Dangerous Existence II - 2. Orochimaru-sensei

Dôležité info

Chcem upozorniť čitateľov, ak by mali záujem, so Sabaku no Tanaris sme založili spoločný blog, kde už postupne pridávame poviedky... zvažujem, že poviedky, ktoré sú na Konohe, ostanú na Konohe, okrem jednorázoviek (komu by sa chcelo všetky tie série tam prehadzovať, ale možno sa jedného dňa budem fakt moc nudiť a urobím to...).
Predovšetkým tam budú SAMOZREJME poviedky z Naruta, no nie vždy zakomponované do Naruto sveta ( reálny svet, zbohom chakra, jutsu a sharingran, byakugan, rinnegan a ďalších XY vecičiek ), či presne okopírované charaktery naších postáv. Občas som si to musela aj podľa seba upraviť, aby to tam sedelo.
Momentálne som pridala prvý diel sériovky - Veríte v osud? - Tak ak máte záujem, smelo do toho. http://sameta.blog.cz/rubrika/verite-v-osud
S Tanaris sme sa zhodli, že tam budeme pridávať necenzúrované časti a možno aj poviedky samotné, ktoré sa na Konohu... vekovo nehodia Ak zavítate, len nás to poteší :)

Znechutene som si odvrkol a šiel si rýchlo prepláchnuť tvár pod vodu. Rukou som si prešiel po vlasoch, aby som im dal nejaký tvar, ale vzdal som to. Ako vždy. Robia si čo chcú a nikdy s tým neprestanú.
Riadiac sa podľa svojej mapky, ktorá sa nachádzala v mojej hlave, som východ našiel prekvapivo rýchlo. V správnosti smeru ma utvrdzovalo aj to, že som cítil závan čerstvého vzduchu a podľa toho som šiel. Jediná výhoda podzemnej skrýše – žiadne okná a tak sem mohol vzduch prúdiť len jedným otvorom.
Vyšiel som ďalšie tri poschodia, než som na konci chodby zbadal biele svetlo. Slnko, teplo, žiar, to všetko ma tam čakalo a ja by som v tejto chvíli najradšej zostal v chlade a temnote z ktorej som sa práve vynáral.
Silné slnečné lúče ma na moment oslepili, až som si musel rukou zacloniť oči. Druhou rukou, ktorú som mal chladnú, som si automaticky položil na rozboľavené miesto na ľavej strane krku. Opäť mi tam začalo nepríjemne pulzovať.
,,Sasuke, dávaš si načas,“ ozvalo sa niekde spredu a tak som si dal tú námahu, aby som sa na neho pozrel. Nadvihol som len jeden kútik do úškľabku. Nech si zvyká.
,,Takže napred, poď sem,“ pery sa mu roztiahli do úsmevu, ignorujúc môj očitý výsmech a ja som urobil zopár krokov k nemu, či už som chcel, alebo nie.
,,Daj dolu tú ruku, Sasuke-kun,“ urobil som ako povedal a čakal. Celkom ma zaujímalo, čo chce urobiť. Začal skladať rôzne pečate a trvalo to na porazenie dlho, než svoju ruku priložil k prekliatej pečati, ktorá vysielala bolesť do celého môjho tela.
Poslal do môjho tela taký nával energie, až sa mi z toho podlomili kolená a ja som klesol na zem, tisnúc k sebe pery, aby som nevykríkol od bolesti. Nedoprajem mu to potešenie, ak mu ide práve o toto. Pocit sily zo mňa začal vyprchávať raketovou rýchlosťou a pred očami sa mi mihali čierne škvrny, radšej som zlepil viečka čo najviac k sebe.
,,Karin, poď sem,“ otvoril som oči a nasucho prehltol, snažiac sa zbaviť guče, ktorá sa mi dostala do krku.
Predo mnou sa objavila štíhla ženská postava, ktorá si kľakla ku mne a ja som zbadal jej červené oči, bledú tvár olemovanú červenou clonou zostrihaných vlasov. Ach, tú som videl už včera. Zvláštny človek.
Zatínal som sánku a hľadel na ňu, líca jej jemne zružoveli a potom sa ozval Orochimarov hlas, ktorý prerušil tiché nespokojné odvrknutie, ktoré vydala Sakura nad touto ženou.
,,Sasuke-kun, uhryzni Karin, aby sa ti doplnila chakra,“ červenovlasá Karin si vyhrnula rukáv na pravej ruke a ja som zbadal samé odtlačky od zubov. Čo to do pekla je?! To ju akože fakt mám uhryznúť?
Nemal som na výber, cítil som, ako ma náhly pokles chakry oslabuje a tak som nahol hlavu k nej, priložil pery na jej zjazvenú kožu a uhryzol ju, čo najsilnejšie to šlo.
