Nečakané udalosti-002

takže tu je druhý diel.....no dufam, že sa bude páčiť...a este niečo....v tejto poviedke majú postavy zmenený vek...a to dosť....takže tu su tie ich veky:
Hatake Kakashi: 18 jounin

Uzumaki Naruto:16

Haruno Sakura:16

Uchiha Sasuke:16

Sabaku no Gaara: Kazekage 16

Kamizuki Izumo:17

Hagane Kotetsu:17

Uchiha Obito:19 jounin

Rin:19 jounin

Rika: 17

Shinary: 16

Mina: 16

poznamky: myšlienky su písané kurzívou a to čo je v zátvorkách sú moje poznamky...ako autora...

„Ide o.....môjho otca“ povedala Mina a všetci sa na ňu udivene pozreli.

„Ja....no...neviem či ma s vami pustí. Budete sa s ním musieť porozprávať.“

„ Aha, no keď je to tak, ja sa s ním porozprávam, veď aj u ostatných rodičov sme to museli zariadiť “ povedala Tsunade a bolo na nej vidieť, že jej spadol kameň zo srdca, že je to len taká hlúposť.

„Ešte jedna vec. Máte kde bývať????? Alebo miesto kde budete tráviť čas až do takej štvrtej alebo pol piatej kým sa oco vráti domov???? ja by som vás kľudne vzala domov, ale máme malý byt a tam by ste sa ani všetci pohodlne nezmestili.“

„Jasné, máme rezervované nejaké apartmány v hoteli“
„OK, ale chcem aby Rika aj Shinary išli k nám, teda ak im to nevadí.“

„Nie , nie je to v pohode, radi pôjdeme. Musíme sa predsa lepšie spoznať ,keď už máme byť spolu v inom svete.“ povedala Shinary a priateľsky sa usmiala. Mina jej úsmev opätovala a všimla si, že Shin stále nenápadne pokukuje po Shikamarovi.

No to som si mohla myslieť. Hmm takže sa jej páči Shikamaru. No dobrý výber pomyslela si Mina a pohľadom si ich prvý krát poriadne prezrela. Pohľad jej padol na sivovlasého muža s maskou a páskou cez oko.

Samozrejme nemohla chýbať ani jeho najlepšia kamarátka-Icha Icha Paradise. No, niektoré veci sa nemenia, ale aj tak sa čudujem, že Obito a Rin žijú pomyslela si a jej pohľad smeroval ďalej. Takže toto sú Kotetsu a Izumo. Ale, ale Izumo snáď nejdeš po Rike??? No tak sa nám tu začínajú vytvárať dvojice. Kurenai a Asuma, Tsunade a Jiraiya( tomu sa asi plní sen), Sasuke a Sakura, Ino a Sai, Temari a Lee( gomen je to divne ale už som ju nemala komu dať),Naruto a Hinata, Obito a Rin, Ten Ten a Neji, Pein a Konan, Shinary a Shikamaru, Rika a Izumo. Super . A zase som ja zostala sama. Och bože Mina, už sa s tým zmier. Tak to je a aj ostane. Ale aj tak je Kakashi zlaty....ale on by ma aj tak nechcel.....pomyslela si. Lenže kým ona si prezerala ľudí okolo seba, nevšimla si, že niekto pozoruje aj ju. A presne ako ona , aj on hodnotí situáciu.

Hmm je pekná. ( no ďakujem). Vyzerá, že je aj múdra...(no ja určite)...ale Kakashi, čo si to nahováraš???? Ona by ťa aj tak nechcela....ale možno aj hej....takto to pokračovalo ešte dlho, čo sa Kakashi hádal sám zo sebou či by ho Mina chcela alebo nie.

