Preco si musel................4

Ano zase mo tradicny kec o tom aka som strasna a ako dlho mi trvalo napisat tych par riadokv. A zase si na pokracko pockate lebo idem na dovolenku.......jaj som priserna ja viem a leniva. Mrzi ma to a dufam, ze nedostanete infarkt s tych mojich kecov niekto.

Dlho si však nepospala. Nad hlavou jej zasvišťali nejaké shurikeny a kunaje. „Ktorý blbec nevie čo zo sebou?“ soptila v duchu Sakura. Pomali sa zdvíhala na nohy. Kúsok od nej stala postava v čiernom. Teda aspoň to tak vyzeralo. „Kto do pekla si a prečo ma budíš?“ opýtala sa úplne vyrovnaným hlasom. ‚Hej! Toto si odskáčeš takto na mňa vyskakovať! Kyaaaaaaaa!‘ vnútorná Sakura sa zaháňala päsťou. „Pche. Nepotrebuješ to vedieť. Mám na teba len jednu požiadavku a myslím, že ju ešte rada vypočuješ.“ Osoba hovorila strašne arogantne. „Prepáč ale s cudzími ľuďmi nevyjednávam. Kým nepovieš svoje meno nebudem ťa počúvať.“ a aby to dokázala začala si pospevovať. Odrazu- nestihla ani zaregistrovať ako jej priletela facka. Vypľula trochu krvi. „Au. To nevieš, že dámy sa nebijú?“ otočila sa na neznámeho. „Na mňa si nebudeš dovoľovať. Ak chceš dožiť ďalšej minúty tak budeš počúvať môj návrh.“ Postava sa priblížila o kúsok bližšie. Stále mu však nevidela do tváre.

Sasuke sedel na pohovke a začínal šalieť. Sám v takom opustenom dome. Ani televízia nedokázala zakryť ten pocit, že ho v tomto dome nikto nechce. Prešiel celí dom asi 400 krát. Zapol a vypol telku. Pozeral sa von oknom a nakoniec skončil opretý o vchodové dvere po ktorých sa pomaly spúšťal dole, keď ho zastavila podlaha tak si len pohodlnejšie poskladal nohy a nechcelo sa mu vstať.

Sakura zistila, že nie je dobrý nápad provokovať niekoho kto je plne ozbrojený a aj nebezpečný keď ona sama mala po ruke len pár shurikenov. Neznámy vytiahol katanu a dal jej ju ku krku. „Zdá sa, že inak to nepôjde. Budeš už konečne počúvať?“ Sakura v duchu pretočila očami. Na vonok však len prikývla. Tvárila sa na chvíľku ako poslušné dievčatko. Vedela, že jej to dlho nevydrží. „No a nešlo to takto od začiatku? Mohla si, si ušetriť facku. Dnes si spečatila svoj osud tým, že si odišla do tohto lesa. Vždy som chcel mať nejakú hračku len pre seba. Zrejme si ju urobím s teba.“

„Tak a dosť!! Prestalo ma to baviť. Sakura asi ti roztrieskam dvere ale máš smolu. Čakal som dosť dlho! S týmito slovami sa naštval a išiel pohľadať svoju katanu. Aj napriek tom, že nenašiel svoju tak Sakurinu áno. Bola dosť ľahká ale pevná. Na niektorých miestach oškretá ale to svedčilo, že Sakura ju tu nemá na okrasu. Keď sa jej lepšie prizrel zistil, že rukovať má zo striebra. „Ale, ale Sakura. Kde si vzala takúto hračku? No nič. Keby si ju tu nemala tak sa cez tie dvere musím prebiť ručne.“ Prišiel až ku dverám a sekol. Katana sa nezasekla v dreve ako čakal ale hladko ním prešla. Od miesta kde zasekol až po spodok dverí sa objavila obrovská ryha. Po pár zaseknutiach bol vonku. Pokúsil sa vystopovať Sakurinu chakru. Jej záblesk zachytil. Viedol ho smerom do lesa. Keď bol bližšie zacítil aj inú no tiež známu chakru. Ale tá bola oveľa zlovestnejšia ako Sakurina alebo jeho vlastná. S neblahým tušením sa rozbehol držiac jej katanu v ruke. Keď pribehol na lúku nebolo pochýb. Bola to chakra jeho brata.

„Tak čo presne myslíš tým kecom o spečatenom osude? Ak čakáš, že s tebou niekam pôjdem alebo tak môžeš si to rovno vyhodiť z hlavy.“ Sakura si začala uvedomovať, že toto nebude tak celkom normálny svet. Začínala spoznávať genjutsu. „Každý vždy tvrdí, že spoznáš genjutsu na sto honov a teraz ho nevidíš aj keď si v ňom chytená dve hodiny.“ Posmešný hlas jej niečo pripomenul. „Fajn možno som si to doteraz nevšimla ale už to vidím. Itachi Uchiha.“ Jeho meno vyslovila rozhodne pretože prestala pochybovať o tom kto to je.

Sasuke stál len pár metrov od nich a všetko pozoroval. Jeho brat sa rozprával so Sakurou. Nechápal prečo sa s ňou rozpráva a čo od nej môže chcieť. Počkať...nezabil so ho pred mesiacom????? Napadlo ho náhle.