Srdce plné piesku VII. (šesť)

Šesť! Kto by nemal rád šesť? Šesť najatých assasianov proti Soruovi a spol.

Neznášal keď po ňom strieľali z desiatich metrov z luku. Nenávidel tie odporné krysy ktoré sa báli k nemu priblížiť zo strachu z jeho Chishie jutsu. Soru vynikal v taijutsu a genjutsu. Jeho metódy ilúzií dostali i toho kripľa...
Myšlienky mu ako tenučký povrázok pretrhla katana jedného z šestice. Bola príliš blízko jeho tváre.
ZASE SA NESÚSTREDÍŠ SORU!
Naproti, ako si všimol jeho zamestnávatelia nemali taký problém.
Snáď to bolo tým, že mali masky a šli po nich. Neboli z bezpečnej služby. Tí by aspoň komunikovali. To mu robilo najväčšie problémy. I keď si takýto útok už prežil nespočetne veľa krát. Tú nesústredenosť spôsobovalo prípadné prerieknutie sa jedného z tých ninjov.
ČO TO ROBÍM?! ZABIJEM ICH SKÔR NEŽ NIEČO STIHNÚ...
Vtedy konečne uzavrel myseľ. Katana, jeho predĺžená ruka konečne trafila cieľ.
Naruto, ktorý už stihol jedného odpraviť na druhý svet sa rozbehol pomôcť Sakure, keď tu sa štyria poslední maskovaní ninjovia vrhli naraz na Sorua.
"Už ideeem!"
Vykríkol Naruto, a bežal strmhlav do boja. Ani Sakura ho nezastavila. Vôbec si nevšimol, že tam ostali stáť a keby nie jeho, všetko nechajú na Sorua.
"Čo je to za technika?"
Sakura vytreštila oči na ich sprievodcu, ktorý držal katanu ľavou rukou čepeľou k sebe. Vytvoril si tak pozdĺž ľavej ruky dosť nebezpečný štít, ktorý mu nikto nebol schopný vyraziť z ruky. Pritom sa to tak jednoducho ovládalo. Len pohyb ruky.
"Je nebezpečný Gaara. Ako moc mu veríš?"
Odpoveď na Sakurinu otázku ostala nemo visieť vo vzduchu. Obaja sledovali Naruta so Sorom, a ani ich nenapadlo im ísť pomôcť. Proste to bolo predstavenie ako sa pri boji patrí, a pritom ako prirodzene tí dvaja v boji spolupracovali. Akoby sa poznali odjakživa.
TÁ TECHNIKA!
Vírili Sakure v hlave len tie slová.
UROBÍ TO?
S nedočkavosťou sa pýtal sám seba Gaara v duchu.
TO JUTSU! TO PREKLIATE JUTSU!
Narutovi dali zabrať, pretože, buďme úprimný, zažil toho už dosť, ale toto bolo niečo celkom nové. Bola to výzva, a tie mal Naruto vždy moc rád. Spôsob ako sa stále zdokonalovať.
Rozhodne to nebol boj na aký bola trojica zvyknutá. Ninjovia prišli s jasným úmyslom: "zabi alebo budeš zabitý!" Štvrté nepísané pravidlo. Ktoré si Soru cenil najviac zo všetkých. To jediné mu dávalo zmysel, i keď oháňať sa s ním kvôli tomu, že ste zabili šéfa len preto, že na vás zle kukol, bola vopred vyhlásená kravina.
Naruto vložil všetku silu do ľavačky a poslal predposledného ninju k nohám Gaary, ktorý keď sa chcel dotyčný zodvihnuť, zašľapol mu hlavu do trávy a tak ostal ako lovec nad svojou korisťou.
No Naruto sa mohol už len prizerať na zápas Sora s neznámym, viditeľne najlepším ninjom zo šestice, ktorý mal navyše aj vlastný rozum, takže sa Soru divil, keď značne začal odstupovať ku kraji lesa.
POZNÁM HO!
Preletelo v ten okamih v brunet anjelskej hlavičke s morsky modrými očami. No v ten okamih švihol protivník mečom, spravil znamenie len jednou rukou a poslal Sora o dva metre dozadu s popálením pravého ramena. V týchto bojoch neexistovali prestávky, šlo sa naplno a na doraz. Naruto už skočil pred Sora pripravený ho brániť, keď sám Soru mu zo zeme podkopol nohy na čo Naruto padol prekvapením na zem. Meč nepriateľa zasvišťal neskutočne rýchlo v oblasti kde by sa vyskytoval Narutov krk, keby stál. To znamenalo, že Soru svojho protivníka pozná a nebojuje s mím prvýkrát. Len tak-tak sa uhol ťažkému dopadu meča. Prevalil sa na zemi dopredu. Medzi tým vytiahol urýchlene kunai a bodol mu ho do chodidla až po rukoväť. Pripichol ho k zemi. Zaznel tlmený výkrik a len sekundu sa nachádzal mysľou v agónii, no i to stačilo na to, aby mu Soru vykopol pevne zovretý meč z ruky, postavil sa a katanu ktorú stále držal ako štít mu podrezal hrdlo. Krv vystrekla do jeho tváre, zanechala stopy na bielej košeli. Vnímal len tú krv, jeho krv. Toho ninju, toho assasiana, ktorý ešte pred necelým týždňom bojoval po jeho boku, na jeho strane barikády, vždy spolu.
Povolil zovretie katany. Nakoniec ju zasunul späť do pochvy ktorú mal priviazanú na chrbte pri luku s šípmi. Zohol sa k telu a stiahol mu masku. Objavila sa tvár ktorá zaznamenala rýchlu smrť bolestnou grimasov.
Zatlačil mu oči.
"Tak vidíš, Byo lily, nie každé zlato je to, čo sa ligoce..."
Jemne sa dotkol rukou zlatých vlasov.
"Uvidíme sa..."