Boj o šťastie, o to v čo všetci veria.

V očiach mu pohrával plameň radosti a kráčal niekam do neznáma. Šiel za hlasom srdca ktoré ho ešte nikdy nezradilo. Dal na slová toho jediného čo mu ešte zostalo. Keď však i srdce sklamalo, pretože tam kam ho zaviedlo nenašiel to čo hľadal, život pre neho stratil zmysel. Všetci ho klamali len aby sa dozvedeli pravdu. Ublížili sebe ale i jemu. Teraz kráča s pohľadom v ktorom je vidieť beznádej, strach z toho že nik na svete mu nedokáže povedať pravdu o tom kto vlastne je. Neverí ani sám sebe. Nevie či sa mu to všetko len sníva, alebo je to pravda. Už nedokáže ďalej nikomu veriť pretože nik neverí jemu. Ťahá ho svetlo niekam do prázdna kde spozná pravdu. To miesto je jeho svedomie, jeho spomienky. V tých spomienkach je mnohé skryte. Nevie však nájsť tú cestu aby zistil, že to všetko tu v tejto chvíli nieje klam ale realita. Svet v ktorom žije, je plný ustrašených ľudí. Boja sa pravdy lebo tá často zanecháva bolesť na našich srdciach. Keď vidí ako všetci trpia, nedokáže dýchať pretože ho trápi že všetci sú ako on. Nepoznajú sami seba pretože sa boja všetkého na tomto ukrutnom svete ktorý vyzýva na boj všetkých ktorí sú schopný žiť a bojovať za svoje sny. Keď však pozrie na tých ktorí bojujú, vidí v ich tvárach radosť a nie strach a smútok. Vie že to je tá cesta ktorú musí podstúpiť, že musí vyjsť z tieňa a bojovať za pravdu. Za to jediné čomu verí. Za to čo ho drží pri živote. Za to aby boli ľudia šťastný.