Čas hrá proti nám 03

Noo konec, zase prosím o rady

Čas hrá proti nám 03

Na ďalší deň sa Hinata vybrala za Narutom. Už sa prebral a musela mu povedať o všetkom.
„Ahoj, Naruto!“
„Ahoj, nevieš, prečo sa so mnou sestričky nerozprávajú?“
„Práve ti to idem vysvetliť. Na Konohu je uvrhnutá kliatba, že ak sa s tebou bude niekto rozprávať zomrie a musia ťa buď zabiť alebo ťa vyhnať z Konohy. No a tak sa dohodli ťa vyhnať.“ Naruto sa tváril ako by uvidel smrtku.
„To ale nie je najhoršie. Potrebuješ transplantáciu obličky a tú ti môžem dať jedine ja, ale až za týždeň, lebo ešte nemám 18 a môj otec to nemôže podpísať, lebo by zomrel. A potom keď vyzdravieš, tak odídeme inde a tam budeme žiť.“ Narutovi sa po tvári začali kotúľať slzy.
„Ale ako to? Prečo sa to stalo? Ja ničomu nechápem. Prosím ťa, odíď!“ Hinata odišla. Naruto si to potreboval zrovnať v hlave. Nikto k nemu neprišiel. Každý sa ho bál.
O 5 dní.
Hinata sa hnala za Narutom. Oznámili jej, že to s ním vyzerá zle. Už aj predtým bol zničený a mal málo sily, ale že vraj to bolo ešte horšie. Vbehla do nemocnice a letela rovno pred Narutovu izbu. Tam si sadla na lavičku.
O pol hodinu vyšla Tsunade.
„Naruto skoro zomrel. Je na tom zle. Neviem, či vydrží ešte deň. Je veľmi slabý.“
„Tak to už urobte! Jeden deň hore dole. Aj tak potom ideme preč. Prosím.“ Tsunade váhala, ale Hinatine oči ju presvedčili.
„Dobre, poďme.“ Zavelila Tsunade a išli. Zákrok trval 10 hodín. Sakura sa prišla opýtať ako to dopadlo.
„Tsunade-sama, ako sú na tom Naruto a Hinata?“
„Budú v poriadku, za dva dni môžu odísť.“ Sakura nevedela, čo cíti. Či sa teší, že je Naruto živý a už budú mať od skrývania pokoj, alebo je jej smutno, že Naruto s Hinatou odídu. Za dva dni. Naruto a Hinata išli k bráne a tam uvideli veľa ľudí. Všetci mali nápisy, na ktorých bolo napísané: „Máme ťa radi Naruto. Ďakujeme ti za všetko a prajeme ti veľa šťastia s Hinatou.“ Hinata a Naruto sa strašne tešili. Nemysleli si, že budú riskovať, aby sa s nimi mohli rozlúčiť. K Hinate pristúpil jej otec.
„Hinata, prajem ti veľa šťastia a mám ťa veľmi rád.“
„Aj ja ťa mám rada tati.“ Povedala a objala ho.
Potom im už len zamávali a vybrali sa do neznáma.