Čas hrá proti nám 01

Noo, pokazil sa mi word a preto som dala novú poviedku až tak neskoro. Tak mi prepáčte. Prečítajte si ju a napíšte mi kritiku

Čas hrá proti nám 01

Dnes malo byť v Ichiraku Ramen plno. A však nebolo. Naruto má dnes 18 rokov a usporiadal oslavu. Jediný, kto tam prišiel, bola Hinata. Bolo to zvláštne. Naruto tam sedel a pozeral do misky a rozmýšľal s uslzenými očami. Hinata si sadla vedľa neho.
„Prečo nikto neprišiel?“ posťažoval si.
„Som pre nich až taký nepodstatný?“
„Naruto, ja si nemyslím, že si nepodstatný. Pre mňa si až príliš podstatný.“ Povedala Hinata a začervenala sa.
„Hinata?“ konečne sa na ňu pozrel. Ona sklopila zrak, nevydržala to. Opäť sa vrátil k hypnotizovaniu jeho misky. Takto tam chvíľu sedeli.
„Hinata, poď so mnou.“ Chytil ju za ruku a začal ju ťahať. Hinata sa nestačila ani obzrieť. Naruto ju doviedol na veľkú lúku.
„Toto je moje miesto. Je tu pokoj, ticho a veľa kvetov.“ Hinata sa pozerala na vôkol až sa jej zamotali nohy a padla rovno na Naruta. Boli 5 centimetrov od seba. Hľadeli si rovno do očí a ich pery sa spojili. Ako keby vždy patrili k sebe. Dokonale k sebe pasovali ako puzzle. Potom sa odpojili a Hinata sa prevalila na bok. Ľahla si a pozerala sa na oblaky. Naruto sa na ne tiež zapozeral. Ležali tam a rozprávali sa, a keď im bolo zima pobrali sa domov. Prechádzali pomaly uličkami Konohy až prišli k bráne do klanu Hyuuga.
„Hinata, ďakujem ti za krásne narodeniny.“
„Aj ja ti ďakujem za nádherný deň.“ Hinata sa začervenala a dali si pusu na rozlúčku.
„Ahoj!“
„Dobrú noc, láska moja!“ Naruto sa pobral domov.

Na druhý deň zašiel s Hinatou na ramen. Sedeli tam a jedli až sa Naruto zvalil na zem v kŕčoch.
„Naruto, čo je?“ spýtala sa vystrašená Hinata.
Keď videla, že nie je v stave chodiť, postavila ho, podoprela a snažila sa s ním kráčať. Nikto im nepomohol. Prišli k nemocnici a stretli Tsunade. Naruto už nemohol chodiť. Opäť sa zvalil na zem. Tsunade k nemu skočila a začala ho liečiť.
„Rýchlo na operačku.“ Zakričala na sestričku.
„Tsunade-sama, ako to vyzerá?“ opýtala sa Hinata.
„Teraz neviem.“ Tsunade zmizla za dverami a Hinata sa usadila a čakala.
Po pol hodine vyšla. Hinata sedela na lavičke a pozerala do zeme.
„Hinata, Naruto potrebuje transplantovať obličku.“ Povedala Tsunade a potlapala ju po pleci.
„Čo?“ zdvihla zrak.
„Ak ho nedostane do týždňa, tak zomrie.“
„A ako ho môžem darovať?“
„Hinata, nemyslím, že by si to mala....“
„Nie, povedzte mi, čo mám pre to urobiť.“
„Potrebuješ podpísať dokument, ale keďže ešte nemáš 18...
„Až za týždeň.“
„...tak ho musí podpísať tvoj otec alebo mama.“
„Dobre, idem ho zavolať.“
Hinata vybehla z nemocnice a bežala do svojho domu najväčšou rýchlosťou akou mohla.
„Otec!“
„Čo je, Hinata?“ povedal z nechuťou.
„Potrebujem od teba podpis.“
„A o čo ide?“
„Musím darovať jeden orgán.“
„Čo?“
„Môj kamarát potrebuje pomoc, umiera.“
„Kto?“
„Naruto Uzumaki.“
„Nie, tak na to zabudni. Tomu faganovi nikdy nepomôžem.“ Hinate sa do očí drali slzy.
„Ale veď si povedal, že so svojím životom si môžem robiť, čo chcem?“
„Lepšie bude, keď ta hlúpa líška zomrie.“
„Čo?“
„Deväťocasí spratek.“
„Nie, tati, toto nemôžeš.“ Kričala Hinata so slzami v očiach. Vybehla pred bránu a tam si sadla do trávy.

Ďalší diel: Čas hrá proti nám 02