Dievča vykríklo od bolesti a celá sa rozochvela, no statočne sa držala, kým do mňa prúdila jej chakra. Začínal som cítiť svoje telo a dokonca sa mi vyjasnila myseľ. Hrdzavá krv mi stekala do krku a ku podivu, nebolo to... také hrozné, ako som si myslel, že bude.
,,Stačí Sasuke,“ okamžite som ju pustil a hánkami si utrel zakrvácané kútiky. Karin sa zatackala a spadla na zadok, rozdýchavajúc to.
,,Si v poriadku?“ spýtal som sa jej, skôr... zo slušnosti, ako zo zvedavosti. Predsa len som ju teraz využil.
Pohliadla na mňa a sklopila oči smerom k zemi. Jemne prikývla, ale to už som sa staval na nohy a zhlboka sa nadychoval.
Tak dobre, ako som sa cítil v tejto chvíli som sa necítil... nikdy.
,,Uvoľnil som ti prekliatu pečať, bola blokovaná a preto si pociťoval tie bolesti. Teraz je už na tebe, aby si ju ovládol,“ neubránil som sa úškrnu. Takže už žiadna mučivá bolesť, žiadne monštrum, ktoré sa vo mne bude zdvíhať a zabíjať všetko naokolo?
Konečne. Potešený výdych, ktorý som radšej ignoroval sa rozoznel celým mojim vnútrom.
,,Tak začneme?“ vyzval som Orochimara, kým sa on otočil chrbtom ku mne a kráčal na druhú stranu rozľahlej zelenej lúky, na ktorej sme sa nachádzali. Slnko sa predieralo pomedzi stromy a postupne sa šplhalo na najvyšší bod na nebi, zatiaľ čo prudký vánok si pohrával s mojimi vlasmi a vtáky v lese okamžite stíchli, akoby očakávali skazu. Karin, ktorá doteraz sedela na zemi, sa pomaly pozviechala a šla s sadnúť k jednému z obrovských stromov, kde sa oň oprela.
,,Načo je tu ešte ona?“ spýtal som sa ho, keď zastal a teraz mi bol čelom .
,,Budeš ju ešte potrebovať, tréning je vyčerpávajúci a tvoje telo si bude pýtať chakru,“ založil si ruky na hrudi a nahodil veľavravný výraz.
,,Výborne, takže... začneme so zlepšovaním tvojich podstát. Ohnivá a blesková, ak sa nemýlim,“ na chvíľu sa odmlčal a premeral si ma.
,,Čakáš, že ti na to prikývnem? Myslel som si, že o mne vieš všetko,“ nadvihol som obočie a celkom ma pobavilo, ako sa uisťoval.
,,Máš pravdu Sasuke-kun, viem o tebe všetko. Dokonca, aj na akej úrovni si s každou technikou. Tak poďme na to,“ jazykom si prešiel po perách a zložil si ruky pozdĺž tela.
,,V prvom rade, začneme bleskovou podstatou. Pokiaľ viem, dokonalo ovládaš chidori a aj niektoré techniky z ohnivej podstaty. Zdokonaľ ich, preskúšaj ich, vytrénuj sa, nájdi stratenú rovnováhu a po čase sa ti začne pečať prispôsobovať do takej miery, aby si ju dokonalo ovládol.“
,,Tento tréning mi príde úplne zbytočný,“ znechutene som zvraštil tvár a prebodol ho nevraživým pohľadom.
,,Sasuke, ja viem čo robím. Dôveruj mi trochu,“ ukľudňoval ma, ale ja som mu neveril. Ale fajn, dva dni hore-dolu ma nezabijú. Skúsim sa riadiť jeho radou a podľa toho sa ďalej rozhodnem.
Začal som skladať pečate a sústredil chakru do ľavej ruky.
,,A útoč na mňa, so všetkým čo máš,“ mal som len svoje techniky a taijutsu. Zapol som sharingan a v očiach ucítil isté uvoľnenie, konečne ma neboleli oči, tak ako pred tým. Predsa len to na niečo bolo.
Rozbehol som sa jeho smerom a videl, ako uskakuje. Stíhal som jeho pohyby a mieril chidori na jeho ľavé rameno, ale on sa odrazu ocitol za mnou. Prudko som zastal a skôr, ako som stihol vykopnúť nohu, schytil ma zozadu za krk a hodil mnou dopredu, až som urobil zopár kotrmelcov a chidori v mojej dlani zhaslo.
Okamžite som sa z chrbta prevrátil a vyskočil na nohy. Bol pri mne tak rýchlo, že som jeho ranu ledva stihol zaregistrovať, ale uhol som sa len tak-tak, vďaka sharinganu.
Naše ruky si dopriali jednu tvrdú ranu za druhou, ako sme sa snažili jeden druhého zasiahnuť a odrážali sme útoky protivníka. Vykopol som nohou a len o centimeter minul jeho hlavu, keď sa stihol prikrčiť. Konečne po dlhej dobe som sa cítil tak silný, plný energie a uvoľnenia, mohol som robiť všetko a nemusel som sa krotiť, nepociťoval som žiadnu bolesť ani obmedzenie.
