Nitashi Uchiha : *kapitola 06 - Prekliatie?!...*

Nitashi Uchiha

Prekliatie?!:
Za ich chrbtom sa objavil Kúdoľ dymu. Ako dym mizol začala sa vynárať akási postava. Sasuke neváhal ani sekundu a vrhol sa po ňom.
„Sasukeeee stoooj!!! Počujeeeš?!?!“
Kričala za ním Nitashi. Ninja očakával útok. Preto bol naň pripravený. Šikovne uhýbal Sasukeho výpadom. Jedným presne miereným úderom ho trafil do brucha. Sasukeho hodilo minimálne o 5 metrov nabok. Ninja zdvihol pravú ruku, namieril je smerom kde akurát sa zbieral zo zeme Sasuke, zovrel dlaň v päsť. Okolo Sasukeho sa vytvorila akási sklenená klietka alebo nejaká miestnosť zo skla.
„Tvoj kamarát ma smolu. Proti tomuto jutsu nemá šancu. Nedá sa z neho vyslobodiť. Je to aj vďaka tomu, že je to kekkei genkai. Postupne budem vpúšťať do klietky jedovatý plyn a on sa pomali udusí.“
Smial sa na svojich slovách z plných pľúc. Nitashi už liezlo na nervy ako neustále sa na niečom smeje.

„Nieee... Sasukeee...!“
Skríkla vyľakane Sakura. Ihneď sa vrhla k nemu. Schytila kunai a snažila sa rozbiť tu prekliatu sklenenú vec.
„Nemôžeš to rozbiť.“
Neprestával sa smiať ten ninja.
„Už konečne môžem???“
Pýtal sa Naruto nedočkavo. Nervózne si podupkával nohou.
„Nie! Ešte chvíľu vyčkaj Naruto. Chcem vedieť čo spraví Nitashi.“
„Aaaaa... ja tu snáď zostarnem!“
Neustále sa sťažoval Naruto. Nevedel sa dočkať boja.

Nitashi bola čím ďalej tým viac nervózna. Okrem nervozity sa jej zmocňovalo aj čosi iné. Niečo o čom myslela, že sa to už nikdy nevráti. Niečo čo bolo jej prekliatím od tej doby čo bojovali v ten podvečer pri Vlčích skalách. Už pár dní mala také tušenie, že sa to znovu vrátilo. Potláčala to však v sebe. Dnes to ale nedokázala ovládať. Dnes to bolo oveľa silnejšie ako inokedy.
Nie! To nemôže byť pravda! Nie!!! Teraz nie!!! Prosím...!
Bolo to márne nemohla to už ovládať. Boj v nej prebúdzal ten pocit. Silne city ako strach, zúfalstvo či hnev, to všetko v nej vyvolávalo to čoho sa najviac obávala.
„Nechcela som to použiť. Vyprovokovali ste ma a to bola chyba!“
Prehovorila nebezpečne chladným tónom, akoby to už ani nebola ona. V očiach sa jej zračila akási krvilačnosť.
Nitashi zaujala bojoví postoj. Maskovaný ninja na chvíľku zamrzol. Vycítil ten nekontrolovateľný hnev. Neposlúchol svoj inštinkt. A nestiahol sa. Práve to bola jeho osudová chyba. Nitashi sa rozbehla naňho. Vyskočila do vzduchu . Keď bola nad ním zrazu zvolala.
„Tanec démonických dračích dvojčiat.“
Niashi dopadla na zem. Hneď sa ale odrazila a vyskočila do vzduchu ako rotovala pomali vo vzduchu vytvorila sa okolo nej špirála z ohnivých drakov ktorí sa vinuli okolo nej. Bol to úžasný pohľad. Človeka to akoby hypnotizovalo. V tom oba draky zmizli ostali po nich iba dve ohnivé gule ktoré držala Nitashi v rukách. Hodila ich po maskovanom ninjovi. Všetci s napätím pozorovali čo sa bude diať. Ninja im uhol. Nitashi dopadla na zem. Dýchala trochu sťažka. Ninja sa odporne zasmial.
„Mala by si viac trénovať. Triafaš totiž mizerne.“
Nitashi ho pozorovala spoza privretých očí. Kľačala na zemi oboma dlaňami sa opierala o zem. Tvár jej skrivil priam temný úsmev.
„Na tvojom mieste by som si tým nebola taká istá.“
Zo zeme, priamo pod nohami maskovaného ninju, vyrazili dvaja ohnivý draci. Omotali sa okolo neho. Nitashi sa neprestávala uškŕňať tým nepríjemným úsmevom.
„Pozdravuj v pekle!“
Zapriala mu tesne pred tým ako ho draci úplne omotali. Po pár sekundách plamene sa zmenil na popol. Zosypal sa na zem. Po ninjovi neostalo nič iba ten popol ktorí rozfúkal vietor ktorí sa na chvíľku zavanul a hneď akoby odišiel. Nitashi znovu padla na kolená.

