Nitashi Uchiha : *kapitola 17 – Ako to všetko „skončilo“...*

Nitashi Uchiha

Tak toto je už posledná časť tejto série...
Ako to všetko „skončilo“...
Ták... takto „skončilo“ tento príbeh.
Nitashi odišla aby ochránila svoju sestru.
Zang tak isto odišiel, rozhodnutý stoj čo stoj nájsť Nitashi.
Iba Kimo ostal v Konohe.
Ich trio sa rozpadlo. Po toľkých rokoch ich priateľstva, čo strávili spolu, sa všetci rozišli. Každý svojou cestou, vedúcou iným smerom a bolo len otázne, či sa raz ich cesty niekedy stretnú...

Kimo nie len ostal, ale si aj splnil svoj sen. Splnil si sen za všetkých troch. Stal sa ANBU. Chránil Konohu a ľudí žijúcich v nej. Tak tiež začal dvoriť Hinate. Po čase začali spolu aj chodiť. Aj tento mladý muž poznal čo je to skutočne milovať z celého srdca. Už chápal ako sa cítil Zang. Ak by si predstavil že by Hin odišla... Asi by sa zbláznil. Priatelia mu však veľmi chýbali a čim ďalej tým viac a viac...
Cítil sa, akoby stratil časť zo seba...
Nemal však čas veľmi sa venovať týmto myšlienkam. Mal už svoj život a dievča. Okrem toho Konohu medzi tým napadol Orochimaru. Konoha bola veľmi oslabená. Stratili veľa ľudí. Dokonca aj Sarutobi sa obetoval aby zastavil Orochimara. Aj keď dočasne, ale predsa len...
Od toho času ubehol už možno rok, dva... Už to nemalo zmysel počítať. Postupne sa Kimo zmieril, že už ich možno neuvidí... To ho na tom mrzelo najviac. Chýbali mu tie staré časy.

Dvere sa s tichým vrzgotom otvorili. Mladý muž s čiernymi vlasmi vkĺzol dnu do malého dvojizbového bytu, kde už býval skoro dva roky. Bolo práve jedenásť večer. Kimo sa neobťažoval ani zasvietiť. Po tme sa vybral do svojej izby. Išiel na isto. Už to tu za tento čas perfektne poznal. Unavený sa zvalil do kresla blízko dverí. Rozopol si bielu vestu, ktorú nosia iba ANBU. Vesta preletela izbu veľkým oblúkom až dopadla na stoličku, kde už bolo akési šatstvo. Tak isto dopadla aj maska, ktorú tak tiež nosia iba ANBU. Maska bola v tvare psa... (aspoň sa to na to podobalo ... Boh vie čo to bolo za zviera) Maska bola celá biela, iba sem tam boli na nej červenou farbou nakreslené všelijaké kliky-háky. Topánky dopadli tak isto. Dopadli kdesi na dlážku s obrovským buchotom. Kimo zaklonil hlavu. Prstami si vošiel do vlasov. Ako náhle zavrel oči, vybavili sa mu tváre Nitashi a Zanga. Už to bolo čosi vyše dvoch rokov, čo odišli. Aj keď sa s tým už dávno zmieril, chýbať mu neprestali. Dokonca by ani nevedel prečo odišli. Kurenai mu to však celé vysvetlila. Nezazlieval to ani jednému z nich. Urobili iba to, čo urobiť museli v ich situácii. Nitashi chráni sestru a Zang hľadá to, čo mu je srdcu najbližšie. On by spravil presne to isté, keby Hinata zmizla bez akéhokoľvek slova... Vlastne šiel by za ňou, aj keby z neba padali členovia Akatsuki...
Pohľad mu spočinul na okne. Pomaly podišiel k nemu a otvoril ho. Vyklonil sa von, aby sa nadýchal čerstvého chladného nočného vzduchu. Pri tom hľadel na hviezdy. Dnes akosi jasnejšie žiarili. Aspoň sa mu tak zdalo. Pohľadom blúdil po nočnej oblohe a hľadal dva veľmi známe body. Súhvezdie Draka a Fénixa. Keď boli ešte v týme s Kurenai a chodili na misie, niekedy večer len tak ležali na mäkkej tráve, pozerali na hviezdy. Nitashi im pri tom rozprávala príbehy ktoré ju naučil otec...

V tom istom čase kdesi ďaleko ležal Zang na tráve. Bola trošku mokrá, no bolo mu to momentálne ukradnuté. Ruky mal založené za hlavou... pozoroval hviezdy. Pripadalo mu to presne také, ako kedysi pred rokmi. Iba teraz mu pri tom chýbali Nitashi s Kimom... a samozrejme aj Kurenai ako ich sensei. Čas tak rýchlo ubiehal. Človek si to ledva dokázal uvedomiť a už prišiel koniec...
Boli to už dva roky čo odišiel z Konohy a hľadal Nitashi... a stále nič.
Nikdy ju nenájdem ak to sama nebude chcieť...
Prebleslo mu hlavou. Pochopil to už dávno, bol však až príliš tvrdohlavý, aby si to priznal. Bolelo ho, že sa mu ju nepodarilo nájsť... Len dúfal, že je živá a zdravá... a šťastná...
Radšej sa už vráti do Konohy. Ona sa raz vráti. Vedel to! Cítil to v srdci. Do tej doby si na ňu počká...

