Zmätený Kazekage 32.

„Ďalej,“ otrávene sa ozvalo spoza dverí.
„Ahoj Gaara.“
„Temari? Čo ty tu teraz?“ Kazekage udivene zablúdil očami na sestru.
„Zas polievaš kytičky?...Prišla som sem s tým listom pre Tsunade,“ pristúpila k stolu a položila ho naň.
Gaara prstom prešiel po dlhom liste aloe vera, odložil krhlu na zem a sadol si za stôl. Prstami jemne zovrel list a Temari sledovala jeho oči horizontálne behajúce po zvitku.
„Uhm...dopíšem sem svoju prosbu k tej tvojej a Shikamarovej. Myslím, že jemu neodmietne,“ poobzeral sa po miestnosti, ktorá bola priam ožiarená bielym ranným slnkom.
Zbadal jej namosúrený pohľad, ktorý sa snažila skryť, keď na ňu dvihol zrak: „Fajn.“
„Čo sa zas deje?“
„Ja len, že by si si mal prečistiť hlavu. Si veľmi zmätený,“ dvihla jedno rameno.
„Prečo si to myslíš?“ založil si ruky pod nosom.
Temari mu vysvetlila, že počula čo sa stalo v nemocnici. Od Hikari. Povedala jej všetko.
„Prečo ti to Hikari všetko vytárala?“ zahrabol si do vlasov a pokrútil hlavou.
„Pretože som jej nadriadená, ak si si nevšimol.“
„A ja som nadriadený tebe.“
Ruky dala v bok a predklonila sa: „ČO PROSÍM?! Počúvaš sa?“

Gaara si zložil hlavu do dlaní a bol dlho ticho. Temari sledovala ako sa jeho úzke linky pier trasú pod nepravidelným dýchaním. Podišla krôčik ku stolu, no on neustále schovával tvár a prsty si jemne zakvačil do krvavých vlasov. Temari sa skrčilo čelo a výčitky na ňu udreli spoza stola.

„Ach...bože,“ plesla sa po čele a prešla okolo Gaaroveho stolu.
Nahla sa k nemu zozadu a chytila ho za ramená: „Gaara, odpusť prosím.“
„Nie asi máš pravdu...Ja sám neviem, čo robím.“
„Potrebuješ sa dať dokopy,“ pohladila ho medzi lopatkami a nahla sa dopredu, aby videla jeho črty.
Narovnala sa a stlačila mu ramená: „Bože, máš strašne stuhnuté svalstvo, vieš o tom?“
„Ani nie...len ma sem tam bolieva hlava,“ priznal sa.
„No, tak to máš od krčnej chrbtice, ochabli ti tam svaly,“ s týmito slovami začala masírovať Gaarove ramená a krk.
Masáž trvala asi desať minút, po ktorých sa Gaara spokojne ponaťahoval: „Ďakujem ti, Temari. Ách, ani nevieš ako si mi pomohla.“
„Za nič. Len sa pusť do práce, až tu zas nie si do noci,“ pousmiala sa a zavrela za sebou dvere.

Tanaris celý deň učila na akadémii, ten deň s ňou bol aj Katonmaru, Morimarovi sa nechcelo. V celku to bolo lenivé zviera. Žiaci sa nemohli dočkať maturít a Tanaris zas bola z toho na nervy. Bolo do nich už len tri dni.
Dnes odchádzala zo svojho kabinetu zase až večer. Bolo asi okolo päť hodín, keď prešľapovala chodbami, kde stretala už len stretala upratovačky. Vyšla von a získala výhľad na večernú Sunu. Výrazný chlad a pieskové ulice osvecované oranžovými pouličnými lampami. Sibírsky husky po jej boku, zatúžil po malej prechádzke. Dlho je tomu, čo sa samy prechádzali Sunou. Inuzuka sa chvíľku zapodievala úvahou, že čo spraví s Morimarom, keď sa vráti do Konohy. A vôbec, pôjde tam s ňou? Mlčky kráčajúc jej ninken postrehol, že premýšľa. Katonmaru jej tak navrhol, či by nevytrénovala rysa vo svojho spoločníka.

„...nie nie, Katonmaru. Bez tak dosť vyčnievam z klanu kvôli prekliatej pečati a ohňom a nie to ešte toto,“ namietala mu.
On zaštekal a zastal.
„Čo sa deje?“ no vzápätí ako otázku položila je jej nos odpovedal.
Zacítila Gaarov pach. kdesi na ulici: „Je niekde tu.“

Na to jej pes prikývol a pomaly sa pohli. Podvedome sústreďovala chakru do nosu a len s nadávaním na adresu jej psa pokračovala v ceste, kam chcel on. Na konci ulice videla Gaaru s Matsuri a nejakými dievčatami. On jednoducho stál a červenal sa, zatiaľ čo ony ho len obdivovali a niektoré, by človek povedal, až slintali nad ním. Z ničoho nič sa dievčatá okolo neho rozpŕchli a ostala pri ňom len jeho hnedovlása študentka. Rozprávali sa, keď ho Matsuri zrazu objala. Gaara oblepil ruky okolo jej pasu tackajúc sa dozadu z jej nárazu. Inuzuke sa takmer zahmlelo pred očami, keď sa Matsuri šla nalepiť na Gaarove pery.
„Na toto sa dívať nebudem!“ vyrazila zo seba a rozbehla sa Katonmaru ostal sám stáť na ulici.

