Nitashi Uchiha : *kapitola 14 – Pod rúškom noci...*
Nitashi Uchiha
Pod rúškom noci...
Doktor odišiel a Nitashi ostala so Zangom v izbe sama. Sedela na posteli, kolená mala skrčené a pritiahnuté k sebe. Ruka mi si ich objala a bradou sa oprela o kolená. Hľadela von oknom. Zang sedel blízko nej na kraji postele. Pozoroval Nitashi. Mala akýsi smutný výraz. Čosi ju trápilo, videl to na nej.
Niečo sa muselo stať... Ale čo? A kedy???...
„Nitashi?“
Nereagovala.
„Nitashi!!!“
Zopakoval už hlasnejšie. Až ňou trhlo.
„Prepáč chcel... chcel si niečo?“
Zadíval sa mi do očí.
„Čo sa stalo?“
„Nič.“
Odvetila až podozrivo ticho. Sklopila zrak. Zang sa posunul bližšie k nej. Chytil ju za bradu, zdvihol tak, aby mu hľadela priamo do očí.
„Nitashi, nie som slepý viem... vidím, že sa niečo stalo. Prosím ťa povec mi to!“
Zavrtela hlavou, do očí sa jej nahrnuli slzy.
„Zang ja... nemôžem.“
„Prečo?“
„Prosím ťa nepýtaj sa prečo. Nemôžem. Mám na to veľa dôvodov. Nemusíš sa trápiť. Nie je to také vážne.“
Kiež by som mala pravdu.
Preletelo jej hlavou. Myšlienka, že ho stráca jej trhala srdce na kúsky. Do očí sa jej nahrnulo ešte viac sĺz. Nakoniec to nevydržala a rozplakala sa. Bez akéhokoľvek varovania sa mu vrhla okolo krku. Objímala ho pevne. Tvár si tisla na jeho hruď. Celé telo sa jej triaslo od vzlykov. Aj Zang ju pevne objal. Trvalo dlho kým sa upokojila. Zang ju hladil po chrbte a šepkal chlácholivé slová. Ničilo ho, keď ju videl v takom stave.
Prečo sa to stalo? Prečo som sa musel zamilovať práve do teba Nita? Prečo práve ty?!
Z myšlienok ho vytrhol Nitashi tichý šepot.
„Zang ja... ja... m... Milujem ťa!“
Vykoktala zo seba konečne. Zang na pár sekúnd zmeravel. Ohromilo ho to. Poznal Nitashi. Nikdy by to nepovedala keby si tým bola úplne istá. No i tak nedokázal uveriť vlastným ušiam.
Naozaj to povedala? Alebo to bol iba výplod jeho fantázie?
Nitashi sa od neho trochu odtiahla. Oči mala veľké ako vyplašená laň.
„Chcem aby si to vedel. Navždy ťa budem ľúbiť.“
Smutne sa usmiala.
„Prečo to hovoríš tak, akoby som ťa už nemal vidieť?“
„Nie, nie... ja iba... Bála som sa na to ako na to zareaguješ.“
Sklopila pohľad. Zang sa usmial a sklonil k jej ústam.
„Aj ty ostaneš navždy v mojom srdci. Ľúbim ťa, ľúbim ťa, ľúbim ťa... Vykričím to aj do celého sveta.“
Nitashi sa rozosmiala. Prikryla mu ústa svojimi dlaňami.
„Čuš preboha sme v nemocnici.“
„A... hhhuooo... mhmm... hhhiiiť...“
Rozosmiala sa. Odkryla mu ústa.
„A čo má byť?!“
Nitashi mu zapchala ústa svojimi. Bozk bol nekonečne dlhý a vášnivý. Nitashi si vrývala do pamäte každučkú sekundu. Toto je naposledy čo sú takto spolu... sami. Preto chcela aby to bola pre oboch tá najkrajšia rozlúčka. Hoci o tom Zang ešte nevedel. Bez akéhokoľvek varovania si rozopla gombíky na pyžame a zvliekla si ho z pliec. Pod ňou mala ešte tenké priesvitné tielko. Zang na ňu vyvaľoval oči. Nitashi mu nedala čas na premýšľanie. Znova ho začala bozkávať. No tento krát to bolo iné... odvážnejšie a zmyselnejšie. Vášeň ich pomali celých opantávala až neboli schopní premýšľať nad ničím. Pre oboch to bolo niečo zvláštne. Niečo na čo nikdy nezabudnú...
