hneď z tromi naraz a vynikajúco odrážal ich útoky, a jeho obrana bola neprekonateľná. Temari svojím šikovným zaobchádzaním s vejárom tiež nemala nejaký veľký problém, zbrane odvievala jedna radosť. Sai šibal štetcom po pergamenových zvitkoch a pomocou pečatí vytváral obrovských levov, ktorý útočili na nepriateľov, až zrazu z ničoho nič vzduch preťal kunai a zasiahol ho priamo do hrude. Ešte stále prekvapený, začal padať pomaly k zemi, akoby sa pre všetkých čas zastavil, jeho vlasy sa len vlnili vo vetre a padal, akoby to trvalo aj tisíce minút.
Kunai sa mu zaboril priamo do pľúca, Sai ledva dýchal nieto aby zavolal na Sakuru, ktorá mala veľa práce s prebúdzaním Naruta. Pomaly začal syčať. Temari to už nemohla vydržať, na malý moment sa obrátila k nej.
„ Sakuraaaaaa, Sakuraaaaa!!! Rýchlo poď, Sai je na tom zle!!!“ zavolala na ňu. Sakura len prikývla, položila opatrne Naruta na zem a ponáhľala sa za svojím ďalším tímovým partnerom, aby mu pomohla a aby mu hádam aj zachránila život. Po necelej hodine urputného boja, Gaara len vyslovil slová:
„ Piesočná rakva“ a dvaja posledný ninjovia sa stratili v piesku.

Naruto sa začal preberať, chvíľu trvalo kým si spomenul na to, čo sa stalo a kde sa vlastne nachádza, rozhliadol sa okolo seba a keď pozrel hore do koruny stromov vykríkol a už sa driapal hore na pomoc svojim priateľom. Akurát zachytil padajúci Sakuru, ktorá odpadla od vyčerpania svojej chakry na Saia.
„ Bude v poriadku, avšak bude mať následky,“ povedala naposledy Sakura a zaspala od vyčerpania.
„ Ponesiem Sakuru, Gaara, ty vezmi Saia, pôjdeme ešte kúsok ďalej a tam sa utáboríme, kvôli ich stavu nemôžme ísť ďaleko.“ Gaara mlčky prikývol, privolal piesok naspäť do nádoby, ktorú nosil na chrbte, zodvihol Saia na ruky, Naruto vzal Sakuru a potichu išli ešte aspoň pätnásť minút, keď Naruto zbadal malú čistinku.
„ Tu sa utáboríme,“ zavelil a zamieril k miestu, ktoré vybral. Sakuru a Saia uložili do stanu, Temai, ktorá bola z dlhého boja dosť uťahaná sa tiež vrhla do stanu a zaspala rýchlosťou svetla.
„ Bol si dobrý,“ povedal Naruto Gaarovi.
„ Choď si ľahnúť, musíš byť vyčerpaný po tom zásahu shurikenom, ja dám pozor na tábor, aj tak nemôžem spávať,“ povedal Gaara a hodil ďalšie poleno do ohňa.
„ Ďakujem a dobrú noc.“ Gaara neodpovedal, iba mlčky prikývol na súhlas.

„Hinata, Hinata vstávaj!“ prebúdzal ju Kiba, keď videl, že sa desivo prehadzuje zo sna, zrazu niečo vykríkla a zobudila sa.
„ Kde to som??“ poobzerala sa okolo seba a uvedomila si, že je v divnej situácii. Nad ňou sa skláňal Kiba a ostatný sa prizerali , čo sa deje. Hinata nahodila falošný úsmev a povedala, že všetko je v pohode, že sa kľudne môžu rozísť a ísť znovu spať. Kibu vystriedala Hinata z hliadky. Keď jej zaželal dobrú noc, ustráchane sa na ňu pozrel, ona mu pohľad opätovala, ale niečo ju zarazilo. Z Kibových očí vyčítala, že má o ňu strach a pokúša sa jej naznačiť, že sa mu môže so všetkým zdôveriť, ten pohľad trval snáď dve sekundy, keď však Kiba nevidel žiadnu odozvu, sklopil hlavu a pokračoval ďalej do stanu.
„ Počkaj,“ zašepkala potichu Hinata.
„ Čo sa s tebou deje Hinata?“ ozval sa Kiba.
„ Ak mi sľúbiš, že to nikomu nepovieš, tak ti prezradím, o čom sa mi už dlhšiu dobu sníva,“ a s očakávaním na odpoveď sa na neho pozrela.