Nitashi Uchiha : *kapitola 03 - Únos...*

Nitashi Uchiha

Únos:
Na druhý deň ráno sa Nitashi, Zang a Kimo rozlúčili s ostatnými. Každý sa pobral svojou cestou. No osud rozhodol inak a ich cesty sa mali znovu stretnúť.

Bola hlboká noc a všetci spali. Kiba spolu s Hinatou boli na stáži. Akamaru sa nespokojne začal vrtieť. Čosi alebo kohosi zavetril. Vystrašene zakňučal.
„Čo je? Čo sa deje Akamaru??“
„Čo sa stalo Kiba?“
Zapišťala Hinata.
„Akamaru kohosi zavetril. Ktosi je v lese. Niekto nás sleduje.“
Kiba zvraštil nos, snažil sa zachytiť pach votrelca. „Musíme zobudiť senseiov...“ Nestihla ani dopovedať, keď sa popri nich prehnalo čosi veľké a tmavé. Bola to akási postava zahalená v plášti. Ledva sa postava objavila už jej znovu nebolo. Ako keby bola iba prízrak. Hinata prestrašene zapišťala. Ostatných to ihneď prebudilo.
„Čo sa stalo?“
Zmetená Kurenai uprela pohľad na Hinatu. Kiba však zareagoval skôr.
„Ktosi tu bol, sledoval nás a potom prebehol tadiaľto. Hneď nato zmizol v lese, nestihli sme ani zareagovať. Bolo to skoro ako duch alebo niečo podobné.“
„Duch!!!“
Naruto preglgol naprázdno.
„Sasukeeee!!!“
Skríkla sakura. Všetci pozreli smerom, kde predtým spal. Nikde ho nebolo. Sakure sa začali tisnúť slzy do očí. Kakashi už neváhal ani sekundu.
„Naruto, Sakura, vy pôjdete so mnou. Kurenai! Ty a tvoj tým prehľadáte južnú časť lesa. My pôjdeme na sever. Ak niečo objavíte pošli Moka...Stretneme sa tu o 2 hodiny. Je vám to všetkým jasné?!“
„Áno!“
Ozvalo sa jednohlasne. Všetci ihneď vyrazili. Sakuru sužoval strach o Sasukeho.
Čo do neho asi môžu chcieť? Len dúfam, že mu neublížili. Ak áno,... tak budú mať čo dočinenia so mnou!!! Obloha sa vyjasňovala, začínalo svitať. Ani jednému týmu sa zatiaľ nepodarilo nájsť Sasukeho...Akoby sa prepadol pod zem. Nepodarilo sa im zachytiť ani stopu. Bol fuč! Spolu s jeho únoscami...

Nitashi sa prebudila zo spánku, mala akúsi zlú predtuchu. Potichu sa von z izby na terasu pred domcom. Nachádzali sa v neveľkej dedine. Bolo v nej iba zopár domcov. Žilo tu veľmi málo ľudí. Našťastie ich jedna postaršia pani prichýlila na noc. Nitashi sa pozrela na oblohu. Začínalo svitať. Zavrela oči, slabý vánok sa jej pohrával s vlasmi. Nepokoj v nej narastal. Bolo to ako nejaké neblahé tušenie. Spojila dlane v znamení jutsu. Ticho zašepkala.
„Sharingan!“
Jej čierne oči sa zmenili na červené. Zmenila znamenie na ruke. Znovu zavrela oči.
„Jutsu vnútorného oka.“
Chvíľu mala pocit akoby bola v akomsi víre. Ten po chvíľke ustal. Pred očami sa jej zjavila malá izbietka. V nej bola postieľka a na nej spalo malé dievčatko s rovnako ohnivo červenými vlasmi, ako mala Nitashi. Nitashi prudko otvorila oči, izba s dievčatkom zmizla.
„Mino je v poriadku...tak kto potom?“
Nevedela si to vysvetliť. Nemávala zle predtuchy. Jedine ak niečo hrozilo Mino. Tá však spokojne spala doma. Nič jej nehrozilo.
Tieto predtuchy mávam iba ak ide o rodinu tak prečo...?
„Rodinu...!“
Odrazu jej to došlo.
„Sasuke!!!“
Rýchlo sa vrátila do izby. Obliekla si veci, pobrala zbrane. Dbala na to aby nezobudila nikoho. Toto musí zvládnuť sama. Ani nie o 5 minút bola už na ceste. Nevedela kam ide nechala sa viesť svojím šiestym zmyslom, ktorí ju zatiaľ nikdy nesklamal. Uháňala lesom bola hlbšie a hlbšie. Blížila sa k moru. Od dediny, kde nechala Kima a Zanga, bola vzdialená už niekoľko desiatok kilometrov.

Poznámka autora:Prepáčte, že je to také krátke ale viac ma toho k tejto časti nenapadlo a do ďalšej časti som nechcela zachádzať aby som to nemala rozkúskované.
P.S: Pretože ešte nie som taká dobrá v tej japončine tak zatiaľ som nútená písať jutsu po slovensky..Časom sa polepším to sľubujem ...Niektoré jutsu som si aj vymyslela takže si to moc ani nevšímajte...