Zmätený Kazekage 67.

;)

Ahojte! Dúfam, že nový diel sa vám bude pozdávať. Lebo mne sa moc ne...ne... Ale zas, klasika, keď začnem vymýšľať, prepisovať...tak už je to celé zle

Každopádne, dúfam, že aspoň trošičku sa bude páčiť. :/

Dvere nemocničnej izby sa otvorili a dovnútra prekĺzla postava v čiernom a druhá v bielom. Čerstvá mama pootvorila oko a na tvári jej zacukal úsmev: „Á, nový strýko sa prišiel pozrieť?“
„Naku,“ usmial sa Gaara síce trocha ustarostene, no aj tak nadšene, „ako sa cítiš?“
„Celkom dobre. Rozhodne lepšie než som čakala.“
Kankurou podišiel k jej lôžku a pobozkal ju ľavú hánku: „Pôrod teda...no vraj šiel hladko, ale mne to tak neprišlo.“
Naku si prezrela jeho ustarostený výraz, no povzbudila ho úsmevom. Unavene zaklipkala očami a Kazekage ju nechcel rušiť pri oddychu. Obaja sa rozlúčili sa s Naku a Kankurou zaviedol brata do protiľahlej chodby, kde na popôrodnú starostlivosť dohliadal sám Masashi, vedúci medikov Suny, spolu s Temari.

„Ahoj Gaara!“ pribehla k nim sestra len, čo ich zbadala.
Bola celá rozžiarená. Poťahala Godaimeho za ruku a lútkar ich nasledoval. Došli do miestnosti, ktorá bola predelená sklom a na druhej strane ležali novorodenci zo Suny. Temari oboma ukazovákmi a takmer skákajúc ukazovala na dve bábätká, ktoré ako jediné ležali spolu v jednej postieľke: „Kukaj, kukaj! Som teta a mám tých najkrajších synovcov!!!“
Kankurou sa zasmial a s láskou sledoval tie dve malé klbíčka, ktoré sa k sebe chúlili. Stále tomu nemohol uveriť. Dva veľké kusy z neho a jeho ženy. Kazekage nemo sledoval malé dietky, ako oddychujú po ceste na svet. Na jeho tvári sa prehĺbil úsmev a pozrel na brata. Ten spojil dlane a začal sa pohupovať: „Požlite na tie mavééé lááášky mojééé.“
Temari sa chichotala ako malá a stískala päste pri prsiach: „Prvé prírastky do našej rodiny. Budú chodiť po uliciach a pýšiť sa tým, že sú Kazekageho synovci.“
„To si pýš, Temari!!! Budú to najväčší frajeri v dedine!“ rozohnil sa Kankurou rukou zaťatou v päsť a na moment si pripadal ako Rock Lee, či jeho sensei. Na to stíchol a takmer nepočuteľne zašeptal: „Veci sa tak veľmi zmenili, však?“
Súrodenci mu ticho prikývli a každý z nich premýšľal o tom, akými zmenami prešli, keď došli až sem. Gaara tak pomyslel na Tanaris, ktorá je teraz kilometre ďaleko...

Nízky doktor držal v dlani pomenšie zariadenie a pomaly s ním prechádzal čiernovlasej žene po bruchu. Pozorne sledoval obraz ultrazvuku a budúca matka sa naň usmievala. Srdce jej z toho pohľadu bilo kdesi až v hrdle.
„Tu môžete vidieť prstíky,“ ukázal na obrazovku a obzrel si rodičov, „vidíte? Jeden, dva, tri, štyri a posledný, palec, práve schoval.“
„A teraz vyzerá ako keby sa usmieval,“ naklonila žena hlavu na bok.
„Áno. Vyzerá to tak,“ nadšenie sa ozývalo aj v jeho hlase.
„To je krásne,“ vydýchla a pozrela na vysokú osobu vedľa seba.
Na to doktor celý sa vyškeril na mladú ženu a ona mu to šťastne opätovala, no si všimol jej manžela a ten moc nejavil emócie. Akurát trochu plytkejšie dýchal. Pohoršene sa zamračil a venoval sa naďalej svojej práci. Ešte pár minút behal po jej bruchu a potom skonštatoval: „Všetko je v poriadku, dieťa je zdravé.“
„Ďakujem veľmi pekne,“ pozrela na neho prenikavými modrými očami.
Lekár jej podal naspäť jej tehotenskú knižku: „Príďte tak o tri týždne. Najbližšie dni si rozhodne oddýchnite, potrebujete to.“
„Rozumiem,“ uklonila sa a aj s pozdravom by zmizla z miestnosti, avšak doktor zmenil tému.
„A dovolíte, Seyu-san,“ muž pozrel spoza okuliarov a stola, za ktorým sedel, „poprosil by som, keby tu mohol na chvíľu zostať váš manžel.“
Ona zastala až jej clona jej krátkych havraních vlasov narazila do líc: „Je všetko v poriadku?“
„Áno, je,“ pošúchal sa na krku, „len si chcem pohovoriť s vašim mužom.“
„N-no, tak dobre.“
Jazýček zaklapol v zárubni a doktor pozrel na shinobiho v jeho ambulancii.
„Dotemo-san, ste voči svojej žene veľmi neohľaduplný.“
On mlčal.
„Niečo tak náročné v pokročilom štádiu tehotenstva. Čo je tak dôležité, že ste museli sem prísť?“
„Do toho vám nič nie je.“
„Ale je, pokiaľ to môže mať vplyv na vášho syna,“ rozčúlil sa trocha, nepáčil sa mu jeho ľahostajný postoj.
„Som potomok klanu Uzumaki a prišiel som sem na rozkaz Hokage-sama.“
Doktor zaťal sánku a škaredo naňho pozrel: „Tak keď ju už so sebou vlečiete, tak sa k nej aspoň pekne chovajte. Porodí vám syna a vy ste k nej ako kus ľadu.“
Muž s červeným copom dvihol obočie: „Všetko?“
„Všetko.“
„Fajn,“ odvrkol a dal sa odchod, „dovidenia.“

