Konoha 3.Kapitola - Boj Tieňov

Napísal : Dalibor Mráz

Konoha

3. Kapitola : Boj tieňov

Obloha bola tmavšia ako kedykoľvek predtým. Mračná dymu stúpali do obrovských výšin až sa temer dotkli oblakov, pričom prach, ich výtvor roznášal navôkol seba prázdnotu a chlad. Ak dnes Madara nezahinie, také to tu bude navždy, ničotné.

Sasuke opatrne pohol najprv jednou rukou, potom druhou a nakoniec oboma nohami. Pokúšal sa postaviť, no niečo mu vyrazilo dych. ,,Naruto?”, vyľakane pozrel na tú hrôzu pred ním. Obrovský démon, ktorý ničil všetko okolo bol ako zhromaždenie samotného pekla. Sasuke už videl Naruta vo všetkých možných podobách – ako dievča, stáť ho na veľkej žabe, no takto ešte nie. Jeho telo bolo obalené Kyuubiho Chakrou, takže teraz vyzeral takmer ako sám Deväťchvostý líščí démon.

Madara stál oproti Narutovi so zvláštnym výrazom na tvári. Myslel, že ak ich dvoch zničí, na svete už nebude nikto tak silný, aby mu vzdoroval a mohol prekaziť jeho plány. Vraví sa, že ,, s mocou prichádza zodpovednosť” , no Madarovi sa to asi nepáčilo a tak si to upravil do podoby ,, moc je právo vládnuť, moc je všetko.” Bol zaslepení.

Päť Narutovích chvostov slúžilo ako biče, ktorými mohol drtiť aj tie najväčšie skaly. Pre obyčajného človeka by aj ten najslabší úder bol naisto smrteľný.

,,No, myslím, že hier už bolo dosť. Naozaj so sa veľmi pobavil, ale mám ešte nejakú povinnosť, takže to ukončím”, povedal Madara. Čo bude nasledovať?

Sasukemu sa konečne podarilo postaviť. ,,Máš pravdu, ja to ukončím! Amaterasu! “, vykríkol a ako príval vĺn všetko zahalili čierne ohnivé plamene.

V tom zmätku sa nedalo nič vidieť, dokonca aj Naruto vo veľkosti démona sa tu stratil ako malí mravec. Ozýval sa hluk výbuchov prichádzajúcich nevedno odkiaľ.

Oheň ustúpil a bolo zrejmé, že nemal žiadny efekt, pretože Madara nemal ani ten najmenší škrabanec, akoby ho chránila neviditeľná bublina. Sasukeho to rozhnevalo, očakával aspoň nejaký úspech.

Naruto udrel po Madarovi všetkými piatimi chvostami, no ani jeden ho nezasiahol, akoby ich roztrieštil pohľadom. Chvosty udreli znovu, bez výsledku.

A Madara sa konečne chystal zaútočiť. Urobil aspoň sto pečatí s omnoho väčšou rýchlosťou ako Sasuke. Nepovedal ani slovko, chvíľu bolo ticho, ale potom sa ozval strašný rachot. Výbuch. Obrovská silnejúca explózia trieštila zem pod nohami, rozvírila prach a musela byť viditeľná aj z okolitých dedín.

Naruta to hodilo veľmi ďaleko a prudko dopadol tvárou na zem. Démonia Chakra, ktorá ho dovtedy obklopovala už zmizla. Už tam ležal iba Naruto, bezmocný, opustený a pripravený zomrieť.

Po Sasukem nebolo ani stopy, akoby sa prepadol pod zem. Ak sa niekde neschovával, nevyčkával na vhodnú príležitosť, pravdepodobne už bol jednou nohou v hrobe. Ten výbuch ho musel úplne roztrieštit.

Prach a špina začali po kúskoch ustupovať. Bola tma a to aj napriek tomu, že tu naokolo horelo množstvo plameňov. Takto bude o chvíľu vyzerať každá dedina, zem na svete.

