Shini sou 01 Záhada neznámej

Bolel. Pohľad na ňu bolel. Triasla sa pod bielou prikrývkou, mala pevne zatvorené oči a malou rukou zvierala látku, akoby to bolo záchranné lano. Sem- tam niečo zamrmlala zo sna, ale nerozumela jej. Niekedy sťažka dýchala a inokedy sa mykala. Snívali sa jej zlé sny, tým si bola istá a vždy jej položila ruku ožiarenú zelenou chakrou na čelo, aby ju upokojila, kým sa nočné mory nevrátia. Nevedela si ani predstaviť, čo také ju môže ťažiť a desiť, že nemôže mať ani len pokojný spánok.
Odkedy ju Tím sedem priviedol, neprebrala sa z bezvedomia. Už nemala odreniny ani škrabance ako predtým, keď ju našli. Vraj bola neďaleko Konohy, no netušila, ako sa tam mohla dostať. Nenašla nič, čo by mohlo značiť odkiaľ pochádza alebo kto to je, či čo by tu hľadala. Vtedy vyzerala ešte nepokojnejšie ako teraz, lebo ju netrápilo len to, čoho sa bála, ale aj fyzická bolesť. Z toho ju dostala, ale kým nevie, čo ju straší, nebude jej môcť pomôcť...nemôže ako mávnutím čarovného prútika nechať zmiznúť sen. A čo ak sa jej sníva o niečom, pred čím utekala? Čo ak ju niečo naháňalo a chcelo dostať? Takto nad tým nezmýšľala. Dievča, ktorého sivé vlasy po plecia sa rozprestierali na bielom vankúši, že s ním skoro splývali, a ktoré mohlo mať asi dvanásť, nemuselo len nasledovať svoj cieľ. Bola doškriabaná, akoby prebehla cez tŕnisté kríky, a od modrín, akoby sa niekoľkokrát počas cesty či behu potkla.
Zrazu sa nemohla ubrániť myšlienke, že ju predsa len niečo prenasledovalo. Ale prečo by ju nechal alebo nechala len tak ležať na zemi? Ak ju niekto chcel dostať, tak by ju zobral, alebo ak by ju nepotreboval, tak by ju zabil. Prečo by ju tu nechal/a pohodenú napoly mŕtvu? A prečo by prenasledoval/a dievča? Čím by mohla byť taká výnimočná? To boli všetko otázky, na ktoré nemala odpovede. Ale zistí ich...hneď ako sa preberie. A dúfala, že to bude čoskoro.
„Tsunade- sama?“ vošla dovnútra nemocničnej izby hnedovláska v čiernom kimone. Tvárila sa ustarostene. Akoby aj nie. Veď strávila niekoľko hodín sediac pri dieťati, ktoré ani nepoznala a pozorovala ho, akoby jej práve toto mohlo odpovedať na jej otázky vynárajúce sa v mysli.
„Čo sa deje, Shizune?“ spýtala sa jej a neustále sa pozerala na dievča. Ruky mala zopäté ako v modlitbe a podoprela si nimi bradu a lakte o kolená.
„Nemusíte tu sedieť. Môžem tu poslať nejakého medika, ktorý by na ňu dohliadal,“ navrhla, no Tsunade k nej prehovorila, akoby ju vôbec nepočula.
„Niečo ma na nej znepokojuje, Shizune,“ povedala potichu. Hovorila pravdu. Ešte nevedela čo, ale niečo na tom dievčati jej nesedelo. Žeby to bolo tým atypickým príchodom do Konohy?
„Vážne?“ v jej hlase nezaregistrovala znepokojenie. Ani zvedavosť. Bola to len jednoduchá otázka.