Vyskočil som do vzduchu a použil techniku Housenka no jutsu, ktorú odrazil veterným útekom a oheň nasmeroval k jazeru, ktorý sa nachádzal hneď vedľa nás. Uši mi zaplnil zvuk syčiacej pary.

Po niekoľkých hodinách tréningu sa mi konečne podarilo zasiahnuť Orochimara ľavačkou, v ktorej mi vrieskal elektrický výboj, ale keď som videl, ako sa zmenil na hada, musel som o pár krokov cúvnuť, no nestihol som zabrániť tomu, aby sa mi neovíjal okolo tela. Stlačil celé moje telo, až som cítil, ako mi zaprašťali kosti a prestal som dýchať. Znehybnel som v totálnom šoku a snažil sa lapiť dych. Keď som si už myslel, že ma nepustí, začal sa uvoľňovať a tým sa mi do pľúc dostával tenký prúd kyslíka, až sa mi z toho začala krútiť hlava. Predo mnou sa zjavil Orochimaru.
Dopadol som na kolená a zhlboka sa nadychoval, užíval si možnosť slobodne dýchať. Cez zaťaté zuby bolo počuť chrčanie, ako som nasával čistý vzduch.
V hlave mi dunelo a pred očami sa mi zračili čierne šmuhy. Ruky aj kolená sa mi chveli a tá nebohá schránka, ktorú by som mal nazývať telom, žobrala o jedinú kvapku chakry.
Karin už bola pri mne a opäť ma nechávala, aby som do nej opakovane hrýzol a získaval silu na úkor nej.
,,Výborne Sasuke, zlepšuješ sa z hodiny na hodinu, je to pozoruhodné. Zajtra dotrénuješ staré techniky, ktoré si dnes nestihol a začneme s niečím novým," jeho hlas znel pobavene a nadšene zároveň, ,,už sa teším.“ Orochimaru sa ku mne natiahol, aby mi pomohol na nohy, ale to už som stál, hoci som sa tackal. Netúžim po jeho dotykoch, pokiaľ sa tomu dá vyhnúť. Ale prečo by som nemal skúsiť niečo nové už teraz? Veď opäť dokážem používať techniky.
,,Prečo nie dnes?"
,,Pretože Karin by ti nestíhala dobíjať chakru, tvoje telo už protestuje a je tma, ak si si nevšimol,“ zažmurkal som a pozrel sa okolo seba. Skutočne tu bola tma a osvetľoval nás len lúč mesiaca, ktorý visel nad našimi hlavami.
Prudko ma zabodalo v hrudníku a ruku som si ovinul okolo rebier. Naozaj som vyčerpaný a unavený. Mal by som si odpočinúť.
,,Zajtra sa uvidíme, neprepínaj sa. Čaká ťa náročný deň...“
Ľahostajne som pokrčil plecami a zostal stáť na čistinke, kým Orochimaru aj s Karin nezašli do úkrytu. Potom som si stiahol košeľu a prešiel k jazeru.
Na moment sa prsty mojich teraz už bosých nôh ocitli vo vzduchu, kým som mal časť chodidla na pevnine a časť nad vodou a potom som sa odrazil a moje telo prerazilo studenú hladinu vody, až ma to zaštípalo.
S otvorenými očami pod vodou som pozoroval bublinky, ktoré vystupovali okolo môjho tela k presvetlenej hladine. Sústredil som sa a aktivoval sharingan. Nemal som k tomu nejaký dôvod, skôr sa mi chcelo.
Vynoril som sa a potriasol hlavou, aby som vyhnal kvapky vody z vlasov a pohliadol na okrúhly mesiac. Dnes bol spln a obrovská guľa nadobúdala žltú farbu.
Čo ak ťa nejako podrazí? Jej hlas znel tak, akoby bola rovno vedľa mňa. Až som sa strhol od ľaku a prekvapenia a od môjho tela sa rozoslali kruhy, ktoré sa lámali o trávnatý breh. Na moment som stál so sklonenou hlavou a počúval, ale nič viac mi nezaznelo v ušiach, ani v hlave.
Takže som... som blázon?
Alebo mi moje podvedomie podsúva myšlienky prostredníctvom jej hlasu?
Ach... a možno nie...
Ale tie slová boli jej, nie moje. Vedel som ako zmýšľam ja a ako ona. Bola tak ľahko čitateľná, ako otvorená kniha.
Sakura a jej uvažovanie, neveriaco som si odvrkol. Kto by si bol pomyslel, že mi bude nápomocná?
Má pravdu, čo ak má nejaký plán ako zariadiť, že získam silu a potom sa zmocní môjho tela? Musím byť rýchlejší, pripravenejší, svedomitejší a obozretnejší...
Počínajúc terajškom.