Nitashi sa zobudila asi o hodinu neskôr. Všetko je pripadalo ako sen. Ležala na boku, otočená smerom k oknu. Zang ležal pri nej. Chrbtom sa mu opierala o širokú hruď. Rukou ju pevne držal okolo pása. Končekmi prstov mu prešla nežne po zápästí. Slabí úsmev jej zaihral na tvári.
Dnes jej dal oveľa viac ako si sám uvedomoval. Dal jej pocit, že znovu žije. Že niekto ju naozaj miluje a potrebuje. Že na niekom jej naozaj záleží.
Oto viac to bolo ťažšie odísť. Ak by mu to povedala nepustil by ju. Po prípade, by chcel odísť s ňou. Jeho miesto bolo tu... v Konohe. Mal tu rodinu priateľov, vyrastal tu. Nemôže od neho chcieť aby toto všetko opustil. Chýbalo by mu to. Vedela to. Okrem toho ohrozila by tým aj Mino.
„Pochybujem, že ma to niekedy prestane bolieť. Musím to spraviť. Bude to lepšie pre nás oboch.“
Osamelá slza jej stiekla po líci. Pritúlila sa k nemu ešte viac. Zang sa v tej chvíli trochu zavrtel. Ruka mu skĺzla z drieku na bedrá. Nitashi znovu zaliala ta horúčava. Nebránila sa úsmevu, keď na šiji pocítila ako ju Zang pobozkal. Pritiahol si ju k sebe ešte bližšie.
„nemal si už dosť?“
Spýtala sa ho so smiechom. Pretočil ju tak aby ležala na chrbte a vášnivo ju pobozkal.
„Hmmm... ani náhodou...“
Nitashi a Zang ešte spali, keď do izby vtrhla Kurenai. V polovičke cesty akoby zamrzla. Pohľad jej padol na spiacu dvojicu. Šok vystriedala radosť. Chvíľu len tak pozorovala ako sa k sebe túlia. Boli taký mladí... Vyzerali spolu tak šťastne, veľmi im to pristalo. S úsmevom na perách sa pobrala von z izby. Pripadalo jej to akoby len nedávno ich dostala do tímu. Zo spomienok ju vyrušil Kimo ktorí sa popri nej prehnal ako víchor. Nestihla ho ani zastaviť. Aj on vtrhol do Nitashinej izby a ostal stáť ako obarený. Nič sa nedialo. Až po chvíli odtiaľ vyliezol Kimo s vypleštenými očami. Ústa mal dokorán otvorené a neveriaci civel na Kurenai.
„To... to... ako... to... oni...!“
Koktal. Kurenai sa iba smiala. Pokrčila ramenami. Šibalské iskričky jej zaiskrili v očiach. Kimo potriasol hlavou. Márne. Nepomohlo mu to. Stál mu to nešlo do hlavy.
Ako? Kedy? Dopekla prečo mu to nepovedali?
Zang sa prebudil ráno ako prvý. Ako prvý. Myšlienky sa mu ihneď zatúlali k nedávnym udalostiam. Ne ubránil sa úsmevu. Ak mal pravdu povedať nikdy by ho nenapadlo, že... proste to čo sa stalo medzi nimi, sa odohraje pravé v nemocničnej izbe. Nitashi ho vždy dokázala prekvapiť, ale včera sa prekonala. Nadvihol sa na lakti. Pohľadom prechádzal po jej tvári. Keď spala vyzerala inak. Páčil sa mu ten pohľad. Dokázal by sa na ňu takto dívať aj celé hodiny.
Ona ho zmenila. Keby sa ho niekto pred pár dňami opýtal či verí na lásku vysmial by sa mu do tváre. Nitashi mu ukázala, že naozaj existuje. Teraz už veril...
Poznámka autora: Ak je to trochu suché tak sa ospravedlňujem... akosi mi dochádzajú nápady... Hold treba trochu zrelaxovať... Ale mám pre vás malé prekvapenie... To však si nechám na koniec...
suché?? blázníš, je to uplne fascinnujici, na tvari mi hral usmev, ale pak jsem si uvedomila ze to skonci a nalada mi klesla a ten Kimo no proste to nemelo chybu, jen tak dalej![Smiling Smiling](/modules/smileys/packs/example/smile.png)
upa úžasný...nemůžu uvěřit tomu, že už sem skoro na konci...
Tak trošku som si švihla a čoskoro tu máte aj 15-ku...![Laughing out loud Laughing out loud](/modules/smileys/packs/example/lol.png)
To byla nádhera nádherná, opravdu mám radost z toho, co jsem četla, mám radost z tebe, jak pěkně píšeš. Arigatou, Liang-chan.
suché? docházejí nápady? , vždyt je to naprosto úžasný!!!!!!!!!!!!!!!!!