Naruto sa pokúsil pohnúť, ale bránili mu v tom tie hrozivé bolesti, ako by naňho spadlo celé temné nebo. Dúfal, že sila Kyuubiho ho rýchlo vylieči, pretože vždy sa to tak stávalo. Ale nie teraz. Keď sa mu napokon podarilo postaviť na nohy obzrel sa okolo seba. Nebol tu Madara, ani Sasuke. Čo sa stalo?

Medzitým, o pár zaprášených uličiek ďalej, v kruhovej budove, kde sídlil Hokage sa popri stenách plazil muž, ktorého zahaľoval vlastný tieň. Uchiha Madara mal namierené do Hokageho kancelárie pre osobné dôvody. Vedel, že v budove nie je nik, všetci sú preč, bojujú, no chcel byť opatrný. Prešiel asi popri desiatich dverách kým nenašiel tie, ktoré hľadal. Otvoril dvere do kancelárie a kompletne ju preskúmal, ale nebolo tu to, po čo prišiel. Niekto tu pred ním bol. Ale čo chcel?

,,Kage Bunshin no Jutsu!”, zahučal Naruto keď sa nachádzal blízko Ichiraku Ramen. Bol spustošený, tak ako aj Konoha. Niektorí jej obyvatelia ju opustili, než by ju bránili. Madara a jeho armáda boli pre nich príliž nebezpeční. A čo ostatní obyvatelia Konohy? Všetci tí skvelí ninjovia ochotní položiť svoje vlastné životy na ochranu dediny. Bojovali s Madarovou armádou.

Jedenásť Narutov prehľadávalo Konohu, kúsok po kúsku, všade, kde by sa Madara mohol skryť. Prešlo desať minút a všetko bolo preskúmané. No jediné miesto, ktoré naruta nenapadlo prezrieť bolo pri tom to najjasnejšie, budova Hokageho. Ak by chcel Madara niekam ísť, tak určite sem.

Ten teraz, plný zlosti obrátil všetky miestnosti v budove naruby. Nenašiel to, čo hľadal. Zvitok pečatí. Niekto tu len pred malou chvíľou musel byť a vziať ho. No ďaleko neujde, nie Uchihovi Madarovi.

Naruto, ten skutočný práve rozbil dvere do budovy. Praskot bol počuť veľmi dobre, teda ak nechcel upútať pozornosť, nepodarilo sa mu to. Madara ho počul, teda počul niekoho, netušil, že to bol Naruto, preňho mŕtvy. Oboch delilo od seba sotva pár krokov a dverí, zavládlo napätie, boli pripravení zničiť toho druhého stoj, čo stoj.

Stalo sa to rýchlo. Naruto rozrazil dvere a s kunaiom v ruke skočil na Madaru. Ten jeho útok odrazil a udrel ho päsťou do brucha. Naruto sa na počudovanie rýchlo vzchopil a kunai hodil rovno do Madarovej ľavej nohy. Z miesta rany sa začalo valiť veľa krvi.

,,Uzumaki Naruto!”, zahučal Madara a vrhol na Naruta tri shurikeny. Boli sotva milimeter od Naruta keď...

Tie podlhovasté mreže tam ešte vždy boli. Ale bolo to akési iné. Rozpadávali sa, niektoré miesta boli dokonca čierne, akoby zomreli. Kyuubi bol zranený, ležal na zemi a démoními očami sledoval Naruta ako sa k nemu blíži. Sadol si Kyuubimu. Bolo to také zvláštne, sedeli vedľa seba, pozerali si do očí, no nič nevraveli.

Naruto pozrel na kvapku vody, ktorá padla na podlahu a v jej odraze uvidel oči. Svoje, matkine oči. Uzumaki Kushina, tak sa volala, povedala mu to Tsunade, tesne predtým než sa spolu rozlúčili. Nehorázne túžil po tom, aby bola tu, s ním, aspoň raz v živote ho pohladila. Ale to sa nestane, pretože je pravdepodobne mŕtva.