Sklenená klietka sa rozplynula v dym. Sakura sa vrhla Sasukemu okolo krku. Šťastná, že sa mu nič nestalo. Kakashi, Naruto a Sasuke udivene hľadeli na Nitashi. Tá mala sklonenú hlavu. Nevnímala nič čo sa okolo nej dialo. Snažila sa potlačiť tú zlosť ktorá v nej neustále rástla. Nenávidela zabíjať. Boj v nej vždy prebúdzal ti prekliatu krvilačnosť. Prečo práve ona? Prečo práve ju to postretlo? Akoby už toho v živote ju nepostretlo toho dosť. Ťažko sa jej dýchalo. Počula kroky blížiace sa k nej. Musí odísť. Hneď!!! V takomto stave je nebezpečná.

Práve vtedy dorazil Zang. Poobzeral sa naokolo. Ihneď pochopil čo sa tam odohralo. Rozbehol sa k Nitashi. Padol na kolena pri nej a zozadu ju objal. Zle sa jej dýchalo, cítil aká je celá rozhorúčená.
„Musíš sa upokojiť. Mysli na niečo iné...“

Ako poslední dorazili Kimo a tím číslo 8 s Kurenai. Kimo na nich narazil náhodou v lese. Keď uvidel Kimo ako Zang objíma Nitashi došlo mu čo sa stalo. Rozbehol sa k nim.

„Cítim ako sa ma to zmocňuje.“
Zašepkala Nitashi. Slzy jej stekali po tvári. Cítila sa tak bezmocne. Stále mala pred očami všetky tie krvilačné obrazy. Nevedela to zastaviť.
„Nitashi nesmieš myslieť na to! Spomeň si ako sme boli na kúpalisku. Pamätáš? Kimo vtedy frajeroval pred tými dievčatami. Skočil do vody a keď sa vynoril zistil, že mu odplávali plavky. Smiali sme s na tom ako kone, ešte ďalšie tri dni.“
Položila si mu hlavu na plece. Jej telo sa trochu uvoľnilo. Hnev i bolesť ktorá ju vždy pri tom sprevádzala začali ustupovať. Zang si v duchu vydýchol.
Vďaka bohu!
„Už... už mi je lepšie.“
Zašepkala to tak ticho, že to ledva začul Zang.
„Toto nám nesmieš robiť Nita.“
Karhal ju Kimo.
„Vieš ako si nás veľmi vyľakala?!“
Nitashi sa slabo usmiala. Zang práve naopak zamračil.
„Radšej ju teraz nechaj tak. Kázeň dostane až neskôr!“
Povedal Zang prísne. Nitashi sa kyslo usmiala.
„A dostanem aj domáce vezenie?“
„ÁNO!!!“
Povedali obaja chlapci naraz.
„No zbohom. To som teda dopadla.“
Vzdychla si, otočila hlavu tak aby videla na Kurenai. Pritom si všimla ako na ňu všetci zvláštne hľadia. Nitashin pohľad sa stretil s tým Kurenainim. Kuranai prikývla. Vedela čo do nej Nitashi chce.
Nitashi sa znovu pohodlne oprela o Zanga.
„Prosím ťa vezmi ma preč odtiaľ. Potrebujem byť chvíľku osamote.“
Zang neodpovedal. Iba ich preniesol inam...

Poznámka autora: Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Dala mi totiž dosť zabrať. Dúfam, že sa mi podari do budúcej soboty vyvesiť na Konohu ešte jednu časť. Uvidím ako mi to víde s časom. nemal by to byť však až taký veľký problém ak si sadnem v škole počas voľných hodín za pc tak by som to možno aj stihla do štvrtku. Teším sa na vaše komentáre. Ďakujem, že ste to so mnou ešte vydržali a dúfam, že ešte aj vydržíte.