Čas na premýšľanie

Prebudil sa v prázdnej miestnosti. Nebol tu prvýkrát, ale tentoraz si konečne myslel, že si zaslúži starostlivosť a trochu odpočinku. Jeho mysel bola voľná a čistá. Asi minútu iba hľadel na strop, ale v tom sa mu zobrazil obraz. Nebolo to skutočné, iba záblesk jeho minulosti. Videl seba v ruke držiac ľadový nanuk, sedel pod stromom a opieral sa o červený plášť muža. Muž sa otočil a on si uvedomil, komu ten plášť patril. Prešiel ním akoby chladivý blesk. Chlpy sa mu postavili a zaliala ho ľútosť. V hlave mu prebehli posledné dni ako vo filme. Prudko sa postavil z postele, zapotácal sa, až spadol na zem. Skúsil to teda pomalšie a prešiel k oknu.
Videl miesto, kde vyrastal, ale bolo to všetko trochu nakrivo. Kopu dymu, prachu, vo vzduchu bol cítiť pach krvi. Každý, kto mohol pomôcť, bol na nohách a snažil sa, aby sa, čo najskôr mohol ich život vrátiť do starých koľají. V očiach mladého ninju sa zaleskli slzy.
“Naruto!” ozvalo sa za ním.
“Je to moja vina,” povedal s ľútosťou.
“Čo to hovoríš? Veď ty si nás zachránil, si náš hrdina.” dievča si sadlo unavene na posteľ.
“Sakura, keby nebolo mňa, tak ste všetci v bezpečí. To kvôli mne prišli.”
“Keby nebolo teba, bol by iný Jinchuriki, ktorého by sa snažili získať. Ale iba ty si nás dokázal ochrániť.”
“Ako sú na tom ostatní?”
“Piata je v kóme, bohužiaľ nevieme, kedy sa prebudí a či vôbec,” posmutnela Sakura a zatvorila oči. Otvorila ich až na zvuk otvárajúcej sa skrine.
Naruto našiel svoje veci a začal sa obliekať.
“Kam ideš?”
“Musím ísť pomáhať.”
“Teraz si sa zobudil po trojdňovom spánku, ledva sa držíš na nohách a myslíš, že budeš pre niekoho užitočný? Tak fajn, bež si. Ja by som si tiež rada oddýchla. Mne by stačil aj jeden deň.”
“Kde môžem začať?” postavil sa do pripravenej pozície oblečený Naruto.
“Naruto, môžem sa ťa na niečo opýtať?” skúsila to Sakura.
“Áno, vieš, že čokoľvek,” sadol si k nej na posteľ.
“Pamätáš si, čo sa stalo pred tým, než si sa zmenil na Kyuubiho?”
Naruto sa zamyslel a nevedel, čo chce počuť.
“No bojoval som s Painom, čo tým myslíš?”
“Skôr som sa chcela opýtať, prečo si sa zmenil? Čo to v tebe vyvolalo? Už vieš kam mierim?”
“Rozčúlil som sa, keď ublížil Hinate.”
“Aha, kto sa už zobudil?” Z dverí vykukla biela hlava.
“Kakashi-sensei, som pripravený, s čím môžem pomôcť?”
“Počkaj Naruto, budeme sa musieť najskôr porozprávať. Som veľmi rád, že si tu aj ty Sakura.”
Kakashi prešiel k nim a tiež sa posadil na posteľ.
“Práve som sa dozvedel, že bol vydaný príkaz na odstránenie Sasukeho.”
“Od koho, prečo?” spýtal sa Naruto rozčúlene.
“Napadol osemchvostého Jinchuurikiho, ktorý je bratom Raikage. On použil Henge a podarilo sa mu aj Sasukeho prekabátiť.”
“To nie je možné, ale prečo by na neho útočil?” čudoval sa Naruto.
“Pokiaľ sa nemýlim je to z rovnakého dôvodu ako to, prečo napadli Konohu,” konštatovala Sakura, ktorá mala slzy na krajíčku.
“Áno, predpokladáme, že Sasuke dosiahol svoj cieľ a zničil Itachiho. Potom sa pridal k Akatsuki a tí od neho žiadali, aby im ukázal oddanosť a priniesol im Jinchuurikiho.”
“Prečo by sa k nim pridával? Ak už dosiahol svoj sen, mohol sa vrátiť sem.”
“Ak by sa vrátil, nemyslím si, že by ho tu privítali s otvorenou náručou, predsa len je to hľadaný odpadlík. A určite má nový sen, ktorému my už nemôžeme rozumieť,” vysvetlil Kakashi.
Sakura už neudržala slzy a rozplakala sa. Naruto vzdychol a rozhodol sa.
“Kakashi-sensei, musím ísť za Raikagem. Viem, že nemám právo od Vás žiadať, aby ste šli so mnou, ale ja jednoducho musím ísť za ním a skúsiť ho prehovoriť. Sasuke je jeden z prvých priateľov, nemôžem ho v tom nechať.”
“Už keď som sem išiel, som vedel, že to nebudeš chcieť nechať len tak. Pôjdem s tebou aj s Yamatom, najmä kvôli Kyuubimu. Zaslúžiš si od nás dôveru, ak myslíš, že to pomôže.”
“Môžeme vyraziť aj hneď,” a vybral smerom k dverám, ale zastavila ho nejaká ruka.
“Naruto, dávaj si pozor, ty si taktiež dôležitý. Nezabudni na to!” povedala Sakura a dala mu pusu na líce.
Naruto očervenel: “Ďakujem, Sakura. Postaraj sa prosím o Konohu.”
“Samozrejme,” oplatila mu úsmev a obaja s Kakashim odišli z izby.

