Hi no ishi II: Nová misia - 5. Som tvoj rival! Navždy.

Konohamaru sa zadýchaný krčil v tieni hustejších kriakov. Nedostal Naruta na prvý pokus. Holt, to by bolo neskutočné šťastie, aby tak poľavil v obozretnosti. Nikdy svojho protivníka nepodceňuje, takže šanca zastihnúť ho nepripraveného bola malá. No čo - aspoň to skúsil. Už mu však nijako nezabráni vytvoriť tieňové klony. Ktovie prečo práve toto varovanie. Z rozprávania vedel, že na vytvorenie Rasenganu ich už nepotrebuje. Ozaj - použil by ho proti nemu? Nepochyboval o tom. A napriek tomu ho slovne provokoval. Nemohol si pomôcť - chcel naozajstný boj, nie nejaké divadielko pre decká.
Yosh! Budem sa snažiť využiť aspoň tú druhú radu.
Nebolo to len také všeobecné povzbudenie ako 'drž sa' alebo 'daj do toho všetko', ale priamočiary príkaz: 'nedaj sa chytiť!' Vari ak sa ma dotkne, tak je po všetkom? Nechcem sa len schovávať – tak v očiach študentov body nenaženiem-kore.

V tej chvíli s hlasitým mávaním krídel vyleteli z koruny stromov vtáky a na pozadí zelene lesa sa rozplýval očiam skoro nepostrehnuteľný dym.
Jeden klon z kola von. Konohamaru zaťal zuby a v ramene pocítil ostrú bodavú bolesť. Zasiahol ho obyčajným kunaiom.
Zvyšné tri sa musia viac snažiť, inak to bude poriadna hanba. Áno, za každú cenu musí každý aspoň raz zaútočiť. Nebudem sa skrývať! Nech to dopadne akokoľvek, poriadne sa zapotíš, kým ma dostaneš-kore.
Odhodlane sa zamračil a v pravici zovrel kunai, až mu obeleli hánky. Odpoveďou mu bolo ticho prerušované len vystrašeným vtáčím pískaním. Zvesil hlavu. Zasiahol ho nožom, hoci nevedel, či je to klon alebo naozaj on. Naruto to myslí vážne.

Objekt jeho úvah si uľahčene vydýchol. S tým priamym útokom dosť riskoval. Nemohol si byť na sto percent istý, že pred ním nie je skutočný Konohamaru, práve preto mieril len do ramena, kde nemohol ohroziť životne dôležité orgány. Aj tak na chvíľu zamrel, kým sa ozvalo očakávané 'puf'. Skutočne bol presvedčený, že dolu v tieni stromu postáva len jeho klon. Skutočný Konohamaru by sa určite skrýval oveľa lepšie. Lenže...na toto nemá nervy. Z púzdra, pevne priviazaného k stehnu, vytiahol menší zvitok a privolal jeden svoj klon napumpovaný prírodnou energiou. Čím skôr sa zbaví súperových klonov, tým skôr má vyhraté. Ako na zavolanie sa jedna súperova chakra dala do pohybu neďaleko miesta, kde sa ukrýval.

Konohamaru postupoval opatrne, nechcel šliapnuť do nejakej hlúpej pasce. Z prítmia lesa sa vynoril na kraji cvičiska na opačnom konci, ako bola zhromaždená Irukova trieda. Podvedome, naučeným spôsobom prebehol očami okolie a na štyroch hodinách nad pásom krovia, lemujúceho okraj lesa, zaznamenal roj mušiek. Nemuselo to nič znamenať, ale radšej predpokladal, že jeho protivník sa tam skrýva. Zotrvávajúc v tieni zložil potrebné pečate, až potom sa prudko odrazil do stredu slnkom zaliateho priestoru. Naruto bol svojím odhalením prekvapený, no bez váhania mu zahatal cestu. To už sa na neho valil kúdol prachu.
„Katon: Haisekishou!”
Ovládol nutkanie ho odfúknuť. V podstate mal šťastie, že Konohamaru ešte stále náročnejšie techniky nedokázal vyvolať bez slovnej barličky. Použiť živel vetra proti ohňu by bola vážna chyba. Bude lepšie využiť dym ako maskovanie.