A jeho otec? Yondaime Hokage (štvrtý Hokage), pravým menom Namikaze Minato. Pamätal si na deň, keď sa to dozvedel. Vtedy povedal: ,,už sa určite stanem Hokagom, tomu verte. Mám to v krvi.” Ale inak o ňom v podstate nevedel nič. Až na jednu vec. Pred sedemnástimi rokmi do Naruta zapečatil Kyuubiho, lebo veril, že Naruto využije démoniu silu na ochranu dediny. A to on urobí.

Postavil sa na nohy, otočil sa k deväťchvostej líške: ,,hej, ty prekliaty démon, daj mi...daj mi okamžite zvyšky tvojich síl!”

,,Na niekoho, kto umiera hovoríš dosť živo,” odvetil mu Kyuubi. ,,Prečo jednoducho neprijmeš svoj osud, nevzdáš sa, nezomrieš?”

,,Pretože. Pretože ja odmietam zomrieť, kým sa nestanem Hokagom!”, povedal Naruto a nahodil sebaistý výraz. ,,Nezomriem, pokiaľ nezabijem Uchiha Madaru!”

Kyuubi sa rozosmial. ,,Ty? Zabiť Madaru? Nebuď smiešny. Si slabý, Uzumaki Naruto. Keby si ma nemal, bol by si nič. Bez mojej sily by si si nikdy nemohol hovoriť ninja. “

,,Idiot!”, zakričal na Kyuubiho. Líškou očividne otriasla ta urážka, lebo zavrčala. ,,Ty a Madara ste rovnaký. Všetkých posudzujete iba podľa Chakry, ale ani jeden neviete, čo vôbec znamená sila. Áno, Kyuubi, možno máš pravdu. Možno by som bol bez teba nič a slabý, ale ja svoje slová nikdy neberiem späť, tomu ver! To je moja cesta ninju!”, usmial sa.

Démon na chvílu zaváhal a potom povedal:,,dobre, dám ti všetku moju silu.” A pohltilo ho jasné svetlo.

Naruto bol znovu naspäť. Ležal na chladnej podlahe, no už nemal žiadne rany, ani najmenší škrabanec. Shurikeny neprenikli Narutovou pokožkou. Cítil v sebe prúdiť veľký príval Kyuubiho energie a bol pripravený na posledný útok. Vstal. Madara naňho uvalil čudný výraz, nemohol uveriť, že Naruto po tom všetkom ešte žije.

Začalo svitať. Na nebi sa zjavili prvé slnečné lúče, ktorých teplo bolo všetkým.

,,Naruto, ty si nepoučitelný, teraz ťa...!”, nestihol dokončiť vetu, pretože do miestnosti vtrhla osoba.

,,Prepáčte, že meškám, boli tu isté komplikácie.” Bol to Sasuke, prežil ten výbuch a teraz tu stojí, s mečom v ruke. Takže preto bol preč? Hľadal svoj meč Kusanagi? Naruto sa usmial na Sasukeho a ten mu úsmev opetoval. No čosi bolo iné. Sasukeho oči. Jeho Sharingan nadobudol iný tvar. Bolo by možné aby...

,,Takže sa ti podarilo prebudiť Mangekyou Sharingan”, povedal Madara, keď zbadal v Sasukeho očiach tvar hviezdy. ,,Gratulujem”, dodal s opovrhnutím.

,,Nezáujem”, odvetil mu Sasuke vetou, ktorú Naruto často používal keď ho niečo nezaujímalo a nebavilo. Naruto mal v očiach zvláštny výraz, akoby si myslel, že už nemôžu prehrať.

,,Dobre, ideme na to. Je čas na posledný úder!” zvolal Naruto.

,,Hm, naozaj ma už nebaví sa hrať. Ukončím to!”, povedal Madara.