V inej izbe sa tiež niekto prebudil. Otočila sa na bok a oslepil ju lúč slnka.
“Koľko je hodín?” spýtala sa a pozrela na hodinky na nočnom stolíku. Ručičky ukazovali 10:30.
“Páni, to som spala tak dlho? Musím ísť do nemocnice.”
Hinata vstala, rýchlo sa obliekla a utekala dolu schodmi.
“Dobré ráno,” pozdravila ani nečakala na odpoveď a vybehla z domu.

Keď dorazila pred nemocnicu, niekto do nej vrazil plecom.
“Ospravedlňujem sa,” povedali obaja zároveň a až potom sa pozreli do tváre.
“Hinata!”
“Naruto!”
Hin trochu sčervenala a prikrčila plecia.
“Kam sa tak ponáhľaš?” spýtal sa prvý Naruto.
“Vlastne som išla… hľadať Sakuru,” vymyslela si rýchlo: “ mala som jej dnes pomôcť starať sa o ranených. Vďaka byakuganu dokážem urýchliť proces hojenia, ale ako vidím, tak ty to už nepotrebuješ,” usmiala sa na neho jemne.
“Áno, už sa cítim ako rybička,” usmial sa aj on.
“Naruto, nemali by sme už ísť?” ozval sa Kakashi.
“Oh áno, prepáč, Hinata, ale mám dôležitú úlohu.”
“Tak nech sa ti darí.”
“Ďakujem,” odpovedal a už ich nebolo.
“Dávaj pozor a vráť sa,” povedala si už len v duchu.

O pol roka neskôr v jednej z izieb sa ozval buchot.
“Čo tu vyvádzaš?” vkĺzla do miestnosti blondýna.
“Hľadám svoje oblečenie a na hlavu mi spadla polica,” povedal s hlavou zaborenou v skrini.
“A na čo ti je teraz oblečenie, máš odpočívať!” povedala prísne.
“Potrebujem sa ísť prejsť.”
“Naruto, tvoje oblečenie je zničené, preto ho nemôžeš nájsť. A kam sa chceš ísť teraz po tme prechádzať?”
“Bábi Tsunade, potrebujem na chvíľu odísť z týchto priestorov a nadýchať sa čerstvého vzduchu.”
“Pozri otvorím ti okno a budeš mať vzduchu až až,” žmurkla po ňom a išla k oknu.
On prešiel k nej a položil jej ruku na plece: “Teraz sa už nie je čoho báť. Opäť môžeme bez starostí pobehovať po okolí aj v noci.”
Naruto sa oprel o oblok.
“Vieš, odkedy som bojoval s Peinom, nemal som čas nad ničím uvažovať. Je to možno zvláštne, ale teraz, keď už mám skoro na dosah svoj sen, musím sa ohliadnuť dozadu a premýšľať nad tým, čo ma až sem viedlo a či je aj ďalší cieľ, o ktorom som možno do teraz ani nevedel.”
“Dobre, asi ti už musím iba dôverovať. Nezabudni, že tu vždy pre teba budem ak by si sa chcel čokoľvek spýtať.”
“Vlastne je jedna otázka. Aký bol tvoj sen, keď si bola mladá?”
“Bola som vnučkou Hokageho, tak so mnou aj mnohí jednali. Mala som veľa priateľov, ale nič skutočné. Až som stretla Dana. Ukázal mi lásku a ja som vedela, že mojím cieľom je nájsť niekoho, kto by tu pre mňa bol, každý deň bez ohľadu na čokoľvek iné.”
“Láska,” vyslovil Naruto.
“Áno, Naruto, viem, že niečo cítiš k Sakure. Myslíš, že ona je tá, ktorá by tu pre teba bola, každý deň?”
“Sakura tu pre mňa bola, ale ona ku mne nechová takéto city,” Naruto sa zamračil.
“Čo sa stalo?” takéhoto ho nepoznala.
“Je niekto komu som ublížil.”
“Ublížil?”
“Myslím, nie fyzicky,”
“Citovo?”
“Je to ona, po všetky tie roky ma sledovala a verila vo mňa. Dúfam, že mi odpustí, že som doteraz nemal na ňu čas.”
“Naruto, kto to je? Nenapínaj ma, prosím.”
“Vieš, vďaka komu som porazil Peina?”
“Ach, áno. Shizune mi o tej chvíli hovorila. Pokiaľ ťa skutočne miluje, odpustí ti. Taká je čistá láska,” Naruto sa začervenal.
“Nemal by si už otáľať.”
“A čo mám urobiť? Mám jej niečo priniesť?”
“V prvom rade by si tam nemal ísť v nemocničnom pyžame. Počkaj tu ešte chvíľu, donesiem všetko, čo treba.”

