Kameň zabudnutia

„Nie je to len slovo, je to niečo viac,“ rozmýšľal mladý ninja sediaci v hustom lese.
„Naruto? Už to máš? Potrebujeme sa pohnúť ďalej,“ kričal na neho večne hlasitý Shino.
„Áno, myslím, že tento znak vyjadruje, kde sa nachádza kameň zabudnutia.“
„Páni, ty si taký múdry, Naruto-san,“ nestačil sa čudovať Shikamaru.
„A teraz stratégia. Pokračujeme ďalej po pobreží až narazíme na kameň pripomínajúci mozog. Prvý pôjde Kiba. S jeho Byakuganom uvidíme ďaleko. Druhý pôjdem ja, aby som rýchlo zaútočil ohňom. Po mne pôjde Shino, ktorý bude moje obete chytať do tieňového jutsu a posledný pôjde Shikamaru s chrobákmi,“ rozkázal Naruto a však Shino klasicky so Shikamarom neposlúchali a vybehli popredu. Naruto si len vzdychol a s Kibom sa rozbehli za nimi.

Keď ich dobehli, utvorili Narutovu formáciu a pokračovali ešte asi hodinu.
„Mňa to už nebaví, podľa mňa to aj tak nenájdeme,“ rozčuľoval sa Shikamaru a sadol si na peň.
„Ale Shizune nám to prikázala a vieš aká vie byť namosúrená, keď nesplníme jej zadanie,“ povzdychol si Naruto, sadol si na trávu a začal pozorovať mraky.
„Hokageho by si mali vyberať občania a nie rada,“ povzdychol Shino.
Všetci sa zdvihli.
„No tak, rýchlo to nájdeme a vrátime sa. Ide predsa o to, aby sme sa čo najskôr, stali Jouninmi a mali svoje vlastné tými,“ povedal Naruto.
„Ideme na to!“ zakričal Shino.
Opäť sa dali do behu.

Na konci lesa sa týčil mohutný vodopád. Avšak voda nešla smerom dolu, ale naopak hore.
„Kam ďalej?“ opýtal sa vystrašene Shikamaru.
„Tam,“ ukázal prosto Naruto na kameň uprostred vodopádu, ktorý mal tvar mozgu so závitmi.
„To nemyslíš vážne?“ preľakol sa Shino.
„Ako sa tam dostaneme?“ opýtal sa Kiba.
„No teraz by sa nám zišla Sakura s veternými útokmi, ale musíme si poradiť aj sami. Kiba skús použiť vír proroctva a ja to rozseknem Chidori a rýchlo prebehneme dnu. Súhlasíte?“
Všetci prikývli hlavou. Kiba zapol Byakugan a urobil najmocnejší, vír aký len vedel. V tom Naruto pomocou Chidori roztrhal vodný vír na polovicu a všetci rýchlo vbehli dnu. Za nimi sa ozvala už len padajúca voda.

„Super!“ tešil sa Shikamaru.
„Dávajte si pozor! Toto nebude obyčajná jaskyňa už len kvôli tej vode. Môžu tu byť nastražené pasce,“ upozornil ich Naruto. A mal pravdu. Prešli tri kroky a prepadla sa pod nimi podlaha a všetci sa šmýkali dole tunelom až dopadli na samé kostry a mŕtve zvieratá.
„Fuj,“ znechutene sa zdvihol Shino, „To nemyslíte vážne, ja chcem ísť preč!“
„Shino, schop sa, veď si už Chuunin!“ okríkol ho Shikamaru.
„Potichu!“ zašepkal Naruto a priložil si prst k ústam.
„Počuješ niečo?“ spýtal sa Kiba.
„Myslím, že je tu nejaké zviera a tu pristáva jeho jedlo,“ ukázal na všetky tie kostry pod sebou. Jeho domnienku potvrdzovali aj škrabance na stenách a zaschnuté kaluže krvi.
„Poďme pomaly, potichu a snažte sa hľadať niečo ako tajné dvere alebo dieru v stene.“
Pokračovali teda potichu ďalej. Vpredu bol Naruto a vždy opatrne nazrel za ďalší z rohov.
„Našiel som to!“ vykríkol Shino.
„Pšššššt!“ otočili sa na neho všetci.
„Našiel som to,“ zopakoval teraz šeptom. Všetci k nemu prišli a na stene sa skutočne ligotal zaliaty strieborný kameň a vedľa kameňa bol vyrytý nápis: „Toto je kameň zabudnutia, ktorý patrí Kitakovi Moovi. Ak ho chcete získať, stačí ak ho presuniete do voľného pola v dolnej časti steny. Ale pozor, máte iba jeden správny pokus. V prípade nesprávneho ťahu kocky sa kameň sám zničí.“
„Ja to nechápem,“ povedal Shikamaru.
„Mali by sme tú stenu proste rozbúrať,“ ozval sa Shino.
„Počkajte! Pozrite sa lepšie na tú stenu, dole je voľná kocka a tie vedľa a nad ňou môžu vytvoriť akýsi obrazec,“ ukázal Kiba.
„Kiba má pravdu. Musíme posunúť tie kocky do obrazca a kameň zabudnutia nám vypadne sám. Tak ja to skúsim. Shino a Shikamaru, vy strážte pravú stranu a Kiba ľavú. Keď sa bude to zviera približovať, bežíme kameň nekameň,“ dokončil Naruto, sadol si na zem a ruky si dal do typickej polohy skrížené za chrbtom. Ostaní chlapci sa postavili na svoje pozície a čakali na prípadné nebezpečenstvo.

