Slová sú zbytočné

ahojte! Dávam sem svoju ďalšiu poviedku o naruhina. chcem vám len povedať, že nick Mike19 predtým patril tiež mne lebo sa vyskytli komplikácie. a aj poviedka Keď láska odchádza je moja. Ďakujem za pochopenie a teším sa na vaše odkazy.

Slová sú zbytočné

Bolo krásne ráno a na oblohe ani mráčika. Prebrala sa a zahľadela sa na kalendár. Dnes bol ten deň, na ktorý sa tešila. Dnes totiž išla so svojim vyvoleným na akciu. Nezáležalo na tom, že idú s nimi i ďalší ona sa chcela venovať len jednému. Obliekla sa, vzala si potrebné veci a vyrazila na miesto stretnutia. Keď tam prišla, boli tam už skoro všetci. Chýbala len ona a ten, pre ktorého sa na tento deň tak strašne tešila.
„Ahoj, Hinata!“ pozdravila ju jej najlepšia kamarátka Sakura.
„Ahojte!“ odzdravila ona a zahľadela sa na cestu, po ktorej má prísť posledný člen ich týmu.
„Neboj sa, on určite príde. Nenechá si ujsť žiadnu akciu. Niekedy si myslím, že je posadnutý.“ povzbudila ju Sakura a zamyslela sa.
Naruto sa zobudil na budík, ale v noci sa posunul čas a jemu to nikto nepovedal, takže vlastne zaspal. Rýchlo si zobral tie najpotrebnejšie veci, lebo na príliš veľké dumanie, čo si má zobrať, nemal čas. Dobehol tam ako víchor.
„Naruto, kde si trčal?“ opýtal sa naštvane Kiba, lebo už zomieral od nudy.
„Prepáčte, ale v noci bol časový posun a mne to nikto neoznámil.“ povedal, tiež naštvane a otočil sa na Sakuru. Tá len prehltla horkú slinu.
„No tak vyrazíme. Na súboje nemáme čas.“ usmial sa Lee, ktorý bol pridelený do tohto týmu, keď chudáka Gaie-senseie omylom vyhodil do vzduchu.
„Tak poďme.“ Povedal teraz už natešený Naruto.
Všetci sa vydali smerom do dešťové, pretože mali ísť zobrať istý krištáľ, ukrytý v jaskyni nad ňou. Po dvoch dňoch sa zastavili, aby si oddýchli.
„Máme len tri stany, tak kto pôjde s kým?“ opýtal sa Kiba a dúfal, že bude s Hinatou.
„Ja navrhujem, aby si dievčatá vybrali k sebe niekoho do stanu.“ povedal Lee a usmial sa na Sakuru, ktorá sa začervenala.
„Tak ja si vyberám Leeho.“ Usmiala sa Sakura a každý vedel, čo sa medzi nimi deje. Kiba s Narutom sa pozreli na Hinatu. Tá sčervenala ako paradajka.
„Hinata, spamätaj sa!“ kríkla na seba v duchu.
„Tak ja chcem byť s Narutom.“ Naruto sa víťazne usmial na Kiba. Ten začal zúriť, ale potom si uvedomil, že aspoň nemusí počúvať ženské klebety. Potom sa dohodli na nočnej stráži a opiekli si ryby, ktoré nachytali v potoku neďaleko.
Všetci si ľahli okrem Leeho, ktorý mal prvý strážiť. Sakura nemohla zaspať, lebo zjedla veľa rýb a tak si sadla vedľa Leeho.
„Ahoj, nemôžeš zaspať?“
„Nie, asi som sa moc najedla.“ Ich pohľady sa stretli. Pomaly sa k sebe približovali až sa pobozkali. Nemuseli nič hovoriť. Namiesto slov boli činy. Lee potom objal Sakuru. Ona potom zaspala. Uložil ju do stanu a sadol si na strom.
Po ňom mal hliadku Naruto. Sedel na strome a rozmýšľal. Nikdy nemal tak veľa času na premýšľanie. Rozmýšľal nad svojím životom. Čo urobil doteraz a čo chce urobiť v budúcnosti. Premýšľal najmä o svojich citoch. Zapozeral sa na stan, v ktorom spala Sakura. Pochopil, že ju nikdy nemiloval. Bolo to skôr vynútené. Chcel niekoho, koho by mal rád a v akadémii bola najvýraznejšia a myslel si, že aj najkrajšia. Potom sa pozrel na svoj stan. Prvýkrát si ju všimol, keď bojovala proti Nejimu. Vždy, keď ju zasiahol, pocítil to aj on. Bolela ho každá jej ranka. Nevedel, čo to bolo. A potom prišla pomsta. Pomstil sa a cítil sa spokojný. Potom sa však dozvedel, že Hinata je v nemocnici, lebo sa jej vrátili bolesti. Mal taký strach. Tento strach nikdy predtým necítil. Nechápal, čo to bolo. Keď si ho vybrala ako spoločnosť do stanu, bol ako v siedmom nebi. Bol taký šťastný.
