Hina-Naru 3: Na Hraniciach 2/2

Tu je dvojka

,,Ahh...“ vzdychol Kyuubi. ,,Stavím sa, že to nevieš.“ ,,Čo neviem?“ nechápal Naruto. ,,Cestovať so Svetlom, predsa! Ale to nevadí. Chyť sa ma.“ Naruto absolútne nechápal, no chytil sa. V tom okamžiku sa odlepil od zeme a mal pocit, že lieta. Okolo bolo jasné svetlo, úplne ho oslepilo. ,,Kde sme?“ Zakričal Naruto dopredu na Kyuubiho. ,,Ideme na prvé miesto, kde by mohla byť!“ Zakričal naňho Kyuubi. Leteli asi 10 minút, ale Narutovi to pripadalo ako hodina. Konečne zastavili. Naruto spadol na zem, lebo pristátie ho trochu odhodilo. Keď sa postavil, porozhliadol sa. Zrejme boli v jaskyni, ale táto bola perfektne osvetlená. Bola slabunkomodrá a sem- tam fialová. Videl aj množstvo ľudí čakajúcich v zástupe. ,,Čo tu robia všetci tí ľudia?“ spýtal sa. ,,Toto je Prvá hranica. Sú štyri a každá predstavuje jeden živel. Táto jaskyňa predstavuje vodu. Vidíš tie jazierká a rieky? Je to kúzelná voda. Títo ľudia tu prechádzajú kontrolou. Každý sa musí očistiť a skontrolovať predtým, než pôjde do neba. V tejto vode sa umýva, aby šli ľudia do neba čistí.“ ,,A kde je Hinata?“ zmenil tému Naruto. ,,A čo ja viem? Môže byť na hocijakej Hranici. Už je na tebe, či si ju nájdeš.“ dopovedal, ľahol si a sledoval Naruta čo spraví. Neostávalo mu nič iné ako hľadať. ,,Hinata! Hinata! Hin... !“ ,,To ti nepomôže. Neodpovie ti. Na Hraniciach ľudia nemôžu rozprávať aj keby chceli.“ Naruto mal Kyuubiho ,,chytrých rečičiek,, plné zuby. Nevedel síce, odkiaľ to všetko vie, ale ani mu na tom nezáležalo a čo bolo horšie, nemohol pochybovať, lebo mal vo všetkom pravdu. Nuž sa len pustil do hľadania (znovu). V tomto množstve ľudí (duší) sa mu hľadalo mimoriadne ťažko. Prirodzene, nikde ju nevidel, ale vedel, že tu musí byť. Ani nevnímal, ako sa jedna duša po druhej potápajú do jazierok a následne miznú. Usúdil, že Svetlom cestujú na ďalšiu Hranicu. Keď tam hľadal pár hodín, Kyuubi za ním ospalo zakričal: ,, Už ju nenájdeš! Toto je presne taký čas aby sa stihli vystriedať všetci ľudia! Hinata už musí byť ďalej.“ Naruto sa so sklonenou hlavou a rukami pozdĺž tela vracal k jeho ,,nečakanému spoločníkovi,, . Bez váhania sa ho dotkol a bol pripravený na cestu. Odlepil sa od zeme a znova mal pocit, že lieta a svetlo ho opäť oslepilo. Pristáli, ale teraz nespadol, lebo sa pevne držal Kyuubiho. Tentokrát neboli v jaskyni, ale na otvorenom priestranstve. Naruto sa ani nemusel pýtať Kyuubiho, hneď vedel, že toto je Hranica Vzduchu. Strašne tam fúkalo xD. Nebol to však obyčajný priehľadný vietor. Bol tmavý, taký šedý a miestami čierny. Líška postrehla jeho nechápavý výraz. ,,To sú hriechy. Vietor všetky odfúkne. Tieto Hranice sú na to, aby kompletne preverili dušu, či je hodna ísť do neba. Niektoré hriechy sa ale odfúknuť nedajú, zastanú navždy prilepené k ľudskej duši. Áno, povedal som ľudskej. Na mne niesú žiadne.“ Naruta trochu štvalo, že Kyuubi necíti žiadnu ľútosť za všetkými, ktorých zabil. ,,A ako to, že tu môžeme byť?“ spýtal sa odrazu. ,,To je dobrá otázka. Toto miesto je totiž určené len pre duše, ktoré by mali šancu ísť do neba. Ty tu ale môžeš byť, lebo si so mnou.“ Tak toto mu Naruto neveril. Veď sú aj silnejšie bytosti ako je on. No nebude mu oponovať, pretože Kyuubi by sa to určite snažil vyvrátiť a on nemá čas na hádky, musí hľadať Hinatu. Konečne si všimol, že na tejto Hranici to asi nepôjde, lebo tu bol strašný vietor, a tie hriechy ešte do toho... Vlastne nič nevidel, len obrysy pohybujúcich sa duší. ,,Kyuubi? Vidíš niekde Hinatu?“ ,,A ako by som v tejto víchrici mohol?!“ Naruto si myslel, že Kyuubi ho prekvapí schopnosťou vidieť skryté veci, podobne ako Byakugan. To mu zas pripomenulo Hinatu... Po chvíli sa démon ozval: ,,Tak čo mieniš robiť?“ opýtal sa to s tou najväčšou pochybnosťou v hlase akú len mohol nazbierať. ,,Týýý!“ Naruto na to prišiel. Chcel ho zdržať, vedel, že tu nič nenájde. Kyuubi určite chcel, aby bolo potom neskoro... ,,Čo zas ja? Stále sa na niečo sťažuješ!“ ,,Ale veď... !“ toto nemalo zmysel, tak len povedal: ,,Poďme na ďalšiu Hranicu. Tu nič nenájdeme.“ Chytil sa Kyuubiho zlatej srsti a znova mal ten známi pocit, že lieta.

Venovania:
sorafay
Nexiska
Haruko Hime