Otrok lásky

Kráča ...

Stále kráča ...

Postupuje pomaly, krok za krokom ...

Je tam taká zima, že vidí svoj dych. Jeho kroky sa ozývajú všade naokolo. Má zvláštny pocit. Je to ako keby mu tisícky dýk znova a znova bodali do srdca. No nezastavuje. Je predsa jeho úlohou ochraňovať ju. Síce... nikto mu to neprikázal. On si túto cestu zvolil sám. Bola to jeho, jeho a len jeho vlastná voľba. Spomienka na tú chvíľu, keď ju uniesli v ňom vyvolávala krutú mučivú zlosť. Nechápal, ako to mohol dopustiť. Tá malá chvíľa, keď ju spustil z očí. Ten malý okamih na to stačil. Ale on to napraví. Je schopný zabiť všetkých, čo mu budú stáť v ceste. Zdolá každú prekážku. Ale len kvôli nej. Kvôli svojmu najmilovanejšiemu stvoreniu. Kvôli tomu najcennejšiemu drahokamu, najväčšej nevinnosti, kvôli najkrajšiemu kvetu, aký existuje. Kvôli nej.
Práve zabil šiestich strážcov jaskyne. Už mu zostal len jeden. Jeden. Ten najmocnejší. Ale nebojí sa o svoj život. Bojí sa len a len o ňu. Beží. Stále zrýchľuje. Už ho zbadal. Stojí tam. Na jedinej zákrute, ktorá sa tu nachádza. Čo asi nájde za zákrutou? Ju! Svoju životnú lásku. Nebojí sa bojovať. Vytiahol meč. Obidvaja sa pripravujú na boj. Zaútočil. Ale protivník je neobyčajne rýchli. Nie je pomalý a nemotorný zabiják ako tí šiesti pred ním. Je to umelec. Jeho ladné pohyby sa dokonale uhýbajú jeho úderom. A čo je prekvapujúce, dokonca práve zranil tohto poskoka lásky. Ale to ho naštvalo. Neváhal použiť svoje jutsu. Ale ochranca tiež pridal na sile útokov. Prehnal to. Jeho chakra dosiahla dna. Nedal to najavo. Nechal sa zabiť. Bol usmrtený prepichnutím srdca. Ale ani náš hrdina neobišiel bez zranení. Bol na pokraji smrti. Ale ešte vládal urobiť pár krokov. Z posledných síl prešiel za zákrutu a presekol jej putá. Na jeho prekvapenie sa jej nevinné telo stratilo, úplne zmizlo vo vzduchu. Ešte zvládol vrátiť sa za zákrutu. Mal zlé tušenie, lebo si uvedomil, že ochrancov pôvab sa podobal na ten jej. Jeho obavy sa vyplnili. Na chladnej bezútešnej zemi sa vynímalo jej telo bez života. Bezvládne klesol na kolená. On ju zabil! Nezmohol sa na plač.
V neskutočnom žiali, že zabil práve ju, ju ktorú chcel tak strašne ochrániť pred smrťou, zahynul. S trpiacim výrazom na tvári zaspal navždy.