„Hej. V bezvedomí nájdená pred Konohou, skoro mŕtva a zo sna vykrikuje, pretože sa jej snívajú nočné mory. Myslím, že mám byť prečo znepokojená,“ po týchto slovách sa postavila a otočila smerom k Shizune, „fajn, pošli k nej niekoho...nie...pošli tu Sakuru. Tím sedem ju tu priviedol, a preto chcem, aby ju strážila ona. Verím jej.“
Všimla si, že Shizune sa zamračila. „Tsunade- sama, chcete tým povedať, že ostatným medikom neveríte?“ spýtala sa a počula v jej hlase šok.
„Čože?“ Tsunade si neuvedomila, že to tak vyznelo, „Len chcem, aby o nej,“ pozrela sa na dievča, ktoré opäť začala stískať prikrývku, „vedelo čo najmenej ľudí. Sakura už o nej vie, takže preto chcem, aby tu bola ona.“
„Ak smiem vedieť, z akého dôvodu ju chcete tajiť?“
„Už som ti povedala, Shizune,“ jej hlas vôbec neznel netrpezlivo, „niečo mi na nej nesedí. A radšej by som najprv zistila viac, predtým, než sa rozšíri, že je tu.“
„Prečo sa bojíte, že by to spôsobilo problémy?“ nechápala Shizune a Tsunade letmo pokrútila hlavou.
„Nejde o to, že sa bojím. Som len znepokojená. Shizune, pamätáš sa, v akom stave ju priniesli?“ zamyslene sa jej spýtala Tsunade.
„Bola dehydratovaná, unavená, dobytá a mala stiahnutý žalúdok,“ odvetila jej okamžite.
„Presne. A čo ťa napadá, Shizune, keď o tom porozmýšľaš? Hlavne keď pri sebe nemala žiadne veci?“
Shizune bola ticho- premýšľala. Tsunade tiež nič nehovorila. Len pozorovala dievča v nemocničnej posteli a všimla si prízraky blížiacej sa nočnej mory. Prikrývku držala pevnejšie, na čele sa jej leskli kropaje potu, nepravidelne dýchala. O chvíľu začne mrnčať a potom- potom bude hovoriť zo sna. Chcela jej položiť ruku na čelo, aby jej uľavila od toho sna, ale vtom jej Shizune odpovedala na otázku.
„Akoby ju niečo naháňalo a nemala čas na to, aby sa napila alebo najedla, či oddýchla.“
„Presne tak,“ prikývla Tsunade a odtiahla od nej ruku. Aj Shizune si myslí to čo ona. Takže to nie je až také absurdné. Čo ak by chvíľku počkali, aby si vypočuli, čo bude kričať? Možno jej budú tentoraz rozumieť. Možno im prezradí niečo, čo im napovie...hocičo.
„Nie...“ zamrmlala tichým a slabým hlasom, že ju skoro nepočula. Podišla k nej bližšie a Shizune sa postavila vedľa nej a pozorovala dievčininu tvár, „nie...ja nechcem....nechceme...prečo?“
Ešte chvíľu čakali. Podľa množného čísla, čo použila sa Tsunade dovtípila, že nie je jediná, po ktorej niekto mohol ísť. Čo nám ešte prezradíš? Pýtala sa v mysli. No zrazu sa trhli, lebo dievča skríklo. Srdcervúco kričalo a metalo sa na posteli a z kútikov zavretých očí jej tiekli slzy. Tsunade nedbala na otázky a odpovede. Okamžite jej priložila ruku na čelo a zablikala jej zelená chakra. Dievča sa upokojilo. Predtým než znova upadla do dočasného bezsenného spánku zašepkala jediné meno: „Yukino.“

