Všetko o Yodo

Lesom znel štekot psov a dupot bežiacej zveri. Netrvalo dlho a hnaná zver dobehla k sérií ohrád, ktoré sa smerom dopredu stále viac zužovali. Psy pred nimi zastali, ich úloha je pre dnes u konca.
„Dnes zasa nič!“ povzdychla si Yodo, hompáľajúc nohami na vetvi vysoko nad pascou.
„Pravda,“ súhlasil opodiaľ stojaci Araya, preletiac pohľadom po polapenej zveri.
Shinki nepokladal za nutné okomentovať niečo, čo je očividné. Vlastne komentoval iba máločo.
Asi pred týždňom sa roznieslo, že v okolí niekto zazrel zlatú laň. Reakcia feudálneho pána bola promptná – všeobecný zákaz lovu v danom teritóriu a jeho celkové uzatvorenie pod zámienkou vedeckého výskumu a ochrany prirodzených biotopov. V skutočnosti sa oblasť stala súkromným revírom najstaršieho z jeho ctihodných vnukov, ktorý si zobral do hlavy, že tú neoceniteľnú korisť uloví sám. Dnes je to už tretí deň a po žiadnej zlatej lani ani stopy.
„Ktovie, ako dlho tu ešte pobudneme,“ povzdychol Araya.
„Už len nanajvýš dva dni,“ dočkal sa od Yodo odpovedi, ktorú vôbec neočakával. „Potom bude na slávnostnom odhalení zlatého S-fonu, najnovšej technologickej vychytávky, kde bude prítomná smotánka z viacerých krajín. Povedal mi to jeden z jeho strážnych ninjov.“
„Vyzrádzať takéto informácie je neprofesionálne,“ zhodnotil Shinki.
Yodo a Araya si vymenili pohľady.
Pán vážny a mĺkvy si samozrejme nikdy nenechá ujsť príležitosť niekoho skritizovať.
K ohrade dorazila rozjarená skupinka mladíkov v luxusných odevoch a na počudovanie ich dobrá nálada neopustila ani po tom, čo letno skontrolovali úlovok. Otočili sa a vydali na spiatočnú cestu do poľného tábora, ktorý opustili len sotva pred 15 minútami.
„Pôjdeme aj my,“ rozhodol Shinki.

