Nitashi Uchiha : *kapitola 04 - Znovu utiekla!!!...*

Nitashi Uchiha

Znovu utiekla!!!:
Zang ešte spal, keď Kimo rozpútal v dome hurhaj.
„Dočerta Zang vtávaj!!!“
Triaol s ním odušu, pritom mu reval rovno do ucha.
„Odpááľ Kimo.“
No ten sa nedal len tak ľahko odbiť.
„NITASHI ZMIZLA...!“
Zang vyskočil z postele akoby tam boli hady.
„ČOOO!“
„Si hluchý?! Nitashi ZMIZLA! Nie je tu! Nenašil som po nej nič. Batoh, zbrane, oblečenie...NIČ!!!“
Zang škaredo zaklial. Zbieral svoje veci po izbe a pritom sa rýchlo obliekal.
„Ako to, že nás nezobudila?!“
Hneval sa Zang. Strach o ňu sa miešal s hnevom.
Dopekla Nitashi toto mi nesmieš robiť. Mala si nás zobudiť, šli by sme s tebou. Čo mohlo byť také dôležité, že si len tak zmizla???
Obaja chlapci boli vystrašení. Na Nitashi im veľmi záležalo. Bodaj by nie boli už spolu tak dlho rokov. Boli najlepšími priateľmi a aj keď sa to niekedy nezdá každý z nich by položil aj život len aby ochránil toho druhého. Strachoval sa aj Kimo.
„Len nech sa jej nič nestane.“
„Nikdy by som si totiž neodpustil, že som ju nechal v štichu.“
Keď bola Nitashi mladšia bola ako ich sestra. No čím bola staršia, bolo to pre Zanga ťažšie a ťažšie vnímať ju tak. Z dievčatka sa totiž stávala žena a Zangovi to neuniklo. Práve toho sa najviac obával. Nechcel totiž zničiť to pekné čo medzi nimi bolo. Nechcel zničiť to priateľstvo, tým, že sa do nej zamiluje... Priatelia sú tu navždy. Láska je prchavá... Cítil sa ako medzi dvoma mlynskými kameňmi.
„Zang ponáhľaj sa ja idem povedať Uttane-sun, že odchádzame.“
„Už som skoro hotoví.“
„Dobre.“
Odvetil nesústredene Kimo a už ho nebolo. Do 5 minút boli obaja chlapci na ceste. Nevedeli kam išla ani prečo. Museli ja nájsť. Pre Nitashi bolo nebezpečné nechávať ju samu. Bola to výborná kunoichi, len tak sa jej niekto nevyrovnal. No od tej doby čo stretli Juuga, ju nemohli nechávať samú.
Prosím... dievča len neurob nejakú hlúposť.
Neustále si opakoval Zang. Celou cestou čo sa ponáhľali do lesa. Po pol hodine objavili ohnisko. Popol ešte nebol úplne chladný. „Niekto tu musel táboriť.“ „Áno a nebolo to tak dávno čo opustil táborisko. Musí alebo musia byť ešte na blízku. Tu sa rozdeľme. O hodinu sa tu stretneme.“

Sasuke sedel opretý o kmeň stromu. Celý zviazaný sa ledva dokázal pohnúť. Podarilo sa mu zbaviť šatky ktorou mu zviazali ústa. Druhú, ktorú mu napchali do úst znechutene vypľul.
„FUUUJ dočerta...! “
„Kto ste?! “
„Čuš sopliak!!!“
Zahriakol ho väčší z dvojice maskovaných ninjov.
„Radím vám aby ste ma ihneď pustili. Inak to trpko oľutujete!“
Ninjovia z Dymovej sa rozosmiali až sa im rude natriasali.
„Naozaj? A ako hodláš to urobiť? Si zviazaný, nedokážeš sa ani pohnúť.“
Sasuke naňho vrhol zamračený pohľad. Začal sa vrtieť, lano však nie a nie povoliť. Práve naopak, akoby sa iba ešte viac sťahovalo. Sasuke nazlostene zavrčal.
„Načo ste ma uniesli? Ak by ste ma chceli zabiť, už dávno by ste to spravili. Tak čo tím získate!“
„Tvoj únos si objednal jeden z našich klientov. Čoskoro ho osobne spoznáš.“
Obaja ninjovia z Dymovej sa nahlas rozosmiali. Sasukemu to však ako vtip veľmi nepripadalo. Ninjovia viac nevenovali pozornosť Sasukemu. Ešte raz sa pokúsil nejakým spôsobom uvoľniť lano. Nepomohlo.
Dopekla s nimi.
„Aspoň keby som dočiahol na kunai. “
„Hľadáš toto?“
Ozvalo sa spoza jeho chrbta. Pri jeho pravej ruke sa zaleskla čepeľ kunaia.
„ČO?!“
„Ticho! Ak zistia, že som tu máme po chlebe. Najprv ťa musím dostať z toho lana.“
„Nitashi? Si to ty?“
„Hej som to ja, ale teraz čuš!“
Opatrne kunaiom prerezávala lano.
„Čo tu robíš? Ako si vedela kde som?“
„Hovorme tomu náhoda.“
Nitashi zafučala.
„Dofrasa, to lano je snáď z ocele.“
„Ponáhľaj sa.“
„A čo myslíš, čo tu robím? Popíjam čaj a klebetím s kamoškami?!“
Zlostila sa Nitashi.
„Dobré! Nemusíš sa hneď urážať!“
Zahundral Sasuke.
„Nestaraj sa do toho či som urazená, ale skôr o to či sa nám podarí zdrhnúť im.“
„S väčšou pravdepodobnosťou im budeme musieť čeliť.“
„Práve toho som sa obávala.“
„Aspoň pochopia, že je neradno zahrávať sa s hnevom Uchiha.“
Nitashi vyvrátila oči k nebu.
„Bože aký si skromný.“
„Čo si vravela?“
Nitashi sa uškrnula.
„Nič nič...nevšímaj si to.“
Keby som neprišla tak tu ešte stále sedíš zviazaný ako zmoknuté kura.
Toto mu radšej nepovedala. Mohol by sa uraziť.
Ako veľmi sa tým podobáš Zangovi a Kimovi. Až mi z toho behá mráz po chrbte... Nepotrebujem spoznať ďalšieho takého podobného nafúkaného blázna ako sú tí dvaja.
„Konečne...“
Lano povolilo a Sasuke vyskočil na rovné nohy. Dvaja ninjovia nechápavo hľadeli naňho.
„Ako?...veď...!“
Nitashi vyskočila spoza stromov.
„Ahoj chlapci.“
Pohadzovala si kunaiom v pravej ruke.
„Pokúsili ste sa uniesť Sasukeho. Hrali ste sa s ohňom... a popálili.“
Jej úsmev neveštil nič dobré. Rovnako ako Sasukeho.
„A to doslova!“
„Katon: Gokokyuu no Jutsu. “
Sasuke vytvoril ohnivú guľu. Ninjom z Dymovej sa podarilo uhnúť.

Poznámka autora: Ták iba tu sa to pomali začína rozbiehať a zároveň zamotávať. Ak chcete vedieť ako dopadne boj medzi Sasukem, Nitashi a Maskovanými ninjami z dymovej. Môžete sa potom tešiť na ďalšiu časť kde sa dozviete viac o Nitashinej minulosti. teraz však odbieham od tohto príbehu... Dúfam, že sa vám tento páčil teším sa na vaše komentáre a nešetrite ma aby som vedela v čom sa mám nabudúce polepšiť ...