„Hej, hej, babča,“ ozval sa nevrlo Naruto so založenými rukami za hlavou a unudeným výrazom na tvári, „čo pre nás máš? Hádam to je konečne niečo poriadne.“
Tsunade sa rozhodla, že na tú misiu pošle tento tím. Oni boli predsa tí, čo našli to dievča. A keďže nechcela, aby o nej vedelo viac ľudí, ako bolo potrebné, boli ideálnym riešením. Sasuke vedľa Naruta prevrátil očami, ale vedela, že aj on čaká na nejakú akčnejšiu misiu. Po ukončení Štvrtej veľkej vojne ninjov boli všetky misie väčšinou rovnaké- opravovanie a rekonštruovanie. Chápala, že ich to už nebavilo, ale niekto to urobiť musel. No táto misia, čo ich čaká...je zvláštna.
Je to už tretí deň, čo priviezli to dievča, ktoré ešte vždy nespalo pokojne. Tsunade už nemohla čakať. Musela sa dozvedieť, čo je za tými snami. Prečo sa tak strašne bojí? Pred čím alebo kým utekala? Odkiaľ je? A tak si dala zavolať Ino, ktorá jej so svojimi schopnosťami odpovedala na otázky, ktoré pomocou svojej techniky našla v jej mysli. V tej chvíli nevedela či to naozaj chcela vedieť. Pamätala si, že tam stála ako obarená a nemohla uveriť tej pravde. Nemohla pochopiť, ako je to vôbec možné. A k tomu to ešte musela vysvetliť Tímu sedem, aby vedeli do čoho idú.
„Áno, Naruto, bude to niečo poriadne,“ povedala mu trpezlivo. On si rýchlosťou blesku zložil ruky spoza hlavy a s otáznikom v očiach sa pozeral na Tsunade. Dokonca aj Kakashi, ktorý sa dovtedy pozeral von oknom zbystril pozornosť viac ako zvyčajne.
„Čo to bude? Koho máme napadnúť? Alebo budeme niekoho zachraňovať? Nejakú krásnu princeznú?“ pýtal sa akčne a už čakala, kedy začne od radosti skákať meter dvadsať. Tsunade si povzdychla. Zdvihla ruku, aby ho zastavila, ale ten ju nevnímal.
„Naruto, upokoj sa,“ povedal s výhražným podtónom v hlase, „lebo inak si na to nájdem niekoho iného.“ Naruto zastal v pohybe a Sakura ho pre istotu tresla po hlave a Tsunade si bola istá, že na pár sekúnd bol Naruto omráčený a videl iba hviezdičky.
„O čo ide, Tsuande- sama?“ spýtal sa Kakashi, keď bol Naruto viac- menej sám sebou. Znova si povzdychla a uprene sa na nich pozrela. Dúfala, že to vysvetlí dostatočne dobre, aby im to nemusela niekoľkokrát odpovedať. Vedela, že budú mať veľa otázok a že ona im na ne nebude vedieť odpovedať.
„Pôjdete do Skrytej mračnej.“
„Jasné! Kedy vyrážame!“ zvolal Naruto.
„Mysleli ste Oblačnú, nie?“ opravil ju Sasuke.
„Nie,“ pokrútila hlavou, „myslela som Kumogakure no sato.“
„Ale Kumo neexistuje,“ nechápavo pokrútila hlavou Sakura a Tsunade ju aj ostatných vyviedla z omylu.
„Mračná už neexistuje. Kedysi to bola jedna z veľkých dedín ako je Konoha. No po Druhej veľkej vojne sa pod ňou zľahla zem. Nikto nevie, čo sa stalo. Jednoducho už nie je.“
„Tak prečo nás posielate niekam a zároveň nikam?“ rozhodil rukami Naruto.
„Pretože to dievča, ktoré ste pred troma dňami priviezli,“ všetci prikývli, „z nej pochádza.“
„Ale to nie je možné!“ vyhŕkla Sakura a v tej istej chvíli Sasuke povedal: „Nemožné!“
„Mohla si to vymyslieť,“ skonštatoval pokojne Kakashi, akoby sa práve ani nič nové nedozvedel.
„Yuuki, tak sa mimochodom volá, sa ešte neprebrala. Nechcela som ju zbytočne preberať, aby sa jej telo plne zotavilo. No jej nočné mory, ktoré máva ma znepokojovali. Preto som zavolala Ino, aby sa jej pozrela do mysle. Takže nie je možné, aby si to vymyslela. A to aj z iného dôvodu.“
„Akého?“ spýtala sa Sakura otázku, ktorú všetkým videla na očiach.
„Vedeli ste vy o Kumo?“ odpovedala záhadne otázkou.
Pokrútili hlavami presne ako očakávala.
„Vie o tom nej iba pár ľudí. Napríklad Kagovia. Ako by si to teda mohlo vymyslieť dvanásťročné dievča? Mala spomienky na to miesto. Niektoré neboli jasné, napríklad tie posledné, ale predošlé...z nich vieme, že v nej bývala.“