Po dvoch minútach sa ozval strašný rev z miesta odkiaľ prišli. Naruto zostal sústredený, iba Shikamaru a Shino sa na seba s preľaknutím pozreli.
„Blíži sa to, moje chrobáky ho sledujú,“ povedal Shikamaru pošepky Shinovi.
„Kiba!“ zakričal Shino po šepky, čo najviac mohol.
„Čo?“ naznačil im hlavou.
„Zapni Byakugan!“ ukazovali mu obaja na oči. Kiba len nechápavo krútil hlavou.
Keď to nezaberalo, Shino vytvoril tieň, ktorý poslal ku Kibovi a ten tieň mu napísal na zem Byakugan. Kiba sa zasmial, buchol sa rukou o čelo a zapol ho. A skutočne sa zviera približovalo.
„Naruto, blíži sa to, ešte potrebuješ rozmýšľať?“
„Už asi viem, idem to skúsiť.“
„Skúsiť? Čo keď sa pomýliš?“ obával sa Shino.
„Ak to nezvládne rozlúštiť Naruto, tak už ozaj nikto a potom ten kameň tu leží a čaká zbytočne,“ upokojil ho Shikamaru.
Naruto sa napriahol a pohol prvou kockou. Všetky ostatné ostali na svojom mieste.

„Beží to sem!“ zakričal Kiba, „Poďte sem Shino, Shikamaru! My ho zdržíme, Naruto.“
Kiba sa postavil do bojovej pozície a Shino so Shikamarom hneď vedľa neho. Zo zákruty sa na nich rútilo čudné zviera. Hlava vyzerala ako od orla, ale mala rohy. Telo bolo pokryté šupinami ako ryba a nohy rýchle a dlhé, na konci ktorých boli kopytá. Shino ho chytil do tieňa a Kiba do neho uderil rukou, ale zviera ho aj tak odhodilo na stenu. Naruto medzitým už bol v polovici rébusu, keď si zrazu nebol istý, či má ďalšou kockou pohnúť doprava alebo doľava, tak si zase sadol a rozmýšľal. Kiba sa konečne pozbieral, keď celé zviera pokryli chrobáky a snažili sa ho zdvihnúť do vzduchu. Shikamaru samozrejme poslal aj pár jedovatých, ale ani ich jed asi bohužiaľ na zviera nefungoval.
„Naruto! Už to máš? Moc dlho ho neudržíme,“ zakričal Shino.
Naruto sa zdvihol a pohol ďalšou kockou doprava. Nič sa nestalo a tak si otrel pot z čela a pokračoval ďalej.
Zviera spadlo na zem otriaslo sa a namierilo si to rovno na Shina, ktorý sa zrážke nedokázal vyhnúť. Nabralo ho na rohy a hodilo ho k Narutovi. Medzitým už Naruto zobral kameň zabudnutia zo steny.
„Mám to!“ zvolal a zobral aj Shina z podlahy pred sebou. Zviera na Naruta chrčalo, ale zrazu spadlo na zem.
„Jed konečne zabral,“ vydýchol Shikamaru.
Pokojne obišli zviera a vybrali sa smerom, z ktorého prišli. Hore vyliezli cez rebrík, ktorý sa nachádzal v jame, do ktorej dopadli. Naruto niesol kameň a Shikamaru Shina, ktorý bol stále v bezvedomí. Až keď boli za vodopádom, ktorým sa prebrodili, položili Shina na zem a prebrali ho malým pre fackaním.
„Čo sa stalo?“
„Si v poriadku?“ pýtal sa ho Shikamaru.
Shino sa oprel o ruky, potom si pomaly sadol a nakoniec sa aj postavil.
„Myslím, že áno. Tak čo? Máme to?“
Všetci traja sa usmiali a Naruto vytiahol z vrecka strieborný kameň.
„Ten je nádherný,“ usmial sa aj Shino a zobral si ho do ruky, „ a čo dokáže?“
„To vlastne nevieme,“ odpovedal Naruto.
„Mali by sme to zistiť než ho donesieme Hokage,“ navrhol Shikamaru.
Všetci sa šibalsky usmiali a Shino ho vyhodil do vzduchu.