O desať minút sa Tsunade vrátila s čistým oblečením a kyticou bielych ľalií.
“Nepokaz to!” povedala a dala mu pusu na čelo.
“Ďakujem,” poďakoval, obliekol sa a vybehol oknom z nemocnice.

Prebehol nočnou Konohou až do sídla jej klanu. Vyskákal po strome k jej oknu, no keď nazrel dnu, nebola tam. Takto neskoro v noci, netušil, kde by mohla byť. Potom skúsil cintorín a Nejiho hrob, ale taktiež bez úspechu.
“Asi to nechám na ráno,” pomyslel si a vybral sa do lesa.

Ani nevedel ako našiel jeden krásny vodopád a v mysli mu zbehla myšlienka na chvíľu, keď bol na misii. Bolo to práve s ňou, keď uvidel tú krásnu vílu tancovať. Usmial sa, čo keby sa tu teraz zjaví? V tom sa stalo niečo neskutočné. Spoza vodopádu vyšla nahá víla o trochu vyššia a s dlhšími vlasmi ako vtedy. Učupil sa nenápadne do trávy a sledoval jej krásne a jemné pohyby. Víla však začala plakať a bežala za strom, kde si sadla a začala sa obliekať. Keď sa obliekla, sadla si opäť na breh rieky a mesiac jej osvetlil tvár.
Naruto nemohol uveriť vlastným očiam, postavil sa a začal kráčať k nej.
“Ty?” nechápavo sa spýtal.
“Naruto-kun, ako dlho si tu?” spýtala sa a snažila si nenápadne zotrieť slzy z tváre.
“Celý môj život, si to ty.”
“Nerozumiem ti, pre koho sú tie krásne kvety?”
“Ako som mohol byť taký slepý? Mal som toľko iných starostí a cieľov, že som zabudol na to najdôležitejšie a to je pomôcť naplniť sny iným. Bola si to ty vtedy na tej misií? Ty si tancovala v tom vodopáde?”
Hinata pochopila, čo sa pýtal.
“Áno, mňa si videl aj vtedy,” povedala zahanbene.
“Potom si mi vyznala svoje city a pritom ma zachránila, nás všetkých si zachránila. Ty si tá, ktorá by mala byť oslavovaná, nie ja,” sadol si vedľa nej.
“Toľko sa toho udialo,” Povedal a chytil si hlavu do dlane.
“Naruto, som tu ak mi chceš niečo povedať,” chytila ho za rameno.
“Milujem ťa,” vyšlo z neho nakoniec. Obaja sa počudovali. Otočil hlavu na ňu a zadíval sa jej do očí.
“Ja ťa milujem, teba som hľadal a nevidel. Ty si tá, pre ktorú tu chcem byť každý deň a odpustiť ti všetko, bezvýhradne. Ale teraz neviem, či aj ty chceš mňa. Vieš, bol som sebecký a nechal ťa čakať, ale…” Naruto musel prerušiť, lebo zrazu ho Hin pobozkala. Iba jemne na pery.
“Naruto, aj ja tu chcem byť pre teba, každý deň,” usmiala sa.
“Odpúšťaš mi prosím, že som prišiel tak neskoro?”
“Áno, ako si povedal, bezvýhradne.”
Teraz pobozkal on ju, ale tentoraz dlhšie.
Zrazu si uvedomil, že priniesol kvety. Zdvihol ich a podal jej ich.
“Tie sú pre teba.”
“Ďakujem,” odpovedala, oprela sa o neho a spolu sledovali odraz mesiaca na vodnej hladine.