Čierny drak časť 4: Kapitán

Behom išla naša skupina do neznáma. Prvý deň sa dalo pohybovať po cestách, no potom však museli ísť po vetvách, lebo po zemi to bolo príliš nebezpečné. Viedol Dubos, ktorý veľkou rýchlosťou skákal po vetvách vysokých stromov. Za ním držal rýchlosť Lee a Sakura a za nimi pár metrov išiel Shino a Hinata.
"Ja som už unavená...." Pozdychla si Sakura."To nechce zastať vôbec, veď bežíme skoro 2 dni!" hovorila to tak nahlas pretože chcela, aby ju Dubos počul.
"Neviem Sakura-chan či to pomôže keď mu to takto zdelíš," pozrel na ňu Lee, ktorý by tiež potreboval pauzu. Všetci už začali využívať beh.
O pár minút Dubos zoskočil z vetvy stromu na zem a pristál na malej plošinke ktorá bola na obrovskom kameni. Všetci skočili okolo neho a uzavreli kruh okolo neho. Stál im chrbtom a pozeral sa do priestoru pred sebou.
"Všetci ticho a čakajte tu!" Dubos zoskočil s kameňa a rozbehol sa do tmy. Nikdo neskúšal nič povedať všetci len načúvali. Shino pozrel na Hinatu a tá len prikývla. Vytvorila pečať.
"Byakugan," povedala potichu Hinata, že ju bolo sotva počuť. Chvíľku pozerala a otáčala sa na mieste. Potom jej žily pri očiach zmizli a pozrela na Shina.
"Nie je tu nikto na okruh 400m," povedala Hinata pošepky. Všetci sa troška uvolnili a sadli na zem. Bola mäkká a jemná vďaka rastúcemu machu na skale.
O pár chvíľ sa z lesa vynoril Dubos a vyskočil na plošinu. Pozeral na Hinatu a netváril sa nadšene.
"Čo som povedal ?" Opýtal sa razantne a nedbal nato, že aj zvýšil hlas. Hinata bola vystrašená a nechcela odpovedať. Dubos sa otočil chrbtom.
"Ešte raz neuposlúchnete môj rozkaz ....."
"Prepáčte to je moja chyba,"ozval sa Shino, ktorý nechcel aby kvôli jeho nápadu Hinatu zvozil.
"Je mi jedno koho to bol nápad, každý si berie bremeno zodpovednosti za seba.......môžte si ľahnúť, keď bude svitať pokračujeme," presunul sa na okraj skaly na ktorú si sadol. Vštci si vybalili svoje veci a začali si ich ukladať. Sakura sa postavila prešla až k Dubosovi s balíčkom jedla ktorí držala v ruke.
"Kapitán?" Usmievala sa ako najviac mohla a podávala mu balíček.
"Ďakujem, Sakura-san," zobral si balíček a pomaly ho otvoril. Zobral chleba čo bol vnútri a začal pomaly jesť. Odvratil zrak od Sakuri a pozeral sa do tmavého lesa. Sakura sa pomaly chcela vrátiti spat.
"Sakura-san ? Mohol by som svami hovoriť ?" opýtal sa Dubos bez toho, aby sa čo i len na ňu pozrel.
"Áno, kapitán," postavila sa vedľa neho.
"Možete si sadnúť," Sakura si sadla vedľa neho a pozerala mu do tváre. On stále jedol a len pozeral do tmy. Keď chvíľu nič nehovořil, Sakura sa začala pozerať tiež na miesto kde sa aj on pozeral. Vtom sa pohol a položil balíček s jedlom vedľa seba pozrel na Sakuru.
"Hokage-sama mi o vás povedala veľa, ale zabudol som sa jej spýtať aký ste dosiahli level v liečiteľskom jutsu..."
"Viem udravovať aj vnútorne orgány a ich poškodenie, špecializujem sa však na hojenie rán a hojenie zranení utržených na botisku," dopovedala Sakura a vtedy sa zadíval znova do temna.
"Aha, ďakujem Sakura-san, upozorni ostatných že prechádzame hranice nech si schovajú svoje symboly Konohy, a možeš ísť spať."
"Dobře, kapitán Dubos."
Prešla k svojmu spacáku a ľahla si, ostatný asi už spali. Sakura zaspala za pár okamihov.
"Vstávajte, musíme síť," prehlásil Dubos, ktorý stál nad všetkými pripravený na odchod a vedľa neho Lee ktorý tiež bol už na nohách dlhšie. Ostatný sa rýchlo najedli a pripravili sa na odchod.
"Môžme??" Dubos si všetkých premeral a všetci prikývli. Cesta ubiehala pomaly.
Napredovali rýchlo ale monotóne. Asi za hodinu sa dostali ku koncu lesa a boli nútený zoskočiť zo stromov. Ocitli sa na planine s vysokou trávou tiahnucov sa k obzoru.
"No, vsúpili sme do Kusagakure no Sato, kde prejdeme na hranice a po nich budeme pokračovať do Iwagakure no Sato. Takže naša misia je tajná už ste si skryli svoje symboly, výborne. Musíme pokračovať opatrne a nevyhľadávať kontakt s inými ľudmi i keď Kusagakure no Sato je spojenec Koniny, nemôžeme sa tu len tak potulovať. To je asi všetko."
Vydali sa a postupovali oveľa pomalšie.Kráčali niekoľko hodín a nestretli ani živú dušu. Všetci sa začali rozprávať o najrôznejších veciach. Dubos kráčal niekoľko krokov prednimi a nezapojil sa do žiadnej debaty. Hinata vysvetľovala, aké je dôležité poznať rastliny okolo seba. Lee hovoril, že omnoho dôležitejšie je vedieť sa orientovať.
Po chvíli dorazili starému chrámu. Bolo vidieť, že nikto ho nepoužil desiatky rokov. Pri blízkom kroví stáli dvaja ľudia ktorí zberali plody. Skupina sa k nim priblížila a tak sa začali nenápadne otáčať na iný smer. V tom sa presne na nich otočil jeden z nich a hodil nôž veľkou rýchlosťou. Dubos odhrnul svoj plášť a vyhodil oproti nemu svoj kunai. Obidva s zrazili a vyleteli do výšky, zabodli sa do zeme a nastalo ticho. Keď sa na nich obidvaja pozerali určite zvažovali či zaútočia na takú presilu. Dubos vystrčil ruky spod plášťa, vytvoril pečať a zavrel oči.
-Koncetruje čakru do nôh - povedala si Hinata ako sledovala jeho toky čakry.
Jeden z útočníkov sa dal do obrannej pozície a druhý sa rozbehol smerom na Dubosa. Kričal a mával s svojim nožom nad hlavou. Muž prešiel zopár krokov a padol na zem. Za ním sa objavil Dubos s čiernou katanou v ruke, potom oborovskou rýchlosťou preskočil za prvého. Ten ani nestihol sledovať Dubosa a ocitol sa mu chrbotom. Padajúci muž mal preseknuté hrdlo a na zemi spravil ešte zopár pohybov.

http://www.konoha.cz/?q=node/16119 5ta čast