Deidího deň - Noc

Povedzte mi prosím ako mám prinútiť oranžovú gebulu aby už bola ticho?!!

Je asi tak polnoc a ja stále spím slabým polospánkom, spím keď zrazu začujem kroky. Kroky po schodoch k mojej izbe.
Zmocnil sa ma hnev, lebo som vedel čo príde...
,,Deidara-senpai´´ - presne to som čakal ,,Mám pre vás darček!´´ zakričí Tobi. Dvere sa otvárajú. A do nich vošla postava, všade tma, a s predstavou že je to Tobi, do nej hodím vankúš so slovami: ,,Vypadni, chcem spať!´´
,,Deidara-kun!´´ zaziapal ženský hlas.
,,K-K-Konan...?´´ povedal som zahanbene
,,Áno, Konan, ty hajzel´´ zaziapala a hodila mi vankúš do tváre, až mi tam spravila otlačku, a ja som odpadol.
Tobi začal revať a mal chuť zabiť Konan. Odhodil masku a zakričal: ,,Byakugan´´. Konan sa nechápavo pozrela a spýtala sa:
,,Byakugan? Tobi, šibe ti?´´
,,Byakugan? Aha, hihi´´ zasmial sa, ,,Prepáč, hihi... Sharingan!´´
,,Sharingan?´´ spýtala sa znovu Konan
,,Bože, neni to jedno?´´ spýtal sa a vrazil jej jednu facku. Konan sa rozplakala a utekala dole schodmi.
,,Prepáčte Deidara-senpai.´´ ospravedlnil sa a tiež utekal dolu schodmi.

Konečne dobrú noc, do *censored*!!