Jazero bolesti (1.)

Takže toto je moje prvé FanFiction na tému Naruto. Neni to teda nič moc a myslím že ma tu znesiete pod čiernu zem ale skúsiť som skúsila. Pokračovať budem iba podľa vašich reakcií. Keď sa vyskytne nejaký preklep dajte vedieť.

1. Návrat

,,Konečne doma...“ povedal Naruto keď prechádzal bránou Konohy. Zhlboka sa nadýchol, kývol na pozdrav dvom chlapíkom pri bráne a pokračoval v ceste.
,,Hej nebol to Naruto?“ povedal jeden zo strážcov brány.
,,Myslíš??? No asi hej... Páni ten sa zmenil.“ povedal druhý a sledovali Naruta ako sa rozhliada po svojej rodnej dedine.
Naruto zatiaľ hľadal nejakú známu tvár, ani mu nedošlo že dakto chýba...nj, Jirayia najskôr už bežal niekam na „obhliadku“. Zrazu Naruto počul ako niekto beží jeho smerom. Ani sa nestihol obzrieť a už do neho nabúralo akési dievča. Mohlo byť približne v jeho veku, malo ružové vlasy, zelené oči, chránič čela zo znakom Konohy mala uviazaný vo vlasoch.
"Pardón, moja chyba, ponáhľam sa.“ ospravedlnilo sa dievča.
"Sakura-chan?!“ vyvaloval na ňu oči Naruto.
"Odkiaľ vieš prosím ťa moje meno?“ čudovala sa Sakura a premerala si ho. Zrazu zalapala po dychu.
"NA-RU-TO?!“ vykríkla.
"Naruto...kedy si sa vrátil?“ spýtala sa.
"Teraz pred chvíľou.“
"Kde si nechal to úchylné prasa Jirayiu?“ spýtala sa Sakura.
"Eh...on tu není?“ všimol si konečne Naruto.
"No, vidím že si skorý ako vždy...prepáč ponáhľam sa za Hokage.“ povedala Sakura, kývla mu a už jej nebolo.
"Tak...čau.“ povedal prekvapene Naruto. ,,Hm...je ešte krajšia než predtým...“ zaslintal.
Išiel ďalej a postupne postretával takmer každého koho kedysi poznal. Keď mal konečne chvíľu voľna zašel si k malému jazierku neďaleko Konohy. Tam si sadol k brehu a pozoroval ľabute, kačky a neviem čo všetko ešte.
"N-Naruto-kun?“ ozval sa mu zrazu akýsi tichý hlas spoza neho.
"Nie nebol tu Pakkun...“ zavtipkoval Naruto na úkor tichého hlásku a otočil sa, Uvidel dievča, snáď krajšie než Sakura, ktoré malo dlhé tmavomodré vlasy, peknú postavu a...v očiach malo Byakugan. Okamžite vyskočil na nohy.
"Nech sa prepadnem...“ začal Naruto s vyvalenímy očami. "Hinata?!“ povedal akoby to dievča mohlo byť ktokoľvek len nie jeho stará kamarátka, ktorá sa červenala a odpadávala kedykoľvek jej niečo povedal.
"Uhm...“ prikývlo dievča. "Sakura mi povedala že si sa vrátil...tak teda vítaj doma.“ usmiala sa milo.
"V-vďaka.“ poďakoval stále prekvapený Naruto a potriasol blonďatou hlavou. "Páni...prepáč že tak čumím ale...ty si sa teda zmenila.“
"Však ty tiež...“ povedala červená Hinata. Narutom mierne hrklo keď si všimol že sa červená. Akoby mu zrazu dakto zapálil svetielko v dávno vyhasnutých útrobách mysle. Až teraz si to uvedomil. Všetko to červenanie, odpadávanie a to ako ho vždy sledovala... Naruto takmer spadol do jazera... ona bola do neho zamilovaná.
"Si v poriadku Naruto?“ spýtala sa Hinata. Ale Naruto jej nebol schopný odpovedať. Ako mohol byť vždy tak slepý? Keby si to bol všimol možno by nebehal ako bezmocné šteňa, respektíve líška za Sakurou, ktorá ho vždy iba odpáľkovala. A vlastne... v hĺbke duše mal Hinatu radšej než Sakuru iba o tom nevedel.
"Naruto?“ skúsila znova Hinata a položila mu ruku na plece. Narutom cuklo a pozrel jej do očí.
"Eh...no ano som v pohode.“ povedal potichu.
Tentokrát cuklo Hinatou a rýchlo uhla pohľadom.
"Už sa stmieva...“ povedala po chvíli ticha a pozrela na zapadajúce Slnko a sadla si do trávy. Naruto chvíľu ešte stál a hľadel tiež na Slnko a potom si sadol k Hinate. Keď zašlo Slnko bolo vidno ako mesiac tajomne svietil v splne nad ich hlavami. Naruto pozrel na Hinatu. Mesačný svit jej nádherne osvetloval tvár.
,Vyzerá ako princezná...' pomyslel si Naruto zasnene. Nedokázal od Hinaty odtrnúť pohľad, taká bola krásna. Hinata jeho pohľad cítila ale bála sa otočiť hlavu, bála sa že omdlie.
"Hinata...“ začal šepky Naruto. Hinata sa odhodlala na neho otočiť a ich pohľady sa stretli. Hinata chcela odtrhnúť oči, keby to však išlo. Obaja boli ako zhypnotizovaný a ani jeden sa nezmohol na slovo.
"Si..“ Narutovi sa zasekli slová v hrdle. Nedokázal nič povedať a zčervenal ako čerstvý rajčiak. Naprázdno preglgol a aby nevypadal ako úplný magor rýchlo niečo vymyslel a spýtal sa: "Si šteklivá?“ Hinata na neho chvíľu zaskočene pozerala, nakoniec pomaly prikývla. Naruto sa uškrnul a vycítil svoju šancu. Pomaly sa priblížil k Hinate a začal ju štekliť.
"Naruto-prestaň-prosím,“ lapala po dychu Hinata od smiechu.
"Ani nápad.“ zasmial sa Naruto tiež a začal ju ešte viac štekliť.
"Na-ru-to!“ začala Hinata. ,,Ja si nerobím-srandu. Vážne-prestaň“ povedala vážnejšie.
"Čo za to?“ provokoval Naruto.
"Nevlepím ti...“
"No to je teda výhra...“ povedal ironicky Naruto a neprestal ju štekliť. Zrazu mu na tvári pristála facka, po ktorej mal farbu a lá nedopečené, krvavé mäsko. Hinata sa len víťazoslávne usmiala, vykĺzla mu a odbehla kúsok ďalej. Zrazu sa ozval strašný rámus.