Nitashi Uchiha : *kapitola 12 - Kabutova pravá tvár...časť-2...*

Nitashi Uchiha

Kabutova pravá tvár...časť-2...
Nitashi začula kroky. Ktosi si k nej kľakol. Kabuto nežne otočil jej tvár tak aby mu videla do očí. Pohladil ju po tvári.
„Nechcel som ti to spraviť. Donútila si ma k tmou. Nedala si mi na výber.“
Nitashi zastonala od bolesti. Kabutovi sa mihol slabý úsmev na tvári.
„Áno, viem ako sa teraz cítiš. Nemôžeš sa ani pohnúť. Celé telo ti zviera bolesť.“
Končekmi prstov jej putoval z kľúčnej kosti vyššie až ku krku. Trochu jej nadvihol bradu. Palcom prešiel po spodnej pere. Očami ju priam prepaľoval.
„Si úplne bezmocná...Môžem si teraz s tebou robiť čo sa mi len zachce... Dokonca ťa aj zabiť. Nič a nikto mi v tom nebráni. Bolo by to ale veľmi ľahké, okrem toho by ťa bola veľká škoda... Nie, nechám ťa žiť. Ešte si premysli moju ponuku. Ponúkam ti moc o ktorej sa ti ešte ani nesnívalo. Moje srdce už máš ty zlodejka, ukradla si mi ho ani som si to nevšimol.“
Keď sa jej zahľadel do očí, nežný pohľad ktorým na ňu po celý čas hľadel, vystriedala krutosť. Nitashi až zamrazilo. Bol to démonický pohľad, plný hnevu a túžby po krvi.
„Tých dvoch ale neušetrím. Som totiž veľmi žiarlivý. Nemienim trpieť tých dvoch típkov v tvojej prítomnosti. Hlavne toho Zinga či ako sa to volá...!!!“
Nitashi celá zmeravela...a teraz to nebolo od bolesti. Bolo to od strachu. V čiernych očiach sa jej zračila hrôza a zúfalstvo. Pochytila ju v duchu panika. Cítila sa zrazu taká bezmocná. Snažila sa postaviť no bolo to márne. Iba sa bolesť zosilnela. Pred očami sa jej všetko zatočilo.
Musím im pomôcť, musím ho zastaviť!!!
Strach o milované osoby jej dodal silu. Pozviechala sa na nohy.
Ak naňho teraz zaútočím, znovu ma zrazí na kolená. Nie... nie som teraz schopná odolávať jeho útokom. Musím ho nejak oblafnúť. Hrať jeho kartami!!!
„Kabuto...Kabuto počkaj...!“
Vyrazila nečakane zo seba. Kabuto sa prudko zvrtol. Sprvu ho prekvapilo, že ju vidí na nohách. Potom sa ale úlisne usmial. Nitashi sa zle dýchalo, bola vyčerpaná, celé telo ju bolelo, ledva ju poslúchalo.
„Máš pravdu... Chcem... chcem sa k tepe pridať.“
Kabutovi sa ešte viac roztiahol úsmev. Nitashi mu úsmev opätovala aj keď sa jej dvíhal žalúdok. Donútila sa k tomu. Táto maškaráda je jej posledná šanca.
„Nemôžeš ich ale zabiť. Bolo by to veľmi podozrivé. Oni by neprežili a ja áno?!? To nejde dohromady. Hlavne ak by nenašli tvoje telo. Viac by mi nedôverovali. A to ty predsa nechceš však? Potrebuješ spoľahlivého špióna.“
Kabuto vykročil k nej. Pol metra pred ňou zastal. Nitashi sama prekonala vzdialenosť medzi nimi. Veľmi dobre vedela o čo mu ide. Chcel si nenapadne preveriť či sa s nim zahráva. Ak by to nemyslela vážne nepriblížila by sa k nemu. Jednou rukou ho objala okolo krku. Prstami mu pomali odhrnula ofinu z čela. Tvár mala tesne pri jeho. Perami sa skoro dotýkala tých jeho.