Dvojica kráčala mlčky po ulici. Ona si hladila brucho a on kráčal popri nej s rukami vo vačkoch. Naokolo bolo pomerne málo ľudí, slnko krásne zapadalo a celá dedina dostala tým rozprávkový nádych.
„Dotemo, vyzeráš byť naštvaný, alebo sa mi to zdá?“ snažila sa o povzbudivý tón.
Odpoveď dostala vo forme ignorácie. Otázku však počul. Nemal chuť hovoriť, pokazil mu náladu ten doktor. Stará sa do vecí, ktorým nerozumie. Ako keby vedel, aké to je ťažké žiť so Seyu.
Ich malý dom bol neďaleko, no ona hodlala toto vyriešiť ešte vonku: „No tak, spolupracuj so mnou.“
Tvár mierne sklonil, lebo bola skoro vysoká ako on: „To nič.“
Pokúsil sa o silený úsmev a prešiel okolo nej, aby bol čo najskôr doma...

„Opatrne, opatrne,“ šepkala Naku a podávala druhé dieťa jeho otcovi na ruky, „zvládneš ich oboch držať?“
„Jasnéé, nie som nemehlo,“ vyceril na ňu zuby a teraz už ich mal oboch na rukách, „tak čo, sedí mi to?“
Ona sa potichučky zasmiala: „Samozrejme, len sa už toľko nehýb, nech ťa konečne môžem cvaknúť.“
Hrdý oco si spiacich synov pritúlil a ukázal do objektívu široký úsmev. Vlasy mal strapaté a tvár nenamaľovanú. Dostal od Naku zakázané sa na prvú fotku s deťmi maľovať, vraj aby nevyzeral ako obluda. Len čo foťák spravil cvak, na ich dome sa zase ozvalo klop. Akuma Naku prišla pomaly k dverám a otvorila. Temari sa ňu hodila: „Ahoooj! Ako sa má-“
„Pšššt,“ položila jej prst na pery, „dalo to celkom prácu, kým zaspali.“
Tá sa začala ospravedlňovať a už aj s troma plnými taškami darčekov bežala pozrieť na synovcov.
Kankurou stál nad ich postieľkou a sledoval, jak spokojne vydychujú zase otočený jeden k druhému.

„Ahoj,“ ozvalo sa za ním a jeho pošteklil bozk a blonďavé vlasy na líci.
Priplížil sa k nim aj Shikamaru zozadu objímajúc svoju manželku. Očami tikal po dvoch klbkách a keď k nim došla aj ich mama, postavil sa vedľa Temari. Všetci štyria stáli v tichosti nad postieľkou. Nikto z nich nejako nepotreboval komentovať ani nič, každý si len ten pohľad užíval. V tichu miestnosti bolo len tikanie hodín z kuchyne a slabučké dýchanie dvojčiat, ktoré bolo takmer zosynchronizované.