Technika dosiahla náprotivný okraj lesa, hneď nato Konohamaru škrtol zubami až vyšľahol jasnožltý plameň. Vzápätí mračno prachu explodovalo.
Naruto nečakal, kým sa objaví oheň. Krytý nepriehľadným dymom vytvoril dva klony a dal sa odhodiť z dosahu techniky. Popod stromy prebehol v poloblúku, aby sa dostal súperovi za chrbát.
Pomerne silný výbuch vyryl do lesnej zeme skoro polmetrový kráter. Bol celkom rád, že to neschytal. Konohamaru sa so mnou nemaže-dattebayo!
Keď explózia spálila prach a usadila sa hlina, mladšiemu ninjovi odľahlo, že na zemi neleží žiadne telo. Nemal čas nad tým dlhšie premýšľať, pretože odzadu prišiel nečakaný útok. Dve Narutove verzie ho čapli za ramená a prikovali k zemi, kým tretia sa poriadne rozohnala a úderom priamo do hrude mu vyrazila dych. Raz, dva, tri sekundy sa pred ním skrúcal... Skutočne je to..., 'puf', klon, odfrkol Naruto sklamane.

O pár desiatok metrov si Konohamaru trel bolestivý hrudník. Spaľujúci mrak popola bola technika strýčka Asumu a mala byť jeho tromfom, pretože ju Naruto ešte nevidel. Veľmi rýchlo však prišiel na jej hlavnú slabinu, ktorou bola znížená viditeľnosť. Už mi veľa možností neostáva-kore. Ak prídem ešte o ďalší klon, nedokážem vytvoriť ani Rasengan.

Naruto sa v pustovníckom móde rozhliadal po ďalšom súperovi. Dva otlačky kamarátovej chakry boli v pohybe, jeden sa však nehýbal - vyčkával v blízkosti miesta s divákmi. Škodoradostne sa usmial. Vsadil by dve misky ramenu, že tento Konohamaru bude ten pravý. Jednak musí byť po predchádzajúcej porážke otrasený, jednak rozmýšľa, čo ďalej, a určite si ešte stále verí, takže by chcel, aby jeho prípadný úspech neunikol pozornému obecenstvu. On by tak určite uvažoval na jeho mieste. Nechcel to viac naťahovať - koniec desaťminútového limitu, ktorým sa mu vyhrážal, sa blížil. Nasledujúcim súbojom to ukončí.

Konohamaru nazrel pod seba na cvičisko. Niektoré deti si posadali, no pár ich ešte postávalo za učiteľom Irukom a vypliešťali oči na vzdialené spálenisko. V zásobe nemal žiadnu novú, prekvapivú techniku. Nemá na výber. Musí zaujať Narutovu pozornosť klamným útokom a zaútočiť zo zálohy.

Ten, blížiac sa na vytipované miesto, vycítil útok skôr ako ho uvidel. Z koruny mohutného orecha sa na neho rútil Konohamaru aj s jeho dvoma zostávajúcimi klonmi. Šál sa mu v náhlom poryve vetra zbesilo trepotal a hlasitým výkrikom na seba strhol pozornosť všetkých. Klony s vystretými rukami formovali v jeho pravej dlani Rasengan. Naruto sa okamžite prikrčil a odpovedal rovnako. Nebolo vôbec ťažké zladiť sa so súperom a vytvoriť rovnako veľkú rotujúcu techniku. Nechcel mu ublížiť, ale musel jeho útok vyrušiť. V momente, keď sa klony od Konohamarua odpútali, vyskočil naproti nemu.
„Shuriken Kage Bunshin no Jutsu!” zreval klon, ktorý doskočil na zem. Zdola sa okamžite na Naruta vyrojili stovky oceľových hviezdic s ostrými, zahnutými okrajmi, kým zhora sa k nemu nebezpečne rýchlo približovala stlačená surová chakra. Letiac vzduchom sa zásahu nevyhne! Aby mohol prekrížiť prsty, musel obetovať techniku vo svojej dlani. Klon ho prudko zdrapil za napriahnutú ruku a vychýlil z dráhy letiacej modrej gule..., ktorá vzápätí zmizla v oblaku bieleho dymu?!?