„Toto nie je lovecká výprava, ale kočovný žúr,“ zalamentovala Yodo a skontrolovala, či má dosť pevne nasadené slúchadlá v ušiach. Rozpustilý huriavk z tábora však počula aj tak.
Araya nemal čo dodať a Shinki sa ako obvykle nehodlal vyjadrovať k niečomu, čo je zjavné. Normálne mali na starosti ochranu panovníckej rodiny vybraní strážni ninjovia, no pre tento prípad sa Kazekage rozhodol posilniť ochranu. Tri špeciálne skupiny dohliadali ani nie tak na bezpečnosť lovcov, ako skôr odstrašenie ďalších záujemcov o cennú trofej. Shinkiho skupina tvorila mala na starosti vnútorný perimeter bezprostredne v centre diania, no netáborila spolu s loveckou výpravou. Shinkimu to tak pripadalo profesionálnejšie a aj introvertnému Arayovi to viac vyhovovalo. Yodo sa to pôvodne nepáčilo, lebo dúfala, že sa dozvie od strážnych ninjov viac zaujímavostí o živote smotánky, no teraz by nedbala, keby sa od loveckého tábora posunuli ešte ďalej.
„Boli by sme na ich mieste tiež taký?“ nedalo jej.
„Na čo myslíš?“ nepochopil narýchlo Araya.
„No, keby sme sa narodili do rodín šľachty alebo zbohatlíkov. Čo by to s nami urobilo?“ vysvetlila.
„Ale, viete čo, nechajme to,“ prerušila chvíľu už takmer trápneho ticha. „Odskočím si na malú, než pôjdem na prvú hliadku.“
Zdvihla sa a zmizla v kroví. Araya sa za ňou chvíľu zamyslene díval, kým nezaregistroval, že na neho Shinki uprene hľadí.
„Čo je?“ opýtal sa a mimovoľne si schoval pravú ruku za chrbát aj keď vedel, že je to zbytočné, lebo Shinki si jeho nepatrné gesto určite všimol. Takéto situácie ho dostávajú do pomykova.
„Ak sa jej chceš niečo opýtať, urob to!“ riekol Shinki, zatvoril oči a oprel hlavu o kmeňa stromu.
Arayovi trocha odľahlo.
„Je to asi trocha intímne,“ vytlačil zo seba no nedostalo sa mu žiadnej odozvy.
„Ty vieš niečo o jej rodine, Shinki?“
Shinki otvoril oči a zadíval sa pre seba: „Viem, čo potrebujem a ostatné nie je dôležité.“
„Však jasné,“ prisvedčil Araya a dúfal že tým to už hasne.
„Opýtaj sa jej!“
„Čože?“ vyhŕklo z Arayu možno trocha hlasnejšie, než chcel.
„Čo sa deje?“ vynorila sa z krovia Yodo.
„Ale nič, nič, vôbec nič!“ Araya si rýchlo nasadil masku, aby mu teraz Yodo nevidela do tváre.
„Musím si tiež odskočiť,“ prehlásil a už ho nebolo.
„Čo s ním zasa je?“ opýtala sa Yodo, no nedostalo sa jej odpovede.
Trocha sklamaná Shinkiho nereakciou si začala pred odchodom kontrolovať výbavu. Nie, že by to potrebovala, ale nemala teraz chuť riskovať kritiku.
„Nikdy nehovoríš o svojej rodine,“ ozval sa zrazu Shinki.
Otočila sa k nemu a prekvapene si vytiahla slúchadlo z jedného ucha. Od neho niečo také vážne nečakala. O to skôr, že sa na ňu Shinki díval skoro až ľahostajne, akoby ani nečakal odpoveď.
„Svoju biologickú rodinu nepoznám,“ odvetila a odtrhla zrak od jeho zelených očí. Prečo je sakra zrazu taká rozrušená, zatiaľ čo on je úplne pokojný. O nič predsa nejde.
„K terajšej rodine som sa dostala od nejakého klanu z niekdajšej Zvučnej. Blbo sa to vysvetľuje, pretože toho o okolnostiach veľa neviem. Tak preto …“
„Tak to išlo iste o prípad krvnej pomsty medzi Piesočnou a jedným odpadlíckym klanom z niekdajšej Zvučnej, ktorú veľactený otec ukončil zjednaním náhrady za stratu, ktorá nám bola spôsobená. Ten klan sa tak pravdepodobne vyhol svojmu vyhladeniu.“
„No vidíš, nakoniec  vieš o mojom pôvode viac, než ja,“ odvetila Yodo, tentoraz bez toho, aby sa na Shinkiho pozrela a naukladala si skontrolovanú výbavu naspäť do vaku. Snáď to vyznelo ako by bola dostatočne nad vecou, čo vôbec teda nebola. Ani nie tak pre tie informácie, ako skôr ...
„Nevadí ti to?“
„Prečo by malo?“ odsekla možno trocha podráždenejšie, než mala v úmysle. Čo tým sleduje?
„Mne to príde férové,“ pokračovala. „Každý niečo získal a ja nemám pocit, že by som niečo stratila, keďže som svojich biologických rodičov nepoznala a s náhradnými nemám problém. Vlastne som rada, že môžem byť s ...“
Odmlčala sa a v duchu zúrila sama na seba, že sa teraz chová úplne ako Araya, no proste to takto pred Shinkim nedokázala vysloviť. Nie keď priam cíti na sebe pohľad jeho zelených očí. Do čerta!
„Som späť,“ vpadol do celej situácie Araya, už zjavne uvoľnenejší, no masku si stále nechal na tvári.
„A ja už idem!“ vyhlásila Yodo a na nič nečakajúc vyskočila do korún stromov.
„Stalo sa niečo, kým som bol preč?“ obrátil sa Araya na Shinkiho.
„Nič, čo by stálo za reč,“ odvetil Shinki po chvíli a zatvoril oči.

Yodo sa na svojej pozícii v korune stromu párkrát nadýchla a vybrala si slúchadlá z uší. Privrela na okamih oči, aby sa mohla lepšie sústrediť na všetky zvuky v okolí a zároveň sa snažila vytesniť hluk zábavy z loveckého tábora. Po skúsenosti z predošlých nocí vedela, že sa bude v priebehu noci iba stupňovať a skončí až dávno po tom, čo hliadku prevezme Araya. Snažila sa zmapovať každé šustnutie v okolí, každý šelest, či tep srdca, aby si mohla v mysli vytvoriť približnú mapu všetkého, čo sa v okolí nachádza. Išlo by jej to lepšie, keby bola menej rozrušená Shinkiho náhlym záujmom o jej rodinu. Keď už myslela, že má hotovo, otvorila oči a strhla sa na neočakávaný pohyb na neďalekej čistine. Nič tam nemalo byť a už vôbec nie nič väčšie. Napriek tomu tam stála laň, ktorej srsť sa zlato leskla v posledných lúčoch zapadajúceho slnka. Ba čo viac, ako by sa dívala nahor, priamo na ňu.
Nedávalo to zmysel, rovnako ako pokoj, ktorý náhle pocítila. Na čo riešiť princovu rozmarnú kompániu alebo si domýšľať niečo pre vcelku prostý rozhovor. Odvrátila zrak opačným smerom a usmiala sa.
Už iba dva dni.