„Ktorý z nich Shinki a ktorý Araya?“ riaditeľ akadémie pozrel na rodičov.
„Tento je Shinki a to je Araya,“ ukazoval Kankurou ukazovákom.
Spokojne pozrel na Naku a tá sa usmievala. V tom sa Kankurou zhrozene chytil za hlavu: „Preboha, ja som si ich pomýlil, že?! Toto je Araya a toto je Shin-“
„Nie zlato, kľud. Dobre si povedal,“ pokynula mu rukou nech sa kľudní a snažila sa zadržať hlasité rehoty, burácajúce v hrudníku.
„Kriste, ja som to vedel, že ich nebudem vedieť rozoznať...“ sklesnuto spustil lútkar ramená, „som hrozný otec.“
„Bože, netrep kraviny,“ capla ho jemne Temari, aby nerobila hluk, „majú dokopy šesť dní a ty už tu robíš závery.“
„Ale veď sa na nich pozri, akí sú rovnakí,“ stresujúco si zahrabol do hnedých vlasov.
„Trkvas,“ ozval sa po dlhej dobe Nara, „sú jedno vaječné dvojčatá, čo čakáš?“
„Kankurou, to sa naučíš rozoznávať,“ Naku prešla k nemu a začala ho hladiť po chrbte, „ak si sa bál, tak im rozdelíme oblečenie. Čo ty na to?“
„Áno, áno, áno, láska...“ potľapkal ju po hánke, ktorú mala na jeho ramene a zbesilo prikyvoval, „to by šlo.“
„Kankurou, ty si fakt číslo,“ žmurkla na neho Temari, „čo tu stresuješ? Budeš ten najlepší oco na svete.“
„Hmmm,“ Shikamaru si prešiel dvoma prstami po riedkej briadke, „keď sa tak dívam, vyzerá to, že budú mať modré vlasy po Naku.“
Temari sa lepšie prizrela a nadšene pozrela na švagrinú: „Och! Ako povedal Kankurou, budú to najväčší frajeri v Sune!“

Trojica sa potichu presunula do obývačky, kde čakal zelený čaj a sushi. Po hodine prišiel z práce aj Kazekage, tak bola celá rodina pokope. Skoro celá.
„Naku,“ ozval sa Gaara, „jedlo je výborné. Len je mi hlúpe, že idem z práce na návštevu hladný.“
„Čo blbneš,“ mávla rukou a trocha nemotorne sa posadila vedľa Kankura, „tu nie si na návšteve.“
„Inak, ako sa má Tanaris? Nevieš niečo o nej?“ spýtala sa vejárová majsterka.
„Neviem zatiaľ nič od Nagayovej svadby. Sú to približne tri týždne. Celkom mi to robí starosť, už mali byť so Sasukem na mieste,“ znepokojene si prehrabol červenú ofinu.
„Neboj sa, so Sasukem jej nič nehrozí,“ venoval mu pohľad Shikamaru.

Gaara neurčito pozrel na neho a sám nevedel, čo presne sa mu ženie hlavou. V popravde posledné dni, odkedy sa vrátil z Konohy, tak občas pri zhone a povinnostiach v práci pozabudne na ňu.
Bál sa, čo príde. Dieťa plánované nebolo. Závan zvedavosti a chtíču ho nútil vyskúšať samotný vrchol v nej. Skrčil tvár. Keď sa Kankurou rozvyprával o prvých dňoch života jeho dvoch synov, šľahali v ňom dosť nepríjemné pocity...Stálo to za to?

„Si v poriadku?“ opäť žiadna odpoveď.
Ona si odfrkla a pozrela do tmavej veľkej kuchyne. Žalúzie nedovolili biele steny pohladiť lúčmi. Tehuľka sa ich rozhodla odostrieť, no uprostred cesty ju zastavil hlas: „Myslíš, že sa o teba nedostatočne starám?“
„Čo?“ otočila sa na päte a preskúmala si ho od hora až po dol.
Hnedé na prvý moment usmiate oči, krátky sýto červený cop a úzke pery s tvrdo vykrojenou bradou. Typická chuuninská vesta a čierne nohavice.
„Kde si na takú blbosť prišiel? Veď ty ani nie si povinný,“ žena spravila polovičnú pečať tygra a ozval sa ten typický zvláštny zvuk.
„Sasuke?“ pristúpila k nemu „čo ť-“
„To nič,“ otočil sa a pred očami sa jej spravil opar.

Hlavu potočil na bok, aspoň aby ho videla z profilu: „I keď máme falošné identity požičané od členov ANBU neznamená, že by sme mali poľaviť v ostražitosti. Nezáležiac na to, že sme v dedine. Orochimaru sa o tebe a dieťati nesmie dozvedieť.“
Tanaris letmo prikývla. Zaujímalo ju, čo mu povedal doktor. Od tej doby bol celkom nevrlý, čo je za tú dobu prvý krát, čo ho takého vidí.
„Hlavne nech sa bude diať čokoľvek nenechaj sa vykoľajiť. Nezabúdaj, že si Seyu, manželka Dotema Uzumakiho.“
„Hai.“