Aj to bol len klon?!?
Pozorovatelia zhíkli a svorne povyskakovali na nohy.
„A mám ťa-kore!"
Skutočný Konohamaru na zemi od radosti až poskočil.
Síce sa Naruto dokázal šikovne vyhnúť jeho Rasenganu, ktorý považoval za väčšiu hrozbu, vyhnúť sa všetkým letiacim shurikenom nemal šancu. Desiatky odrazil kunaiom sám, desiatky jeho klon, no aj tak schytal sériu štyroch do ľavého ramena, pekne jeden vedľa druhého, a klon sa po zásahu vyparil. Pramienky krvi sa rozbehli dole rukou, keď doskočil neďaleko súpera, ktorý ho úspešne previezol. So syknutím si jednu hviezdicu vytrhol zo svalu aj s kúskami kože a mäsa.
Konohamaru dýchal prerývane - kontrolovanie dvoch útokov vysokej úrovne si vybralo svoju daň. Bol však nezranený, čo sa o Narutovi nedalo povedať. S nádejou pozrel Irukovým smerom. Učiteľ sa usmieval pochvalne, no aj napäto - zdalo sa, že súboj nechce ukončiť predčasne.
„Asi nemám inú možnosť," zamračil sa Naruto, stále zvierajúc zakrvavený shuriken medzi prstami.
„Kuchiyose no Jutsu!" udrel na zem pred sebou.
Konohamaru sa nakrčil v očakávaní žabej invázie. Miesto toho sa pred ním objavil rozvinutý popísaný zvitok, atrament bol nezvykle hnedý. Z prekvapenia ho vytrhla ostrá bolesť v pravej ruke. Neveriacky hľadel na zapichnutý kus kovu v predlaktí - jeho vlastný shuriken.
„Toto ti vraciam, Konohamaru," prehodil ledabolo s povytiahnutým obočím Naruto, „Fuinjutsu: Nekonečná krvavá reťaz."
Mladému Sarutobimu sa zježili všetky chlpy na tele a v hlave rozblikali všetky varovné kontrolky. Jasne cítil, že s ním nie je niečo v poriadku. Okamžite skákal preč, no ani sa nepohol. Zaplavila ho neovládnuteľná úzkosť, keď si všimol, že zvitok pri Narutových nohách je úplne prázdny. Všetky znaky z neho neuveriteľnou rýchlosťou prebehli k jeho vlastným nohám ako živá retiazka, a teraz postupovali vyššie, špirálovite, rozťahovali sa ako sieť po celom jeho trupe a končatinách.
Naruto sa spokojne usmieval a vyťahoval si z ramena zvyšné shurikeny.
Deti zízali s otvorenými ústami.
„Bomba-špi-ca!"
„Videl si to? Tie znaky ožili!"
„Čo to je? Čo to je to Fu-jutsu?"
„Ty si pako. Že Fu-jutsu! Fuinjutsu - pečatiace jutsu. Chápeš? Zapečatil ho, takže sa teraz nemôže hýbať a viac bojovať."
„Waw."
Iruka-sensei prerušil vzrušenú vravu, pristúpiac k súperom.
„Ticho. Utíšte sa. Toto je posvätná tradícia ninjov a nie nejaké trhové vystúpenie."
Potom sa obrátil na dvojicu. „Víťazom je Uzumaki Naruto. Súboj sa ukončí pečaťou zmierenia... i keď," trochu rozpačito sa pozrel na meravého Konohamarua, ktorý sa prevrátil horeznačky pri nesmiernom úsilí sa oslobodiť.
„Ešte nikdy som nebol svedkom Kumite, kde by bol porazený pod vplyvom znehybňujúcej pečate," hundral si popod nos. Príčinou bol určite fakt, že tradičný ninja súboj sa konal vo veku, keď bojovníci ešte neovládali najsilnejšie techniky svojho klanu. Nemohol sa ubrániť obdivu a pocitu hrdosti, že Naruto ako pokračovateľ klanu Uzumaki dokázal ovládnuť Fuinjutsu. S Minatovou smrťou tieto špeciálne pečatiace techniky patrili ku konožskej histórii.