„Ako to myslíte, že posledné neboli jasné?“ zháčil sa Kakashi.
„Boli rozmazané. Zahmlené. Tak mi to povedala Ino a ja si dovolím hádať, že je to nejakým šokom či traumou. Teda sa tam asi niečo stalo. A preto tam pošlem vás.“
„A načo?“ prehodil Sasuke, „Keby potrebovali pomoc, nehrali by sa na mŕtveho chrobáka. A ešte otázka: kam presne nás chcete poslať?“
Tsunade si jazykom navlhčila pery a až potom mu odpovedala: „Neviem prečo zahrali svoj pád. Netuším. A pošlem vás na miesto, kde kedysi stála Mračná. Teraz by tam mali byť ruiny, ale nikto tam od Druhej veľkej vojny nebol, takže si nemôžeme byť istí či znova nevybudovali svoju vlasť. A ja s Ino sa zatiaľ posnažíme nájsť viac informácií, alebo aspoň kúskov skladačky, keby ste náhodou nič nenašli.“
„Lenže my tam nič nenájdeme,“ odfrkol si Sasuke, „len ruiny. Vážne si myslíte, že za toľko rokov tam nikto nešiel?“ spýtal sa pochybovačne.
Tsunade sa nahla ponad stôl a zadívala sa do Sasukeho čiernych očí. Nevšímala si prešľapujúcu Sakuru na mieste ani Naruta, ktorý pozeral na Sasukeho ako na niečo nevysvetliteľné. „Šírili sa reči, že na likvidáciu boli použité chemické zbrane, a preto tam dlhodobý život nie je možný. A nové generácie ani netušia, že tá oblasť vôbec existuje a my ich nemienime vyvádzať z omylu.“
„Ako tam môžeme ísť, keď tam život nie je možný?“ spýtal sa nervózne Naruto.
„Dlhodobý, Naruto, dlhodobý život,“ opravila ho Tsunade, „ a nie je dokázané, že Mračná zanikla takto. Sú to len dohady. A ja chcem odpovede, a preto tam pôjdete. Ak má niekto ešte nejaký problém, môže sa ozvať a ja ho nemusím nikam posielať,“ táto veta znela, akoby mala byť určená všetkým, ale svoje hnedé oči upierala najmä na Sasukeho, ktorý však mlčal. Neodvrátil zrak, pozeral sa jej tvrdohlavo do očí. Vedela si domyslieť, že ešte stále si myslí, že je to úplne zbytočná misia. Ale jej to bolo jedno.
„Neviete prečo to dievča...teda Yuuki...odišla z Kumo, Tsunade-sama?“ spýtala sa nesmelo Sakura.
„Presnejšie, Sakura, Yuuki ušla,“ povzdychla si. Aj ona chcela túto odpoveď, „ale neviem. Určite urobíme všetko preto, aby sme sa to dozvedeli.“
„A keby ste ju zobudili?“ spýtal sa Kakashi.
„Ešte ju chcem deň- dva nechať tak.“
„Možno keby ste ju zobudili, nemuseli by sme nikam chodiť,“ poznamenal sucho Sasuke.
„Keby som ťa nepoznal, povedal by som, že sa bojíš ísť na tú misiu,“ povedal Naruto a Sasuke ho umlčal pohľadom.
„Yuuki utiekla z Kumo z nejakého dôvodu. Myslíš si, že nám všetko prezradí?“ spýtala sa ho, ale ozval sa Kakashi.
„Možno bude mať pocit, že chcete vedieť polohu jej domoviny, aby ste ju tam poslali.“
„Takže ideme na misiu alebo nie?!“ dožadoval sa odpovede Naruto.
„Áno, idete.“

Poznámky: 

Nelly so Somčou uvádzajú na svetlo Konohy dlho pripravovanú sériu!

Shini sou v preklade znamená: Vyzerá to, že dnes umriem (Seems I am going to die today). Takže z názvu sa dá krásne čarovne vyvodiť, že sa bude jednať o tajomnú a bojovú sériu. Ale aj tak si myslím, že len u týchto žánroch neskončíme

Preklad úvodnej "znelky":

Mám tajomstvo,
Vieš ho udržať?
Prisahaj, že si ho necháš pre seba,
Lepšie je zamknúť si ho vo vrecku.
Zobrať si ho do hrobu.
Pokiaľ ti ho prezradím, musím vedieť,
že nepovieš to, čo som ti povedala.
Pretože dvaja dokážu udržať tajomstvo,
ak je jeden z nich MŔTVY.

Anglicky to znie lepšejšie

Je to z pesničky od The Pierces - Secret, ktorá slúži taktiež ako soundtrack k seriálu Pretty Little Liars (Roztomilé mrchy/ Prolhané krásky)

Obe dúfame, že sa vám prvý diel páčil a že zistíte všetky tajomstvá skryté v riadkoch Shini Sou (čiže to dočítate do konca )

Nellynuska a Som čarovná