Ľadové ľalie -6-

Chodila som v tmavom lese. Neprenikalo ku mne žiadne svetlo, len som kráčala a kráčala.
Predo mnou sa zrazu objavila nejaká biela obluda so šupinami. Pozrela som sa tomu rovno
do očí. Boli prenikavé, žlto-zelené so zúženými zreničkami. Zadívala som sa do nich,
až kým ma tá potvora nezačala naháňať. Utekala som čo mi nohy stačili, ale zrazu som sa
potkla a potvora ma chytila. Jediné čo som počula bolo syčanie, ktoré bolo sprevádzané
hovorením môjho mena a opakovaním, že zomriem. Pred mojimi očami sa objavovalo jasné
svetlo a zvuky obludy pomaly stíchli.

*****

Zobudila som sa na ostré svetlo v mojich očiach a prudkú bolesť. Pootvorila som oči a pošúchala si ich. Uzrela som tú istú izbu, v ktorej som bola aj predtým. Pravdepodobne som zo všetkého stresu zaspala. Oproti mne som videla stále spiacu Sakuru, ktorá si
potichu chrapkala a Hinatu, ktorá už asi bola dávno hore a popíjala čaj.

„Dobré ráno, Yuri. Dáš si čaj?" usmiala sa na mňa Hinata a ja som jej len prikývla.
Zívla som, postavila sa a ponaťahovala si svaly. Spať na stole nie je veľmi príjemná vec.
Naspäť som si sadla k stolu a pochlipkávala výborný mätový čaj, môj obľúbený. Z druhého konca stola som počula hlasné zívnutie a pukanie kĺbov. Obzrela som sa videla som prebúdzajúcu sa Sakuru. Keď som videla, že jej vlasy stoja dupkom, začala som sa hlasito smiať a tie dve sa na mňa pozerali ako teľa na nové vráta. Prestala som sa smiať v momente, keď som si uvedomila, že moje vlasy asi nevyzerajú o nič lepšie.

„Hinata, nie je tu niekde kúpeľňa?" usmiala som sa na ňu a ona ma už niekam viedla. Vyšli
sme z miestnosti a prešli sme k dlhočiznému schodisku. V momente som zastala pred
schodiskom a dlho premýšľala. Hinata sa na mňa iba divne pozrela a čakala.
No jasné, Sasuke, úplne som naňho zabudla!
„Hinata, zabudla som sa spýtať. Ako je na tom Sasuke?" Hinata len sklopila zrak a vzdychla si.
„Nie je na tom veľmi dobre. Hokage-sama mu urobila niekoľko vyšetrení a urobila čo sa dalo, ale nič nepomohlo. Momentálne je v kóme a je na prístrojoch. Medici ho strážia nonstop.
Nemusíš sa báť. Je silný, on to zvládne."

Hinatine slová ma zaskočili. Snažila sa ma utešiť,ale to už mi po tvári tiekli slzy. Utrela som si ich a spomenula si, že musím byť silná, kvôli Sasukemu. Vyšli sme teda po schodoch a vošli sme späť do nemocnice, kde bolo celkom prázdno
a ticho. Hinata ma zaviedla do nemocničnej kúpeľne. Ešte mi dala nejaké čisté oblečenie a
vošla som dnu. Bolo tam všetko čo som potrebovala. Zavrela som za sebou dvere,
osprchovala sa, vyčistila zuby, dala si do poriadku vlasy a obliekla sa.

Po hodine som vyšla na chodbu a stuhla som. Po chrbte mi prešiel mráz, mala som pocit, ako keby sa na mňa niekto díval. Obzrela som sa, nikto tam však nebol. Zvláštne. Vrátila som sa teda späť do miestnosti v podzemí v ktorej nikto nebol.

Z vedľajšej izby, v ktorej bol Sasuke, som začula výkrik. Rozhryzla som si peru až do krvi od tých nervov. Keď Hinata so Sakurou vošli do miestnosti, uvideli, že mi krváca pera. Hinata hneď vytiahla s najbližšej lekárničky dezinfekciu a opatrne mi to kvapla na ranu na pere. Dosť to štípalo, až mnou cuklo. Usmiala sa a odložila lekárničku.

Sakura zrazu niekam odišla a ostali sme tam s Hinatou samy.
„Ako to ide s Narutom? Chcem podrobnosti!" Zaškerila som sa, keď som videla aká je červená.
„N-no to rande bolo fajn."
„FAJN?!" zakričala som a ona mi hneď všetko vyrozprávala.
„Takže Naruto ti dal pusu?! To by som od neho nečakala." Snažila som sa predstaviť si to, keď tu zrazu vtrhla do miestnosti Sakura a vražedne na mňa pozrela. 'Snáď nechce zase bojovať,' povzdychla som si.
„Yuri, Sasuke sa prebral a chce ťa vidieť." Asi ju to sklamalo, ale ľutovať ju nebudem, veď
sa ma pokúsila zabiť.