Bolo ráno. Všetci sa zobudili a vydali sa na cestu. Zistili, že nemajú vodu, a tak hľadali nejaký potôčik. Na jeden natrafili a chvíľu si tam aj oddýchli. Radili sa ako ďalej, ale Naruto išiel preč. Zastavil sa asi o 200 metrov ďalej. Lee sa vydal za ním.
„Naruto, čo sa deje?“
„Vždy, keď Hinata trpí ,trpím s ňou. Vždy, keď sa teší, teším sa s ňou. Čo to je?“
„Je to láska. Cítim to isté pri Sakure.“
„Láska?“
„Áno, choď za ňou a povedz jej to.“ Rozbehli na naspäť k nim.
„Hinata, môžem s tebou hovoriť?“ Hinata prišla k nemu.
„Ja... chcem ti...povedať, že.....“
„Poďte už!“ zakričala Sakura.
Hinata odišla.
„Sakra.“ Zanadával Naruto a pobrali sa ďalej.
Prišli do jaskyne a zobrali krištáľ a vydali sa na cestu naspäť. Všetko išlo tak ľahko až to bolo nezvyčajné. Nikto si s tým nelámal hlavu okrem Kiba. A mal pravdu, asi o 5 km ďalej sa ninjovia z vodopádové chystali na útok. Keď prechádzali okolo nich do stromu sa zapichol kunai. Vybehli na nich a začali sa byť hlava nehlava. Tých ninjov bolo 10 a tak na každého boli 2. Hinate a Sakure sa podlomili nohy. V Narutovi sa začal prebúdzať Kyubi. Myslel si, že Hinate niekto ublížil. Utvoril sa okolo neho červený kruh a okamžite zabil dvoch svojich protivníkov červeným Rasenganom. Okamžite začal bojovať s ostatnými. Keď všetkých vyzabíjal, ukludnil sa. Pribehol k Hinate zistiť, či je v poriadku.
„Hinata, nie si zranená?“
Ona sa na neho usmiala a dala mu pusu.(Verte alebo neverte) On jej tiež dal pusu. Lee so Sakurou sa tiež začali bozkávať. Kiba len zúril. Nikto však nevedel, že nie je koniec. Za ich chrbtom sa niekto zasmial. Bol to veliteľ mŕtvych ninjov.
„Láska, aký potupný cit. Zo všetkých robí len bláznov. Dajte mi ten krištáľ, okamžite!“
„A čo nám môžeš urobiť ty?“ opýtal sa Naruto posmešne.
„Ja sa rád pohrávam so ženami a dokážem ich uniesť tak rýchlo, že ma ani nezbadáte.“ Naruto pocítil strach. Ešte väčší než, keď sa dozvedel, že je Hinata v nemocnici.
„Kiba, Lee, vezmite kryštál aj Hinatu a Sakuru a choďte do Konohy.“
„Naruto, čo ti šibe? Tvoje nápady sú bláznivé, ale tento je najbláznivejší.“ Vykríkol na neho Lee.
„Bežte okamžite!“ kričal Naruto a do očí sa mu tlačili slzy.
Lee zobral do náručia Sakuru a Kiba Hinatu a začali utekať.
Hinata plakala ako zmyslov zbavená.
„Narutoooo.“ kričala na neho.
Naruto zaujal obrannú pozíciu a čakal, čo sa stane.
„Tak ty sa mi chceš postaviť sám? Ty si blázon a to len preto, lebo si zamilovaný. Keby si nebol tak by ťa nikdy nenapadlo, urobiť niečo také kvôli žene.“
Naruto tomu nevenoval pozornosť a začal si formovať Rasengan. Nebol však až taký účinný ako predtým, lebo sa ešte neprebudil Kyubi. Veliteľ urobil takisto nejaké pečate a vytvoril podobnú guľu, no bola iná než Rasengan. Obaja sa vrhli proti sebe a ozvala sa strašná rana a tlaková vlna ich odhodila do stromu.
