Naruto: Škola ninjov 2.časť

Dúfam že to bude lepšie než minulá časť...

Gamabunta sa obrovskými skokmi približoval k vysokému kopcu, ktorý bol asi najvyšší, aký Naruto kedy videl . A ten obrovský sprostý žabiak si to mieril priamo naň!!! Všetky dievčatá sa začali triasť a niektoré si dokonca schovali hlavu do dlaní. Chlapci nevedeli, že čo majú robiť a len tam stáli ako soľné stĺpy. Ale žabí boss ju preskočil ako nejaký šutríček. Sakura pomaly zdvihla hlavu a poobzerala sa .
,,My... My nie sme mŕtvy?“ spýtala sa udivene. Ostatní sa tiež rozhliadli a uvoľnili sa . Naruto sa zviezol Gamabuntovi na nos a sledoval krajinu odtiaľ. Vtom žabiak prudko zabrzdil a Naruto pekným oblúkom vyletel dopredu . Po asi minúte vo vzduchu vletel na nejakú čistinu a mal také šťastie, že dopadol rovno na ten jediný kameň, ktorý sa na čistine nachádzal. Vzápätí však zažil ešte väčšie utrpenie, lebo naňho dopadlo všetkých jedenásť spolužiakov (auuu).
Náš hrdina (čiže Naruto) si myslel, že tam už dušu vypustí, nebyť chudáka Kyuubiho, ktorému sa fakt nechcelo živoriť v nejakom úbohom zombíkovi, takže Narutovi napravil všetky polámané kosti a telové tekutiny vrátil na ich miesto (ale bohužiaľ, s otrasom mozgu nemohol nič spraviť, takže sa Naruto správal ešte asi tri roky dosť čudne). Spolužiaci udivene sledovali, ako sa Naruto zázračne uzdravuje a keď sa Naruto postavil a pozrel na nich, Hinata sa zložila. Naruto na ňu udivene pozrel a potom siahol do batoha, z ktorého vytiahol fľašu (zázrak, že to tá plastová polliterka vydržala a nepraskla) a postriekal Hinatu vodou. Tá sa okamžite prebrala a udivene sa obzerala.
,,Hinata, Hinata , nie je ti nič?“ ozval sa Naruto. Hinata naňho pozerala a sčervenela od hlavy po päty (no dobre, možno len do pol pása). Čo mám robiť?...Naruto sa pozerá...pomyslela si a povedala:
,,Nie, Naruto-kun...nič mi nie...nie je .“ Naruto sa usmial. ,, Ozaj, kde to vlastne sme?“ spýtala sa pošepky.
,,Ja neviem.“ Pokrčil plecami Naruto. ,, Asi v lese. No jasné... Ale v KTOROM???“ spanikáril a začal behať dokolečka s rukami nad hlavou (som si vedomá, že je to divné...).
,,Čo mám robiť?!?!?! AAAA!!! Čo mám robiť...“ vykrikoval.
,,Sklapni, Naruto...“povedal Shikamaru svojim typickým unudeným tónom a treskol Naruta po hlave. Ten si sadol, zamračil sa a pozeral do zeme.
,,BOŽE!!!“ zvreskol tak, že ho bolo počuť na míle ďaleko. ,,Koľko tu ešte budeme trčať?!“
Chouji sa zvalil na zem a fňukal: ,,Ja... Som...HLADNÝ!!!“ a začal sa zvíjať.
Kiba vyvrátil oči k nebu a začal škrabkať Akamara, ktorý sa išiel šťastím zblázniť. Shikamaru zívol a oprel sa o strom, Sakura s Hinatou sedeli vedľa seba a Ino sa pokúšala nejako sa zabaviť. Mira, Vida a Lucinda sedeli v kruhu a vzdychali.
Na druhej strane čistiny niečo tresklo a objavil sa tam hustý oblak dymu. Keď trochu zredol, zbadali siluety niekoľkých postáv. Decká vyvalili oči a väčšina sa rozbehla k svojim príbuzním, samozrejme až na Naruta, Sasukeho, Miru, Vidu a Lucindu, ktorých rodiny tam neboli( viete si domyslieť, že prečo...).Ostali stáť pri stromoch na druhej strane čistiny a sledovali šťastných spolužiakov. Naruto a Sasuke sa vzdialili od dievčat, ktoré spustili vodopád krokodílích sĺz. Zrazu sa k päťčlennej skupinke priblížilo zopár dospelých. Jeden z nich schmatol Naruta (čo neurobil práve najjemnejšie) a viedol ho k ostatným. Keď sa zoradili, dospelí ich voviedli do hustého lesa. Cesta lesom trvala hodinu, dve, tri, tri a pol, až cez stromy uvideli údolie, na konci ktorého bola skala s veľkými kamennými hlavami.
Boli na mieste.
[acidfree:19620align=left]

Tak dobre, píšte komentáre, aby som vedela, či mám vôbec pokračovať.
Dik za pochopenie.