„No Mina, ak chceš môžeš sa vrátiť do triedy, ale ak nie , môžeš ísť s nami do hotela a tam sa zoznámime atď.....proste nejako zabijeme čas. Čo ty na to?????“ spýtal sa Gaara so záujmom.
„Hmmm....tak počkať mám si vybrať medzi tým, že sa vrátim do triedy, kde ma dnes čakajú ešte asi dve písomky a tým, že pôjdem s vami??? Noo....jasné že pôjdem s vami.....ale ešte si pôjdem po veci. Idete niekto so mnou????“

„Jasné...ja idem...“ povedal Kotetsu a už otváral dvere. Mina za ním cupitala a keď vyšli z riaditeľne začali sa rozprávať.
„ Hej Kotetsu s kým si v týme???“

„ No ja, Izumo a Obito-sensei.“
„ Len vy traja?? Ale ešte by ste mali mať v týme nejaké dievča nie???“
„ No hej....ale nejako nevyšli počty tak sme len traja. Ale chodíme trénovať s teamom 7. Poviem ti že čakať na senseiov je o nervy. No a k nám do teamu asi dajú niektorú z vás“ dopovedal a usmial sa na ňu. Celou cestou do triedy rozoberali všeliaké témy a zistili že z nich bude dobrá partia.

„No, sme tu“ ozvala sa Mina a zastala pred dverami. Zrazu sa na jej tvári objavil šibalský úsmev.
„Mám plán“ povedala a niečo mu pošepkala.

„ OK. Platí“ povedal a tiež sa tak šibalsky usmial. Mina teda prikývla a zaklopala. „Ďalej“ ozval sa spoza dverí učiteľ dejepisu.

„ Dobrý, pán učiteľ. Prepáčte že vyrušujem ale len som si prišla pre veci a odchádzam.“
„Kam??“
„Do Japonska predsa im nepoviem že do Konohy...“

„ Ale vrátiš sa, však???“ ozvalo sa jedno dievča.
„ Možno raz, ale dúfam asi nikdy.“ V tom k nej zozadu prišiel Kotetsu a chytil ju za pás. Mina sa obzrela a keď ho videla tak sa usmiala a dala mu pusu na tvár.

„Už ideme?“ spýtal sa.
„ Len chvíľku, za chvíľočku som tam.“

„OK. Ale švihni si, počkám ťa vonku.“

„Dobre ,hneď som tam.“ Mina išla ku svojej lavici a začala si baliť veci. Prehodila si tašku cez plece a povedala

„Rada som vás spoznala, všetkých. A dúfam že sa ešte niekedy stretneme“ a posledný krát si pozrela celú svoju triedu.

„Majte sa"
„ Aj ty Mina, a daj na seba pozor. A ešte sa niekedy vráť.“ Povedala už s plačom jej spolužiačka a zaroveň jedna z najlepších kamarátiek. Potom to už nevydržala a pribehla k nej. Bez váhania ju objala.

„ No tak to bude dobré, kľud. A písať si môžeme stále. Veď tam je internet teda dúfam.“ povedala Mina utišujúco.

„ OK. Nebojte sa, ešte sa uvidíme. Sľubujem.“

„Mina ideš??“ ozvalo sa z dverí.
„Jasné miláčik počkaj.“ Po tejto vete nasledovali udivené pohľady a údivom otvorené ústa všetkých dievčat. Tie si najprv premerali Kotetsa( sorry ale fakt netuším ako sa to skloňuje) a potom Minu. Tá sa na nich len usmiala a už išla ku dverám. Ešte sa posledný krát otočila, pozdravila a zamávala na rozlúčku. To ju už však Kotetsu držal okolo pása a nemienil pustiť. Vyšli s triedy a akonáhle boli dosť ďaleko na to aby ich niekto počul, začali sa fakt brutálne smiať.

„Videl si ako sa tvárili , keď som ti povedala miláčik??? To bolo na nezaplatenie!!!!“ smiala sa Mina tak, až jej začali tiecť slzy s očí.

„ A ten tvoj učiteľ keď ma videl ako ťa držím? To bol super nápad Mina. Máš bod.“ povedal, usmial sa na ňu a ťapli si.

„Poď musíme si švihnúť , už nás čakajú.“

„Jasné už letím.“ odpovedala mu Mina ešte cez záchvat smiechu. Len čo sa vrátili naspäť k ostatním, zistili že ichvážne všetci čakajú.
„ Tak môžeme ísť??“ Obidvaja naraz prikívli.