manga_preview
Boruto TBV 07

Wanna be my friend?

Sedel som sám v tme a rozmýšľal. Ako som sa tu vlastne ocitol? Sám som to nevedel, ale bol som si istý, že tam nie som prvý raz. Pozrel som sa pred seba a zbadal niečo, čo tam predtým nebolo. Okolo mňa sa nachádzalo niekoľko tunelov. Každý z nich viedol iným smerom. Nevedel som kam vedú, ani aké dlhé sú, pretože v nich panovala tma.
Z jedného z nich som zrazu niečo začul. Znelo to ako vrčanie a cítil som, akoby ma to priťahovalo. Zdalo sa mi, že je to niečo dôležité, že tam musím ísť. A predsa som sa rozhodol to ignorovať. Ďalej som tam len sedel a hľadel pred seba a ten zvláštny zvuk pomaly utíchol. Potešil som sa, keď keď som si uvedomil, že som znova ostal v tichu. Hnevalo ma však, že tie tunely tam stále sú, že nezmizli spolu s hlasom.
A zrazu som ucítil niečo, čo ma prekvapilo. Dotyk. Pozrel som sa na svoju ruku, ale nič som nevidel. Bol som sám, stratený vo svojej vlastnej mysli. To bolo jediné, čo som zatiaľ zistil. Uvedomil som si, že toto miesto naozaj poznám, že som tu bol už veľakrát predtým. Stále som však vôbec nechápal, čo v mojej mysli robia tie podivné tunely. Pozrel som sa smerom k jednému z nich, k tomu, ktorý ma pred tým priťahoval tým zvukom. Spoznal som ho. To bola jediná cesta, ktorú som kedy preskúmal. Tam sídlil démon, zavretý za mrežami a uväznený hádam naveky. Čo však bolo v tých ostatných? Možno by som to mal zistiť, možno. Ale mne sa nechcelo. Bol som zavretý vo svojom svete a nič ma netrápilo. Prvý krát v živote som nemusel rozmýšľať nad zlými vecami, báť sa, že niekto zabije mňa alebo mojich priateľov. A ten pocit sa mi neuveriteľne páčil.
A vtedy som začul ten hlas. Obzrel som sa a uvedomil si, že už nie som sám.
Čiernovlasý chlapec stál len pár krokov odo mňa a hľadel na mňa červenými očami. Nič nerobil, iba stál a díval sa.
Zamyslel som sa. Mal by som hádam ja niečo spraviť? Zavrtel som hlavou. Nie, toto je môj svet. To on je tu nevítaným návštevníkom, nie ja. To on to nemá čo robiť. To on je jedným z dôvodov, prečo som teraz tu.
Urazene som nadul líca a odvrátil od neho pohľad.
Ako sa sem vlastne dostal?
Bol som odhodlaný sa s ním nebaviť, ba ani si ho všímať. Nech sa len pekne stará sám o seba, mne je tu dobre.
Z mojich myšlienok ma vytrhol až dotyk na mojom pleci. S prekvapením som nadskočil, niečo také som nečakal. Postavil som sa a zhodil jeho ruku. Nechcel som, aby sa ma dotýkal. Nechcel som, aby sa ma ktokoľvek dotýkal. Chcel som byť sám so svojimi myšlienkami, so svojím utrpením a smútkom. On to však očividne nechápal.
Pozrel som sa mu do teraz už čiernych očí, aby som mu dal najavo, že mňa len tak nevyvedie z miery.
"Čo tu robíš?!" zavrčal som podráždene.
"Nie je to jasné? Prišiel som pre teba," odpovedal.
Stále som na neho zazeral. Prečo ma nenechá tak? Aj tak ma predsa nenávidí.
Obaja sme len stáli a sledovali toho druhého. Kdesi zblízka sa ozývalo kvapkanie vody, jediný zvuk, ktorý rušil to ticho.
Niečo v mojom srdci sa pohlo. Bol som rád, že pre mňa prišiel. Ale nemienil som sa vzdať len tak ľahko.
"Prečo?"
Asi jediná vec, ktorá ma práve zaujímala. Prečo sem prišiel? Prečo ma nenechal tak? Prečo sa na mňa takto díva? Musel som to vedieť.
"Sme priatelia," odpovedal jednoducho.
Neveril som vlastným ušuam. Nikdy by ma ani len nenepadlo, že by práve on niečo také povedal. Priatelia. Presne to som vždy chcel. Aby ma uznal ako rovnocenného.
Netiahol ruku ku mne, ale ja som na chvíľu zaváhal. Tu v tomto svete som bol v bezpečí, nič ma nemuselo trápiť. Ale na druhú stranu som tam bol sám.
Samota, ktorú som nenávidel zo všetkého asi najviac. Už som nechcel byť sám. S úsmevom som jeho ruku uchopil a on sa usmial tiež. To bolo niečo neuveriteľné. Nikdy som nevidel taký úprimný úsmev na jeho tvári. Vždy to bol len pohŕdavý úškrn, ktorý mi venoval pomerne často.
Tunely okolo nás zmizli a tma sa rozpadla.
Otvoril som oči a usmial sa. V izbe boli všetci moji priatelia, starostlivo na mňa hľadeli a usmievali sa. Museli sa o mňa naozaj báť.
Mňa však upútala osoba, ktorá stále najďalej a opierala sa o stenu.
Znova ma dorazil tým úsmevom ako pred chvíľou a ja som sa konečne cítil spokojne.
Priatelia...to slovo mi stále znelo v hlave.

5
Průměr: 5 (6 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele wolfiee-kun
Vložil wolfiee-kun, St, 2014-07-02 17:25 | Ninja už: 3557 dní, Příspěvků: 1 | Autor je: Prostý občan

Ďakujem za príjemný kultúrny zážitok :)veľmi sa mi to páčilo Smiling

Obrázek uživatele Katema
Vložil Katema, Ne, 2014-06-29 06:48 | Ninja už: 3787 dní, Příspěvků: 1382 | Autor je: Student Akademie

Hmm, tak toto je taká obrátená situácia ... Smiling Páčilo sa mi to, bolo to veľmi príjemné čítanie :3

Obrázek uživatele monciciblood
Vložil monciciblood, St, 2014-07-02 17:16 | Ninja už: 4401 dní, Příspěvků: 5 | Autor je: Pěstitel rýže

Ďakujm moc za prečítanie aj koment Smiling