„Ako sa dalo od môjho rivala čakať," skočil mu do myšlienok Konohamaru jasným a vyrovnaným hlasom. V prvom momente bol rozčarovaný a naštvaný, keď sa tak bezmocne váľal na zemi, no potom mu došlo, že Naruta opäť raz podcenil. Ako si mohol myslieť, že si vystačí s doteraz získanou silou a nebude na sebe ďalej pracovať? Mal vedieť, že to bude presne naopak. Naruto si stále vytyčoval nové ciele, ktoré sa usiloval dosiahnuť. Hoci získal silu, ktorá sa nedala zrovnávať s ničím známym, neprestal rozvíjať vlastné schopnosti, aj keď ho to určite stálo viac úsilia, pretože nebol žiadny génius. Naučil sa techniky svojho klanu. Dokonca ho predtým varoval. Konohamaru sa musel v duchu uškrnúť - myslel si, že ho nachytal a pritom sa dal nachytať sám. Mohol tušiť, že ak sa Naruto nevyhol útoku, ktorému sa určite viacerými spôsobmi vyhnúť dalo, urobil to úmyselne. Výhra mu patrí. Mohol sa mu pozrieť uprimne do očí.
„Tak ma už prepusť, niichan, ešte nás čaká jedna pečať."
Ale Naruto sa nehýbal.
„Konohamaru. Teraz príde na rad tá menej príjemná časť tejto techniky," prehrabol si bezradne vlasy na zátylku.
Oslovený ihneď spozornel, rovnako aj Iruka-sensei.
„Tá pečať sa totiž volá Nekonečná krvavá reťaz, pretože sa nepreruší, kým žijem."
"Héé?!?" vyvalil Konohamaru oči a všetok obdiv k veľkému bráchovi bol razom tatam. „To nemyslíš vážne! Okamžite ma pusť!"
"Však kľud-tebayo. Však vravím, že to vyriešim, len to nebude príjemné. Vydrž chvíľku, hodím slovko s učiteľom Irukom," a už ho aj pohľadom pozýval podísť obďaleč. Mladší bojovník ich rozhovor uprene sledoval, stali si však k triede chrbtom, takže nemohol ani odčítať z úst. Len v určitom momente si všimol, ako sa Iruka ošil, potom niečo povedal a následne Naruto veľmi vytrvalo protestoval, no nakoniec sa podvolil. Keď sa vrátili, tváril sa rozpačito a učiteľovi sa na čele usadila ustarostená vráska.
„Takže. Pôvodne som chcel túto situáciu vyriešiť niekde inde, mimo pozornosť deciek," začal Naruto a kývol rukou smerom k triede, „ale Iruka-sensei tvrdí, že je dobré, aby videli skutočné nástrahy Ninjutsu, tak vám to aspoň vysvetlím. Pečať, ktorou je Konohamaru spútaný, je teraz zviazaná s mojou životnou silou a uvoľní sa až v momente smrteľného zranenia."
Konohamaru zavyl - sú jeho dni ninju spočítané?
„Takže ju zruším jediným možným spôsobom," pokračoval Naruto a súčasne si s prudkým rozmachom zabodol do brucha kunai až po rukoväť a potiahol dohora. Nebola to žiadna malá ranka, krv okamžite vytekala prúdom, mal to však nacvičené. Druhou rukou si silno tlačil na ranu, aby vnútornosti ostali na mieste. Ozvalo sa pár výkrikov a niekoľko buchnutí slabších žalúdkov.
„Naruto-niichan," zvrieskol Konohamaru a hrabal sa na nohy, keď ucítil, že spútanie povolilo.
„To bude dobré," precedil starší kamarát pomedzi stisnuté zuby a klesol na jedno koleno. Vzápätí okraje rany obalila Kuramova červená bublajúca chakra. Proces uzdravovania netrval dlho - vonkajšia rana sa zahojila pred očami, vnútorné orgány potrebovali viac času, preto si ho doprial a na nohy sa staval až keď bolo po všetkom. Do zničenej košele s obrovskou krvavou škvrnou si utrel znečistený kunai. Iruka sa neprestával mračiť.
"Ukončite súboj pečaťou zmierenia," prikázal.