„Naruto, nie!“ zakričala Hinata, ktorá to pozorovala Byakuganom. Nemala už dosť čakry a tak skončila pozorovanie.
„Hinata, čo sa stalo?“ opýtal sa jej bežiaci Kiba.
„On ho trafil a možno je mŕtvy.“ kričala Hinata celá uplakaná. Sakura takisto plakala. Lee s Kibom nechceli zastavovať, lebo sa báli, čo by sa stalo.
Po desiatich minútach sa Naruto zobudil celý dolámaný. Videl, že jeho útočník je mŕtvy, a tak sa pobral späť do Konohy. Vliekol sa veľmi pomaly a niekedy upadol aj do bezvedomia.
Lee, Kiba, Hinata a Sakura prišli do Konohy a zamierili si to rovno k Tsunade.
„Vstúpte!“ povedala po zaklopaní na dvere. Vstúpili dnu a postavili sa tam pozerajúci sa do zeme.
„Čo sa stalo? A kde je Naruto?“
„On je mŕtvy.“ vyletelo z Hinaty a zrútila sa na zem. Tsunade sa nich pozerala ako vyoraná myš.
„A čo sa stalo?“
„No normálne sme zobrali ten krištáľ a..“ rozprával Lee no Tsunade ho zastavila.
„A kto ho vzal do ruky?“
„Naruto.“ povedal smutne.
„A nič sa mu nestalo?“
„Nie až potom. No išli sme naspäť, keď sa na nás vyrútili ninjovia z vodopádové a bolo ich tam 10. Každý sme si zobrali na starosť dvoch, no Sakura s Hinatou už nevládali. V Narutovi sa prebudil Kyubi a zničil všetkých Rasenganom. Potom sa tam objavil ich veliteľ a povedal, že rád unáša ženy a hrá sa s nimi. Naruto nás vyhnal preč, aby sme doniesli ten krištáľ a ochránili Hinatu so Sakurou. A my sme odišli. Naruto tam ostal a bojoval. Hinata nám povedala, že dostal ranu od útočníka a potom zomrel, ale útočník tiež skončil na zemi.“ Tsunade aj Sakura plakali. Potom všetci odišli domov.
Hinata sa na druhý deň išla prejsť. Práve zastala pred bránou do Konohy, keď uvidela nejaké telo, ktoré sa vláčilo z jednej strany na druhú. Telo sa pozrelo pred seba a zrútilo sa k zemi. Hinata na nič nečakala a rozbehla sa z tým. Ako sa približovala neverila vlastným očiam. Bol to Naruto, ktorý mal veľa zranení. Ihneď ho zobrala a zaniesla ho do nemocnice. Bola tam Tsunade aj Sakura a tie tiež neverili tomu, čo videli. Celé natešené sa hneď vrhli do ošetrovania.
„Bude v poriadku, len si pospí a načerpá nové sily.“ Povedala Sakura nadšene.
Hinata sa vrhla Sakure do náručia a rozplakala sa. Toto boli slzy radosti. Bola taká šťastná ako nikdy. Naruto sa uzdravil a bol šťastný, že je živý a začal chodiť s Hinatou.
Asi po dvoch týždňoch si ho zavolala Tsunade.
„Ahoj, Naruto! Musím ti niečo povedať.“
„No som pripravený.“ Povedal usmievavo Naruto.
„Je to o tvojom otcovi.“
„Čo??“
„Tvojím otcom je....“ Tsunade nemala odvahu. Už mu to chcela povedať dávno.
Dala si zavolať Kakashiho.
„Ja nemám odvahu, prepáč, ale on ti to povie.“ Kakashi sa objavil pred nimi.
„Volala si ma, Tsunade?“
„Chcela som mu povedať o jeho otcovi, ale nemám odvahu.“
„Ja mu to poviem.“
„No tak už mi niekto prezradí, kto je môj otec?“ povedal naštvane Naruto.
„Tvoj otec je Yondaime-sama.“ Naruto sa na neho pozeral, že či nečítal trošku veľa icha icha paradise, ale potom sa zamyslel.
„Takže budem Hokage?“
„Áno.“ Povedala Tsunade. Naruto tam začal tancovať a vyskakovať dva metre od zeme.

Potom odišiel domov a vyobjímal Hinatu, ktorá sa k nemu nasťahovala. A vsetci žili šťastne až kým nepomreli. Alebo nie?