RM: Ako to bolo a bude 4

Naruto stál v pracovni piatej Hokage. Ihneď, ako zistil, čo sa deje v Zemi Ohňa, bežal za svojou dobrou kamarátkou, Sakurou. No poceste bol zastavený svojim senseiom, Kakashim. Ten mu povedal o istých problémoch, no podrobnejšie mu to dovysvetľovala Hokage.
„Naruto, je to riziková misia typu B až A. Keďže si už určitú dobu nemal žiadnu misiu, si dostatočne oddýchnutý. Verím, že to zvládneš. Mimochodom, nejdeš sám.“ Tu Tsunade urobila krátku pauzu.
„Riziková misia?“ Naruto spracovával informácie. „Aha! A kto ide so mnou?“
Kakashi mu odpovedal: „Jeden z tvojich partnerov stojí hneď vedľa teba.“
„Idete so mnou, Kakashi-sensei? Super!“ Potešil sa Naruto.
Ďalej pokračovala Tsunade: „Áno. Iba nezabúdaj, Naruto, kto ti bude veliť. Kakashi, nezabudni, o čom sme spolu hovorili.“
Kakashi prikývol.
Zrazu sa dvere do kancelárie otvorili a dnu vošli Kiba Inuzuka so svojím psom Akamaruom a Hinata Hyuga.
Obaja pozdravili, Akamaru na pozdrav zaštekal. Naruto čakal, že na misiu pôjde so Sakurou, Saiom a s kapitánom Yamatom.
Tsunade opäť prehovorila: „Naruto Uzumaki, Hinata Hyuga, Kiba Inuzuka! Vy pod velením Hatake Kakashiho budete spolu s týmom z lesného klanu Hashibami pátracím týmom! Budete pátrať po riešení záhady, ktorá sa udiala na hraniciach Zeme Ohňa a Zeme Zvuku a zároveň problémy vyriešite! Taktiež s vami pôjde obranno-liečiteľský tým. Sakura Haruno, Ino Yamanaka, Rock Lee a Shikamaru Nara pod vedením Shizune by práve teraz mali mieriť k severnej bráne Konohy. Oni už svoje pokyny dostali. Taktiež sme poslali asi dva čisto liečiteľské tímy, ktoré si už plnia svoje povinnosti a jeden pátrací je na ceste späť do Konohy. Dodatočné informácie vám pošleme. Veľa šťastia! A Naruto... daj si pozor, nebuď nedočkavý! S Kyubim sa nehraj a nedovoľ, aby ťa ovládol. O posledných pohyboch Akastuki nemáme žiadne informácie, čo ma neteší a keby sa dozvedeli, že si mimo dedinu a ešte na takom mieste...“
Tsunade nedokončila myšlienku. Obávala sa, čo plánujú a bez minimálnych informácii o tejto organizácii sa bála Naruta pustiť mimo Konohu.
Naruto prikývol a spolu so zvyškom pátracieho týmu opustil kanceláriu Hokage.

Deväť ninjov opustilo Konohu. Naruto sa obzrel a spomenul si, keď bojoval proti Peinovi. Vtedy tu nestáli domy, akadémia pre ninjov, školy, obchody a iné centrá či obydlia. Vtedy zostal z Konohy, zo šperku Tsunadiných predchodcov iba prach a veľký kráter. A teraz sa Naruto pozeral na znovuzrodené mesto.
Je ešte krajšie ako predtým, usmial sa. Deväťčlenná skupina kráčala na sever k hraniciam. Prechádzala cez les Vĺn, kde panoval pokoj. Sem-tam zaštebotal vtáčik svoju naučenú melódiu, inokedy zaštekal srnec.

O pol dňa stáli na mieste. Dedinka riečneho klanu bola tichá. Okolité domy sa zdali prázdne a tmavé. Ani na poliach pri obrovskej rieke, ktorá tiekla cez dedinu nikto nepracoval. Skupinka ninjov nevedela, kam má ísť, čo má robiť. Prvá možnosť je rozdeliť sa a prehľadať celú dedinu, kým niekoho nenájdu alebo druhá- stáť a čakať kým ich niekto nenájde. Tá druhá možnosť nepripadala do úvahy, nikam by ich neposunula, no na druhej strane nikto sa nechcel oddeliť. Čakali niečo viac, niekoho, kto ich privíta, no nikde nikoho.
Naruto už nezniesol to ticho a tak sa čo najhlasnejšie, ako len vládal, rozkričal: „Hééééj!!! Je tu niekto z riečneho klanu? My sme z Konohy, prišli sme sem riešiť to s tým...“
Vetu nedokončil, lebo Sakura mu v tom zabránila. Udrela ho silno po hlave, div že Naruto nezamdlel, ale posadil sa na zem.
„Zbláznil si sa? Čo ak ťa počul nepriateľ?“
„Vy ste z Konohy?“ opýtal sa pevným hlasom nejaký starší muž, ktorý vyšiel z jednej chatky.
Sakura sa zarazila. Nakoniec to nebol až taký zlý nápad, pomyslela si. No pred Narutom by to nahlas nepovedala.
Kakashi predstúpil pred muža a prikývol: „Áno, sme z Konohy. Prišli sme sem na žiadosť hlavy riečneho klanu. A vy ste?“
„Tomako.“ odvetil muž. „Tomako z riečneho klanu, ktorého pravé meno je tajné.“

Tomako bol starší muž, mohol mať tak šesťdesiat rokov. Na svoj vek vyzeral dobre, jeho vysoká postava bola samý sval, no človek mohol postrehnúť, že aj on už neraz trpel hladom. Jeho vráskavá tvár mala pokojný výraz, nech už sa Tomako cítil všelijako. Mal na sebe oblečené šedé nohavice z tenkej látky, ktoré ladili s jeho šedými vlasmi. Na tmavom doplátanom tielku nosil ešte doplátanejšiu hnedú košeľu, ktorej chýbala minimálne polovica sady gombíkov. Na koženom opasku mu visela sekera, ktorá sa nebezpečne hojdala.
Celá skupina ninjov si ho premerala, každý si pomyslel svoje.
Kakashi narušil to ticho a spýtal sa Tomaka: „Zavediete nás k hlave vášho klanu?“
Tomako prikývol a naznačil im, aby ho nasledovali.
Kráčali popri domoch a cez polia smerom k lesu, ktorý bol neďaleko dediny.
„Váš klan už nebýva v dedine? Bojíte sa ďalšieho útoku?“ spýtala sa Sakura.
„Neuraz sa, dievčinka, ale nerozprávajme sa tu. Až keď budeme v bezpečí.“
Sakura to pochopila ako „áno, obávame sa toho“.