Sasuke vytiahol svoj meč, Naruto si napravil čelenku a všetci traja boli pripravený na konečný boj.

,,Kage Bunshin no Jutsu!”, vykrík Naruto a hneď mal vedľa seba tridsiatich klonov, ktorí sa jeden po druhom vrhli na Madaru. Ten ich rozmetal za niekoľko sekúnd akoby boli iba hračky. Naruta zrazil z nôh Madara, na ktorého sa v zápätí vrhol Sasuke s mečom. Madara sa uhol ostrej zbrani a zlomil Sasukemu ruku. Ten sa vo veľkej bolesti zvieral na zemi a snažil sa neodpadnúť.

Madara sa postavil pred Sasukeho a chystal sa s ním skoncovať, ale Naruto zdvihol Kusanagi zo zeme a prudko ním sekol až sa dotkol Madarovho krku.

,,Dobrý ťah, no stále nie dosť dobrý na to, aby ma dostal”. Madara sa otočil na Naruta. ,,Katon:Ryuuka no Jutsu!”, a v tom okamihu obkolesil Naruta ako vír horúci prúd ohňa. Nečakal to. ,,A teraz, Katon:Kyuu!” Bolo počuť prasknutie a keď plamene ustáli, Sasukemu sa naskytol hrozivý pohľad. Naruto bol úplne popálený, mŕtvy...

,,Ty! Ty si ho zabil! Ja...Chidori Nagashi!” a zo Sasukeho sa vyvalil prúd elektriny. No na Madaru to nefungovalo, bol nepoškodený.

Sasukemu sa navalili slzy do očí. Malé strieborné kvapky stekali po jeho tváry, drobné, trblietavé a plné smútku.

,,No tak, Sasuke, vschop sa! Plakať kvôli takému idiotovi ako bol on. Hah.” A v tom to prišlo. Naruto praskol, bol to klon, nezomrel.

,,Si taký naivný, Madara. Už som ti raz povedal, že odmietam zomrieť, pokiaľ sa nestanem Hokagom! Ideme Sasuke! Teraz!” Naruto mieril rovno na Madaru s niečim, čo vyzeralo ako obrovský chakrový shuriken.

,,Katon:Gokakyou no Jutsu!” Sasuke vytvoril veľkú ohnivú guľu, ktorú ihneď poslal na Madaru. Ten sa uhol, ale toto očakával Naruto. ,,Fuuton:Rasen Shuriken!”

O POL HODINY NESKŎR

Naruto sedel s vyloženými rukami vedľa raneného Sasukeho a kúsok od nich znivočené telo Uchihy Madary. Obaja mali zasnené pohľady, boli pokrytí prachom, dívali sa na svitajúce Slnko.

,,Je po všetkom!”, povedal veselý Naruto, pískal si, predkopával nohami.

,,Keď vravíš, Rokudaime Hokage”, zasmial sa Sasuke.

,,No tak, nerob si srandu, nie je to smiešne!” zahriakol ho Naruto a zatváril sa skromne.

,,Myslíš? Podľa mňa je to iba otázka času.”

Naruto iba kývol plecami a nálada, ktorú mal, taká veselá sa rázom úplne vytratila. Pomyslel na všetkých tých ľudí, ktorý padli pri obrane dediny. Tsunade, Sakura, Mikagura Ara – žena, ktorá zachránila Naruta po otrave jedom a mnohí ďalší. On sa však postará, aby nikto z nich nikdy nebol zabudnutí, aby ich brali ako ozajstných hrdinov.

,,Počuj, Naruto, chcel som ti len povedať, že musím na nejaký čas odísť, niečo vybaviť, ale potom sa vrátim.”

Obaja na seba pozreli, usmiali sa a boli radi, že všetko dobre dopadlo.

Teda nie úplne všetko. Niekto o život utekal preč od Konohy a na chrbte mal Zvitok pečatí.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE.