Linn Hyuuga - 16. časť

Povedať pravdu?

Tak ako?“ Spýtali sa ich všetci naraz.
Tsunade si zhlboka povzdychla. „Nie je na tom veľmi dobre. Rana bola hlboká a otrávená.“
„Čože?“ Lee vyskočil z miesta a neveriacky na ňu hľadel. „Ale kto, kedy...“ Nedokončil.
„To nevieme. Počkáme, kým sa preberie, aby sme to zistili.“ Ak sa preberie. Radšej im o Itachim nič nebudem hovoriť, mám pocit, že mi Linn ešte niečo zamlčala. Godaime sa zamračila.
Všetkým sa do tvárí vkrádala nervozita.
„Tým Gai, ste po náročnej misii, takže choďte domov si oddýchnuť, zajtra čakám na stole hlásenie. Kakashi, ty tiež,“ pozrela sa na muža, ktorý sa ešte stále nevedel spamätať z toho, čo sa tu za posledných pár hodín stalo.
On nemo prikývol a zmizol. Prídem, keď tu nebude taký hluk. Prebehlo mu hlavou.
Tsunade a Sakura odišli tiež. Potrebovali načerpať sily, lebo liečenie Linn ich dosť vyčerpalo.

O týždeň neskôr.

„Tu sú tie listiny od Godaime Hokage, Kazekage-sama. Prepáčte, že až teraz, ale Piata mala v posledných dňoch plné ruky práce s liečením Linn Hyuugy, ktorá sa neočakávane vrátila a bola zranená.“ Posol mierne znervóznel, keď Gaara prudko zdvihol svoj pohľad na neho.
„Zranená?“ Ako?
„No, áno. A dosť vážne.“ Posol podstúpil, „ja už pôjdem, musím to čo najskôr doniesť späť.“ Uklonil sa a zmizol.
Zranená? Prečo mi to nepovedala? Ani si nevšimol, že už je sám. No tak dobre. „Kankurou!“ Zakričal...

„Po týždni je jej stav stabilizovaný. Čo je ale horšie, ešte stále sa neprebrala.“ Dopekla! Prečo je to tak?
„Aspoň, že je ale na tom už lepšie,“ ozval sa muž kráčajúci popri nej.
„Mhm...“ Pokývala hlavou.
Obaja zastali. Pred nimi boli dvere číslo 505. Položila ruku na kľučku, keď sa náhle obrátila. „Čo tu robíš?“
„Prišiel som ju pozrieť,“ odpovedal jej prišelec. „Ako je na tom?“
Otvorila dvere a pokynula mu, aby vošiel. „Ešte sa stále neprebrala.“
Všetci traja vošli a hľadeli na Linn. Vyzerala ako spiaci anjel.
„To ti ten posol povedal?“ Spýtala sa ho.
Prikývol. „Ostanem tu, kým sa nepreberie.“
„To tu možno budeš veľmi dlho, Gaara,“ povedal Kakashi.
„Mne to nevadí,“ a sadol si vedľa nej.
Muž a žena si vymenili spýtavé pohľady, pokrčili plecami a v tichosti vyšli von.

Počas niekoľkých hodín, čo tam Gaara sedel, videl, ako sa na jej tvári vystriedalo množstvo výrazov, okrem jediného. Ani raz sa neusmiala. Znervózňovalo ho to.
„Linn, keď sa preberieš, tak si ma neželaj. Takto nechať ľudí, aby sa o teba báli. To nie je pekné.“ A začal jej rozprávať o všetkom možnom, len aby jej zahnal mraky z tváre, čo sa mu aj darilo. Čím viac rozprával, tým sa jej tvár vyjasňovala.
„No, a nakoniec,“ zarazil sa. Čo sa to s ňou deje?
Začala sa mykať, prehadzovať, vtom hlasno vykríkla : „Nieee!“ A otvorila oči. Zmätene sa obzerala okolo seba.
„Linn, Linn, neboj sa. To som ja Gaara, si v Konohe, v bezpečí.“ Tíšil ju.
Uprela na neho svoje oči a pohľad sa jej pomaly rozjasnieval. „Gaara.“ Konoha. „Vďakabohu, už som sa bála, že som zase tam, medzi nimi, zavretá v tom hnusnom...“ Zahľadela sa za jeho chrbát. Dočerta!
„Kde, Linn?“ Opýtal sa niekto, načo sa Gaara zvrtol. „Hokage-sama, Kakashi!“
„No, tak Linn, kde si si myslela, že si?“ Opýtala sa jej Tsunade znovu.
„Ja, ehm...“ Pozrela na Gaaru a ten sa na ňu povzbudzujúco usmial.
„Ona by to mala vedieť, predsa len je Hokage.“ Povedal jej po chvíľke Kazekage.
Ale nie pred Kakashim Všetko nie. Zaleskli sa jej oči.
Gaara jej stisol plece. „Neboj sa,“ zašepkal jej. On jediný vedel o všetkom, alebo teda on si myslel, že vie o všetkom, čo sa tam stalo.

Zhlboka sa nadýchla a spustila. Vravela im o tom, ako ju Itachi porazil, o dňoch vo väzení, o mučení, pokusoch, o Itachiho týraní, či už psychickom alebo fyzickom. Zamlčala im len dve veci. Peina a Kogariho. O tom nevedel ani Gaara a ona nebola schopná o tom niekomu povedať. Ešte nie.
Celý čas sa dívala do steny. Oni traja ju ticho pozorovali a pri každom jej slove v nich narastala stále väčšia a väčšia zlosť. Na Akatsuki, aj na nich samých, že neboli s ňou, že jej nemohli pomôcť.

„Takže, Kazekage ťa zachránil. A prečo nám o tom nepovedal?“ Tsunadin hlas naberal na výške.
„Lebo ja som si to nepriala. Nechcela som, aby o tom niekto iný vedel, a ani som sa ešte nechcela vrátiť späť. Na to bolo vtedy skoro.“ Linn pozrela von oknom, tváriac sa, že ju zaujal vtáčik sediaci oproti na konári stromu, a snažila sa dostať staré spomienky von z hlavy.
„V poriadku. No, Gaara,“ otočila sa Hokage na neho, „myslím, že by si sa mal vrátiť do Suny. Už si odtiaľ dlho preč.“
„Máš pravdu. Veď som aj povedal, že tu ostanem, kým sa nepreberie. Už naozaj musím ísť.“ Stisol Linn ruku, kývol im na pozdrav a zmizol.
„No, ja mám tiež dosť práce, takže ťa prídem skontrolovať o pár hodín.“ A Tsunade vyšla z izby.

Ostal tam len Kakashi, ktorý po celú dobu nepovedal ani slovo. Pomaly k nej podišiel. Stále hľadela von oknom. Sadol si k nej na posteľ a jemne ju chytil rukou za bradu. Otočil jej hlavu k sebe a jeho oči sa strácali v tých jej. Objal ju a tuho stisol. Ona začala vzlykať, opätovala mu objatie a celá nervozita z nej začala opadávať.

Po nejakej chvíli sa odtiahla a spýtala: „Hatake, budeš so mnou trénovať? Nechcem zaháľať, kým budú skúšky jouninov.“
On z toho pochopil, že sa nechce vracať k téme Akatsuki, tak len prikývol. A pod maskou sa jemne usmial. Vždy tu budem pre teba, Linn...

Sorry, taký oddychový dielik :-)