Jazero bolesti (3.)

Takže, po dlhom čase je tu pokračovanie. Je mi ľúto že to toľko trvalo ale mám toho veľa...Takže čítajte a neomdlievajte pri tej hrôze...

3. Milujem ťa a nová misia
„Hej, Naruto, kam ma ťaháš?“ spýtala sa Hinata a červenala sa. Naruto ju ťahal do stredu miestnosti, kde ľudia tancovali nalepení na seba na nejaký slaďák. Hinate došlo, čo chce Naruto urobiť, takže už nebola červená ale bordová. Naruto zastal, otočil sa k Hinate a spýtal sa jej:
„Zatancujete si so mnou, madam? ()“
Hinata si myslela že sa jej sníva, tak si priala aby ten sen neskončil a nesmelo prikývla. Naruto v duchu vyskočil od radosti a chytil Hinatu okolo pásu. Keďže sa Hinata cítila na pokraji odpadnutia musela si opreť hlavu o jeho rameno (no to jej teda fakt muselo pomôcť). Naruto sa usmial a pohladil ju po vlasoch. Hinata zalapala po dychu, odtiahla hlavu a pozrela Narutovi do očí.
„Naruto...“ šepla.
„Pšššt...“ Naruto jej priložil ukazováčik na ústa. „Nič nehovor...“ šepol.
Pomaly sa približoval k jej tvári. Hinata skamenela. Naruto jej pozeral do očí a nakoniec ju pobozkal. Ten bozk bol plný nehy, vášne a všetkého čo k nej cítil. Po chvíli sa od nej odtiahol a opäť jej pozrel do očí. Hinata na neho prekvapene hľadela a oči jej zaliali slzy radosti.
„Naruto...“ šepla znovu. Naruto sa k nej naklonil a šepol jej do ucha:
„Milujem ťa, Hinata.“
Na počudovanie Hinata neomdlela, iba sa usmiala.
„Aj ja teba...“ odpovedala s najroztomilejším úsmevom aký existuje. Naruto ju pevne objal a znovu ju pobozkal. Hin sa k nemu pridala. No čo čert nechcel nahrnula sa dnu nejaká hysterka a začala hučať: „Môj...syn...bol...pri...jazere...na východe...chcel si...doň namočiť...nohy...a niečo ho...stiahlo dnu...“ lapala po dychu. Ayame, ktorá sa práve vracala bohvie odkiaľ sa ju snažila ukludniť. No hysterka sa nie a nie ukľudniť takže musela zasiahnuť Tsunade.
„Dobre, takže tam pošlem...hm...7 ľudí nech sa tam pôjdu pozrieť a urobia čo treba, hlavne sa už ukľudnite.“ povedala a pozbierala niekoľkých z miestnosti a po dlhšej úvahe zobrala aj Ayame lebo si myslela že by sa jej schopnosti mohli hodiť.
„Takže o hodinu počkáte pred bránou...“ a s týmito slovami odišla.
„A...ale...môj syn bude do hodiny mŕtvy...ak už nieje...“ zavzlykala žena a obzrela si skupinku, ktorú tvorili Hinata, Naruto, Sasuke, Sakura, Kiba, Ayame a Kakashi. „A pochybujem že ho dokážu zachrániť nejaký pubertiaci pod vedením... úchyla, ktorý číta Icha Icha.“ Kakashi si ju premeral.
„A ja zasa pochybujem že o vás stojí nejaký muž, váš syn je asi omyl...“ Tetka sa naštvala a skoro mu vrazila svojou kabelkou, bohvie čím napchanou.
„Ehm...mali by sme ísť Kakashi-sensei...“ povedal Naruto a vytlačil ho von. Za ním vyšli ostatný a div že sa nepopučili smiechom.
„No bežte sa pobaliť a o hodinu sa teda stretneme...“ zahlásil Kakashi keď sa ukľudnil a všetci sa rozpŕchli na iné strany, iba Naruto s Hinatou išli spolu, držali sa za ruky a rozprávali sa (ako inak).
„Počula si už niekedy o tom jazere?“ spýtal sa Naruto pričom pozeral Hinate do očí.
„Uhm...prezýva sa Jazero bolesti, žijú v ňom rôzne divné tvory, má jedovatú vodu, prakticky ten chlapec nemá šancu, asi preto nás tam Tsunade-sama neposlala hneď...“ odpovedala.
„Chudák ženská...“
„To hej...ani sa jej nečudujem že tak vybuchla...“
Takto sa rozprávali až nedošli k sídlu klanu Hyuuga. Hinata pobozkala Naruta na líce, zamávala mu a utekala si zbaliť potrebné veci. Neskôr už čakali všetci pri bráne...stavím sa že neuhádnete na koho...tak ja vám to poviem...na Kakashiho. Dlhú chvíľu si krátili tým že sledovali ako sa Ayame háda so Sasukem, keď ich to omrzelo tak už len ticho sedeli a čumeli do blba alebo sledovali Akamara ako behá za krtkami. Zacvhíľu sa tam objavil Kakashi, samozrejme s prichystanou výhovorkou.
„Jou...“
„Kakashi-sensei, kde ste boli?“ vyhŕkli na neho všetci.
„Cez cestu mi preletelo rogalo, tak som to vzal okľukou aby mi pilot nevynadal že som mu vošiel do cesty...“ znela výhovorka. Keď videl tie vražedné pohľady radšej rýchlo kývol nech už idú. A tak išli, išli a išli až dokým nenastal večer.
„Už si necítim nohy, kde je to prekliate jazerooo...“ skuvíňal Sasuke.
„Bože ty si lemra...“ neodpustila si štipľavú poznámku Ayame.
„Hádate sa ako starí manželia...“ podpichol ich Kakashi.
„No tak to teda nie...blééé...“ Ayame vyzerala že vyvráti aj ten obed čo nemala.
„Páni ja mám hľad...“ poznamenal Naruto a premeral zásoby.
„Tak sa najedzte, na noc prespíme tu a potom zajtra zas vyrazíme už to nieje ďaleko.“ povedal Kakashi. A tak v pokoji jedli, blbli, hádali sa atď. až keď...
Ayame a Sakura už mali v ústach púšť tak siahli po flaškách s vodou a chceli sa napiť. Zrazu Akamaru zavrčal akoby šlo o život, načo Kiba hneď zareagoval tak že obom vyrazil flaše z rúk z vystrašeným pohľadom...no bolo neskoro, obe sa skrčili na zemi v bolestivých kŕčoch.

Pokračovanie s názvom Veľké podozrenie nájdete tu