Bežali sme, ale nie do vedľajšej miestnosti ako som čakala, ale do
normálnej nemocničnej izby. Vyšli sme na najvyššie poschodie a zabočili do prvých dverí. Dvere sa rozleteli a Sasuke sa začal smiať. Asi som musela vyzerať hrozne komicky. Hinata už Sakuru ťahala preč, aby nás nechala osamote.

„Ahoj Sasuke. Už je ti lepšie?" Usmiala som sa a sadla si k nemu. Snažil sa posadiť, tak som mu pomohla. Nečakane ma objal.
„Už som v poriadku," utešoval ma, keď som začala plakať ako také malé decko. Pozrela som sa na neho a skríkla. Polovica jeho tváre bola tmavšia, vlasy mal modrofialové a v jeho očiach svietil sharingan.
„Neboj sa, je to len dočasné. Niečo mi bráni v tom, aby som to skryl celé." Usmial sa a mne bolo už všetko jedno. Pobozkala som ho a utrela si slzy.

Išla som otvoriť okno, nech má trochu čerstvého vzduchu.
„Yuri?" neisto sa ma spýtal a trošku sa pochechtával.
„Deje sa niečo?" zháčila som sa. Ukazoval na moje vlasy. Zhíkla som. Na vlasoch som mala biele pramienky, a keď som sa pozrela na Sasukeho, mal na tvári vystrašený výraz.
„Deje sa to, čo prednedávnom. Tvoje vlasy belejú a oči sa ti zafarbujú na čierne."

Zamyslela som sa. „Asi viem čím to bude. Orochimaru...," nedokončila som, lebo som videla, že Sasuke o všetkom vie. „Takže Tsunade ti všetko povedala. Tak sa ti teda predstavím. Moje meno je Tsurara Yuri a som sesternica vládkyne Yukigakure. Vládkyňa poslala Tsunade list a mne to potom Tsunade všetko povedala. Nechcela som ťa ťým zaťažovať tak som si to nechala pre seba. Orochimaru bol pred trinástimi rokmi v snežnej a robil tam svoje výskumy. Ja som sa mu zdala ako vhodný objekt, uniesol ma pre jeho experiment a implantoval do mňa niečo, kvôli čomu sa mi zafarbujú oči a vlasy na čiernu a bielu.Taktiež mi vymazal a poprehadzoval nejaké spomienky. Tá zvláštna chakra, ktorá zo mňa vtedy vyprskla je pravdepodobne to, čo Orochimaru chcel, a preto teraz je niekde neďaleko Konohy. ANBU to tam už prehľadávajú. Avšak, tá chakra je veľmi nestabilná, hocikedy zo mňa vyprskne a zamrazím celú Konohu. Podľa mňa ma chce Orochimaru použiť ako zbraň proti Konohe." Ukončila som svoj monológ a Sasuke sa uškrnul.

„Takže chodím s princeznou?" Uškrnul sa a ja som celá sčervenela. Dala som mu bozk na rozlúčku a vychádzala som von. Otočila som sa, keď Sasuke chcel ešte niečo povedať.
„A Yuri, mali by sme to povedať ostatným, nemyslíš? Aj tak to veľmi dlho neutajíš. Tsunade sa niekde opije a všetkým to vykecá."

Zasmiali sme sa a vybehla som za Hinatou a
Sakurou. Sedeli na chodbe a čakali na mňa. Sakura popíjala kávu a Hinata džús.
„Musím vám niečo povedať. J-ja zjavne som sa ešte poriadne nepredstavila a nič o mne neviete tak vám to poviem. Moje meno je Tsurara Yuri a som z Yukigakure. Vládkyňa Yukigakure je moja sesternica. Vlastne ja som o tom najprv nevedela, ale Tsunade mi všetko povedala. Vraj dostala list z Yukigakure, ktorý bol písaný samotnou vládkyňou. Za všetko môže Orochimaru. Ten hlupák mi zničil život a zaplatí za to." Hinata so Sakurou boli úplne šokované a vyprskli na mňa pitie.

„T-takže ty si princezná?" spýtala sa Hin, kým sa mi snažila pomôcť s mojím mokrým tričkom.
„No, niečo také." Usmiala som sa na ňu a zašla mi po nejaké čisté tričko. Priniesla mi obyčajné biele tričko s krátkym rukávom a ja som si ho šla prezliecť. Po ceste sa ma začala Sakura na niečo pýtať.

„Yuri ako to, že nevyzeráš vôbec ako princezná?!" Zamračila sa a obzrela si ma od hlavy po päty.
„Už som povedala, že neviem či som naozaj princezná," zastala som pred kúpeľňou a zamyslela sa.
„Prepáč Sakura. Za to, že som ťa vtedy poranila." Nejako zo mňa vyletela súvislá veta a Sakura sa prekvapene pozerala.

„Fajn. Prepáčim ti to, len jednu vec ti neprepáčim. To, že si mi zobrala môjho Sasukeho je neodpustiteľné a si môj rival." Bojovo sme sa na seba pozreli, ako olej a voda, ale vzápätí sme sa začali smiať. Otvorila som dvere kúpeľne a skríkla som.