Nitashi sa konečne podarilo nahnať Mino do postele. Zinn už spokojne odfukoval pod posteľou.
„Dobrú noc Nita.“
Zaštebotalo dievčatko veselo. Mine už bolo sedem. A mala poriadne podrezaný jazyk...
Na mieste, kde momentálne bývali už rok a pol, bola Mino veľmi šťastná. Mala tu veľa priateľov. V tejto malej dedinke nevedeli, čo je to ninja. Nikdy o tom nepočuli ani ešte nikoho nevideli. Nikto z dediny nevedel, že sú ninjami... až na jedného feudálneho lorda. Viedol tuto dedinu. On jediný poznal pravdu...
„Dobrú noc Mino.“
Nitashi to s ňou nemala ľahké. Mino bola pohroma nad pohromy. Bola ako magnet na problémy. K tomu bola ešte Mino priveľmi živá. Dávala Nitashi poriadne zabrať. Mino s Nitashi sa nasťahovali k jednej postaršej žene. Žila na kraji dediny v malom domčeku už roky sama. Rada privítala podnájomníkov. Tá žena sa volala Sunade.
Sunade jej pomáhala s výchovou Mino. Hlavne vtedy, keď Nitashi pracovala. Pomáhala v jednom malom obchode v dedine. Nebolo to boh vie čo, ale Nitashi to stačilo. Všetky tri si žili spokojne v malom domčeku. Nitashi pri tom vždy, keď mala čas, trénovala Mino. Mino bola nesmierne šikovná a učenlivá. Ťažké techniky sa učila veľmi rýchlo.
Ak to pôjde takto ďalej, Mino čoskoro zvládne aktivovať svoj Sharingan.
Nitashi zašla do kuchyne. Zapla rýchlovarnú konvicu. Z kuchynskej linky vybrala šálku a hodila do nej vrecúško mätového čaju. Keď voda zovrela, zaliala čaj a s pariacou sa šálkou sa vybrala na malú verandu pred domčekom. So spokojným výdychom sa posadila do Sunadinho hojdacieho kresla. Pomaličky si usŕkala z čaju tak, aby sa nepopálila...
Podvedome vyhľadala na nočnej oblohe jej obľúbené súhvezdia. Premkol ju smútok i akýsi zvláštny pocit. Bol to pocit akoby Zang aj Kimo boli pri nej. Usmiala sa.
Stále jej chýbali. Neprešiel deň, aby na nich nemyslela, aby nespomínala na staré časy. Zdalo sa jej, akoby to bola už večnosť čo odišla... tak veľmi sa chcela vrátiť...

Poznámka autora:
Mala by som napísať, že je to koniec... avšak ako som tu už raz povedala...(alebo presnejšie napísala ...)

„Nikdy nič nekonči to si pamätaj! Pretože koniec je iba novým začiatkom. Tak nesmúť za niečím čo raz možno príde znova.“

Hoci tento príbeh už skončil, nie je posledný... prídu ďalšie iné a znovu si nás získajú. Každý ma v sebe kúsok spisovateľa. Stačí zobrať pero a papier a nechať sa viesť svojím srdcom...
To isté som spravila aj ja. Zo začiatku som sa bála, ako na to ľudia zareagujú, ale vďaka pár ľudom som sa osmelila. Som vám nesmierne vďačná.
Milujem písať... Vždy to bol môj sen... stať sa skutočnou spisovateľkou. Okrem mňa však tieto poviedky nečítal nikto. Boli zavreté v skrini,... ukryté pred svetom. Teraz som rada, že som sa osmelila a dala to sem na Konohu. Možno to nie je svetoborné, ale je to moje a som na to hrdá. Možno raz sa zo mňa stane spisovateľ možno nie... to je vo hviezdach...
Teraz ale k príbehu. Nitashi vznikla iba náhodou. Už si ani nepamätám, čo ma vlastne inšpirovalo. Pôvodne to mal byť iba krátky príbeh... ak by bol na 10 kapitol tak to by som bola šťastná, akosi som sa postupne rozpísala a vzniklo z toho toto... Pre tých, ktorí sú tak povediac experti na Naruta, možno tu mám pár preklepov, som taký zelenáč v Narutovi a iba sa zatiaľ učím plávať v tomto svete. Mená som si len povymýšľala.
Avšak jediné skutočné meno ktoré som tu použila bolo Zang. Je...alebo presnejšie bolo meno jedného vysoko postaveného čínskeho hodnostára. Odkiaľ to mám vám už nepoviem, pretože si to už sama nepamätám...
A jutsu... zdá sa mi, že som tam vymyslela nejaké dve nové. Tak som ich hodila po slovensky. Dúfam, že sa v tom zlepším a trošku viac sa priučím japončine. Momentálne na to akosi nemám veľa času. Blíži sa koniec roka a veď to poznáte...
Ešte pár vecí a končím. Ako som už písala, bude aj druha séria Nitashi... avšak kedy to je otázne.
Dúfam, že sa mi to podarí načmárať čo najskôr. Bude to ale fuška. A ešte jedno prekvapenie. Ak ma múzy vypočujú, tak možno bude ešte čosi. Bude to však už o Mino, aj keď tam bude tiež figurovať Nitashi, ale už ako vedľajšia postava.
A na koniec sa ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí to čítali a povzbudzovali ma...

(Yamata no Orochi, Ayashiki, Rika, _.Sakura._, eli4795, x.Natano.x,... HikaruSK, Šakran Hatake, akik, Arya, Sabaku no Gaara , DUREX...)

Tak to by už malo byť všetko...Ak by ste mali ešte nejaké otázky či pripomenky stačí mi napísať, budem len rada...

Sayonara...


Odkaz na předchozí díl: 
Prechádzajúcu časť nájdete tu...
Průměr:
5
Průměr: 5 (13 hlasů)