V tichom kruhu študentov, v ktorých očiach sa odrážal úžas, aj trochu hrôza, priatelia k sebe pristúpili a zakliesnili prsty v predpísanom geste. Bolo po súboji.
„Už by si konečne mohol prestať byť takto ľahkomyselný, Naruto!" povolili Irukovi nervy a struhol mu zaucho.
Pokarhaný sa zaškeril, no sklopil oči. „Nechcel som to tak dramatizovať, ale Konohamaru sa skutočne zlepšil a zahnal ma do kúta."
Na tvári mladšieho bojovníka rozkvitli červené ruže a ústa sa mu roztiahli do širokého úsmevu.
„Ešte nekončíme, Naruto-niichan. Raz ťa určite porazím, pretože aj ja sa budem stále zlepšovať."

Zvyšok vyučovania strávili celkom kľudným precvičovaním hromadenia chakry a hádzania shurikenov. Nikomu už nenapadlo spochybňovať Narutovu schopnosť používať ich rovnako účinne ako Konohamaru. Dokonca sa osmelili aj tí študenti, ktorí mali s používaním chakry málo skúseností a precvičovali s Narutom meditačné techniky. Bola to zrazu zábava vypytovať sa na všetko - zaujímali ich najmä oranžové kruhy okolo jeho očí, ktoré sa objavovali a zase mizli a pravá ofačovaná ruka. Jedno dievčatko mu neustále nepozorovane poškuľovalo po bruchu, až kým jej v rozpakoch nedovolil presvedčiť sa, že rana sa naozaj zacelila. Pre istotu poslal svoj klon domov po nové tričko, aby s tými zakrvácanými cármi nebudil rozruch.
Vymedzený čas na výučbu uplynul nečakane rýchlo, že niektorí boli až sklamaní. A Naruta čosi hrialo pri srdci, keď videl, ako si študenti cestou naspäť do dediny vymieňajú svoje dojmy.
„Najlepší je Kage Bunshin - to by som sa chcel naučiť!" pripustil Jason. „Človek má hneď kopu pomocníkov."
„Skutočne je to užitočná technika," zamiešal sa do rozhovoru chlapcov jej pravidelný užívateľ, „pomohla mi nespočetnekrát, ale aj tak najlepšia je pomoc od priateľov." Usmial sa. „Je z toho celkom iný pocit, tuto..." A položil si dlaň ľavej, slnkom opálenej ruky na hruď.
„Naruto, prídeš nás ešte učiť?" zaznelo odniekiaľ zozadu a hneď sa pridali aj ďalšie hlasy.
Chcel im povedať, že to bude závisieť od Kakashi-senseia, no potom si uvedomil, že oni ho takto nevolajú.
„O tom rozhodne Hokage-sama," povedal napokon, „on nám všetkým prideľuje misie podľa našich schopností." Pritom sa neubránil rozpačitému úškrnu, sprevádzanému prehrabnutím vo vlasoch. „Skutočne som si nie istý, či sa na úlohu učiteľa hodím."
„Hodíš! Hodíš! Konečne som sa dokázal sústrediť."
„Ja som sa konečne trafila do terča!"
Niektoré oči sa mu prihovárali mlčky. Oči tých nevýrazných detí z rána už neboli také smutné a zdalo sa, že si viac veria. Pripomínali mu Hinatu. Kedysi. Opäť mu to zdvihlo náladu. A preto mu fakt prišlo ľúto, že im nemôže sľúbiť ďalšiu pomoc. O pár dní začne jeho nová misia a nemá tušenia, kedy sa vráti domov.
Do centra dorazili v hlučnom sprievode tesne pred obedom. Naruto so sebou vliekol aj prostredný tréningový kôl. Nemohol sa zmieriť s tým, že by skončil na podpal. Konohamaru mu prisľúbil jeho dočasné uschovanie v Hokageho sklade medzi vecami jeho starého otca.
„Pozývam vás na ramen," zahlásil srdečne závislák na zmieňovaných cestovinách, keď sa rozlúčili s triedou, mašírujúcou za Irukom naspäť do Akadémie. „Je najvyšší čas niečo zhltnúť, inak odpadnem od hladu-dattebayo!"