„Ja som priam stvorená na to. Hokage mi dôveruje. Berie ma ako vnučku. Nikdy by ma nepodozrieval. Nebude to ťažké... Nemá predo mnou tajomstvá. Čo ty na to?“
„A prečo si tak zrazu zmenila názor?!?“
Rukou ju chytil zozadu za hlavu aby sa nedotiahla.
„Povedzme, že si ma presvedčil. S tebou mám budúcnosť.“
Zašepkala mu tesne pri uchu. Nenávidela samu seba. Nenávidela byť v jeho blízkosti. Nenávidela všetko čo s ním iba za mak súviselo.
Kabuto sa lačne zmocnil jej pier. Nitashi nemala na výber. Aby to zhltol aj s navijakom, musí to dohrať do konca a čo najpresvedčivejšie. Hnusil sa jej každou sekundou viac a viac. No pre Zanga a Kima by urobila čokoľvek.
Pomohli je vždy keď to potrebovala. Hlavne keď mala tie záchvaty. Chránili ju ako oko v hlave. Vždy keď ich potrebovala stáli pri nej. Mohla sa na nich stále spoľahnúť.
Aspoň čiastočne im to takto splatí. Aj za cenu ktorú bude musieť teraz platiť. Aby ich ochránila, bude musieť teraz kruto odmietnuť Zanga. Bude sa im musieť ako tak vyhýbať. Ak sa Kabuto dozvedel kto je musel ju dlhšiu dobu sledovať. Preto nemôže riskovať aby odhalil jej lož voči nemu. Bola to pre ňu ta najťažšia vec akú kedy mala urobiť. Presa ho radšej uvidí živého aj za cenu, že sa budú musieť rozlúčiť. Ako žiť s pocitom , že ho zabili kôli nej. Nikdy by si to neodpustila. Nedokázala by žiť s tým vedomím. Zlomí jej to srdce, musí to spraviť.
Stretávať sa s tým bastardom! Znášať tie jeho nechutné pohľady a dotyky.
Nenápadne bude musieť poslať Mino do bezpečia. Niekam kde ju nenájdu. Bude musieť odísť z Listovej na dlhšiu dobu. Aspoň kým nebude Mino dosť silná a schopná sa brániť sama. Až potom bude mať odvahu vrátiť sa s ňou naspäť do Konohy.
Konečne ju prestal bozkávať.
„Čoskoro si ťa nájdem, tým si buď istá!“
Temný úsmev mu neschádzal z tváre. Hneď nato sa vyparil v kúdoli tmavého dymu. Nitashi dopadla na kolená. Hlavou sa jej vírilo množstvo otázok.
„Čoskoro si ťa nájdem, tým si buď istá!“
Táto veta ju strašila už teraz.
Znovu?!
Teraz to ledva zvládla pri ňom. Hlavu vyvrátila hore k oblohe. Z očí sa jej rinuli slzy. Zloba spolu s bolesťou ňou lomcovali. Zrazu to na ňu všetko doľahlo v plnej sile.
Prečo?! ... Prečo Bože mi to znovu robíš?!... Prečo mi to znovu všetko berieš?! Prečo keď som konečne šťastná musíš to zničiť?!... Aspoň na chvíľku... malú chvíľku nemôžem zažiť ten pocit?!!!... Vari to mám zakázané?! Spravila som ti niečo?!!! Celí život strácam tých ktorých milujem!!! Kedy už to konečne prestane?!!!
„Nenávidím ťa...!!!!!“
Pošepla nečujne. Únava na ňu doľahla v plnej miere. Zotmelo sa jej pred očami. V bezvedomí dopadla na zem. Zahalila ju čierni čierna tma. Nepreniknuteľné ticho ju obklopovalo zo všetkých strán.

Medzi tým už Kakashiho a Kurenain tím smeroval práve ich smerom. Nemali ani potuchy na čo o pár minút narazia. Bola iba náhoda, že sa v poslednej chvíli rozhodli isť opačným smerom. Alebo tak rozhodol osud... Nikto nemôže vedieť čo alebo kto to riadi... Čo sa má stať stane sa. Človek to nedokáže ovplyvniť...