Nová hrozba: Púštne problémy (2)

O deň neskôr...

Konoha
„Som zvedavý kedy sa sensei vráti.“ Sťažoval sa Naimaru. Pričom nepriateľsky pozrel na Ebisua.
„Pri jeho sile by im to nemalo trvať.“ Skonštatoval Shiro.
„Och,“ povzdychla si Neko, „zase si zabol. Iruka-sensei nám ešte na Akadémii hovoril, že správny ninja nikdy nepodceňuje súpera!.“
„Teraz nemáte žiadnu pauzu,“ vstúpil do rozhovoru Ebisu, „máme chytiť tú mačku a nie tu len tak stáť a rozprávať sa.“ Keď Ebisu dohovoril zistil, že jeho dočasný tým mačku dávno chytil.

Niekde na ceste do Piesočnej
„Hej! Naruto počkaj chvíľu!“ Kričal na Naruta Kakashi.
„Presne tak stoj!“ Pridala sa Sakura a postupne Tenzou a Shikamaru.
Jedine Leemu nevadilo Narutovo tempo, pretože to bral ako preteky, ktorými si spestrí cestu do Piesočnej. Po niekoľkých minútach prehovárania Naruta, konečne zastavili. Zložili sa v jednej oáze v púšti.
„Vďaka Narutovi nám zbytok cesty do Piesočnej zaberie asi len 10-11 hodín.“ Oboznámil ostatných členov týmu.
„Samozrejme, ak sa neprihodia nejaké problémy.“ Dodal Tenzou.
„Dúfajme, že žiadne nebudú.“ Pridal sa Shikamaru.

O 2 hodiny...
„Takže, vyrážame.“ Zavelil Kakashi. Všetci sa postavili, pozbierali výbavu a pobrali sa ďalej. Počas cesty narazili na pár pocestných, ktorý boli zväčša obchodníci. Keď prešli asi 5 km Naruto v diaľke uvidel niečo čo sa podobalo na pieskovú tsunami.
„Kakashi, mám taký pocit, že sa na nás valí púštna búrka.“ Upozornil Kakashiho. Kakashi sa rýchlo presvedčil, že Naruto hovoril správne. Bola to púštna búrka.
„Musíme si nájsť nejaký úkryt!“ Povedal Kakashi ostatním členom týmu.
„To nebude problém.“ Ozval sa Tenzou. Skôr ako ostatný stačili zareagovať Tenzou vytvoril okolo týmu asi 3 m široké steny z dreva.
„Tak a teraz tu prečkáme búrku.“ Povedal Tenzou a pokojne sa posadil. Ostaní sa tiež usadili.

O hodinu neskôr...
Nárazy na drevené steny konečne prestali, vietor sa upokojil a všetci, čo do teraz trčali v drevenej kocke mohli pokračovať v ceste. Tenzou zrušil svoju techniku a drevené steny zmizli v zemi. Okolo nich zrazu stálo niekoľko ninjov z Piesočnej. Zo skupinky jouninov vystúpil muž v čiernom oblečení a s potetovanou tvárou.
„Ááá, Kankuro!“ S nadšením zareagoval Naruto.
„Ja niesom ten za koho ma považujete, Naruto-san. Kankuro je môj otec. Poslal ma spolu s ostatnými aby sme vás našli a doviedli do Piesočnej.“ Zareagoval mladý muž.
„Aha, a odkiaľ ste o nás vedeli?“ Spýtal sa Lee.
„Z Konohy prišla žiadosť aby sme sa o vás patrične postarali. Takže môžeme ísť?“
„Samozrejme, ja osobne sa teším kedy dorazím do Piesočnej aby som navštívil starých známych.“ Odpovedal Naruto.