„Ani sa neopováž! Odmietam ťahať teba aj ten kôl," zastrájal sa Konohamaru naoko a už mu tiekli sliny.
„Ďakujem za pozvanie, no musím ho odmietnuť. Pretože chrobákom nerobí korenený vývar dobre. Myslím, že zájdem domov na niečo menej aromatické," zdvorilo odmietol Shino.
Naruto nechápavo krútil hlavou. Nezmieril by sa s predstavou, aby v ňom parazitovalo niečo, čo odmieta ramen. Ešteže sa Kurama na žiadne zažívacie ťažkosti nesťažuje. Čo by som si počal?
„Každopádne, Naruto, ešte na slovíčko," vytrhol ho z hrôzostrašných úvah a veľavýznamne sa pozel na mladšieho ninju.
„Konohamaru! Choď nám obsadiť miesto, nech sa nám ujde-tebayo! Prídem za chvíľu."
Kým mládenec odcválal, vložil si Naruto ruky do vrecák a pozrel spýtavo na spolužiaka. Ten pokračoval po odkašľaní.
„Náš dnešný tréning dopadol nad očakávanie dobre."
„Áno. Musím Ti poďakovať za dobrú radu a úžasnú príležitosť, Shino. Kto by povedal, že si taký všímavý a chytrý. Vždy som si myslel, že od toho je expert Shikamaru."
„Ehm... ty si ma vždy prehliadal," odpovedal tradične bez výrazu a posunul si tmavé okuliare vyššie ku koreňu nosa.
Je v tom ukrytá výčitka?
„Že ty si sa ešte neprehryzol cez tú misiu na záchranu Sasukeho, z ktorej sme ťa vynechali?" úpel Naruto. „Veď sú to už roky, Shino!"
„Ale kdeže," mávol rukou chrobačiar, „chcel som vlastne povedať, že napriek všetkému som presvedčený, že raz z teba bude skvelý Hokage, pretože dokážeš počúvať druhých, či už sú to tvoji priatelia alebo nepriatelia."
Blonďák zrozpačitel. Stále nebol zvyknutý na pochvaly, a tak si nemohol pomôcť.
„Díkes-dattebayo!" Nervózne prešľapol z nohy na nohu.
„Každopádne - mal by si sa asi ponáhľať a nenechať ho dlho čakať, pretože by mohol zjesť aj tvoju porciu," utrúsil Shino.
„No jasné," zhrozil sa vyhladnutý ninja, „ja teda valím. Niekedy môžeme zase potrénovať... keď sa vrátim."
A bol preč. Rýchlosťou smerom do Ichiraku mohol konkurovať Sasukeho technike guľového blesku.

Keď sa podvečer vrátil domov, za dverami našiel zastrčenú kartičku dekorovanú atramentovými kvetmi vistérie. Odkaz od Saia ohľadom zajtrajšieho stretnutia. Zraz naplánoval na deviatu doobeda. Aspoň raz sa normálne vyspím.
Zakrvavenú košeľu hodil do koša. Skôr ako vyrazí na misiu bude si musieť prikúpiť nejaké oblečenie.
Aj keď sa mu do toho vôbec nechcelo, usúdil, že najlepšie bude to neodkladať. Z rozheganej skrinky vyštrachal jeden čistý, nepopísaný krátky zvitok (aj tie si musí prikúpiť do zásoby) a kunaiom si otvoril žilu na zápästí. Veľmi presne už ovládal, koľko chakry do rany treba vpúšťať, aby ostala otvorená, kým napísal novú formulu pre pečať Nekonečnej krvavej reťaze.
Kým krv na zvitku zasychala, zvalil sa unavený na posteľ.
Klan Uzumaki to nemal naozaj ľahké, pomyslel si a vzápätí zaspal. Kurama rýchlo zahojil tú malú ranku, a potom chvíľu pozoroval ako jeho priateľ pravidelne odfukuje. Nebude rád, keď zajtra zistí, že si krvou zababral posteľnú obliečku. Uškrnul sa. Už je načase, aby sa naučil väčšej zodpovednosti. Zložil si hlavu na predné laby a oddal sa spánku.