„Čo to robíš?!“ srdce mu udieralo do hrudného koša, keď sa rýchlo od nej odtiahol.
Matsuri cúvla o krok a ruky predtým zvierajúce jeho krk sa jej klepali, zvierajúc len kyslík okolo nich: „G-Gaara-sama...“
„Prosím nie,“ tento krát sa dal na odstup on.
„Chápem,“ sklonila hlavu, „Tanaris-sama...však?“
„Áno,“ s kamenným výrazom spravil pár pečatí a zmenil sa na piesok.

V tichu obývačky, keď došuchotal piesok z jeho zhmotnenia, začul zmätený Kazekage svoj tlkot srdca. Bilo silno a zbesilo od toho, čo sa stalo. Nikdy nebol žiadnej žene okrem sestry a Tanaris tak blízko. Nervozitu miestami prerušoval akýsi nepoznaný pocit, nad ktorým sa radšej ani nezapodieval. Ľahol na gauč a tvár si zabarikádoval vankúšom: „Čert mi bol dlžný dnes stretnúť Matsuri!“

Zanadával si a pousmial sa nad svojou samomluvou. Uvažoval nad dnešným Matsuriným správaním...bolo iné ako doteraz. Veľmi mu vadilo, že ho chcela pobozkať. To, že ho objala mu neprišlo až také strašné. Jej osoba, keďže ju trénuje už roky mu vždy robila príjemnú spoločnosť a tak dúfal, že si jeho myšlienky trocha odpočinú. Po pár minútach dumania zaspal...

Morimaru lenivo dvihol hlavu, keď sa do domu vrútila známa osoba: „Bože, čo si taká udýchaná?“ v tom postrehol, že Tanaris horí zmeskou hnevu a plaču „čo sa stalo?“
Ona len neveriacky pokrútila hlavou a jej beh smeroval do kúpeľne. V očiach ju rezala bledé a presvietené steny a následne jej odraz v zrkadle. Rys pokojne dokráčal k zárubni: „No tak, Tanaris.“
Umyla si vodou slzy z tváre a dostala milión chutí rozmlátiť zrkadlo pred ňou. Nervne si pretrela mokrú tvár a tuho si stisla ľavé rameno.
„Povedz mi, čo má ona a ja nie?!“ prudko rozložila rukami a otočila na neho tvár.
„Kto?“ nejako sa snažil tomu málo čo vedel, porozumieť.
„Matsuri!“ naspäť sa obrátila na seba a očami prebehla svoju šedú ofinu a červené klanové znaky.
„Matsuri? To je tá Gaarova žiačka nie?“
„Hej,“ odsekla mu a počula Katonmarové štekanie, „sme v kúpeľni!“
Vedľa statnej šelmy sa objavil aj psík.
„Videl si niečo ešte?“ obrátila sa na huskyho a ten záporne pokrútil hlavou.

Niečo zaštekal a na to sa Tanaris tretí krát na seba pozrela do zrkadla: „Takže si išiel hneď za mnou.“
Premohol ju plač. Zošuchla sa na zem a rukou si zakryla ústa. Obom zvieratám jej bolo ľúto...a koho by nie. Pozerať sa tak na ňu bolo hrozné.
„Mali by sme ísť za Naku,“ ozval sa Morimaru a fúzmi jej pošteklil ruku.
Ona len ticho a uplakane prikývla. Šťastie, že nebývala až tak ďaleko, lebo pri tempe, ktoré zasadila by tam prišli tak za mesiac. Tanaris ledva stála pred Nakinými dvermi. Hneď ako sa otvorili dievča sa jej zviezlo do náruče a silno ju stisla. Naku až srdce zovrelo: „Tanaris? Č-čo sa...“
„Poďme do vnútra, hlavne to tuto neriešte,“ navrhol Morimaru a Tanaris pustila Naku z objatia, čo celkom vyhovelo jej pľúcam.

Hnedovlásku doviedla na gauč a šla do kuchyne po čajník s čerstvo urobeným zeleným čajovníkom.
„Plečo plačeš?“ ozvalo sa zvedavo.
Pred Tanaris stál malý Shizo v pyžame s malým plyšovým mackom v rukách. Trocha jej pripomínal Gaaru.
„To nič Shizo, bež spať,“ pokúsila sa o úsmev.
„Ale potom budeš smutná,“ naklonil sa ku nej, aby jej lepšie videl do tváre.
Do toho prišla Naku: „Shizo nechaj Tanaris na pokoji, bež pozerať rozprávku.“
„Nie, to je v pohode. Kľudne nech tu sedí,“ potiahla nosom a vďačne prijala teplú šálku.
Obzrela sa za svojimi zvieratami, ktoré ležali pri krbe a vyhrievali sa. Tanaris ich chvíľočku nemo sledovala a potom sa obrátila k modrovláske, ktorá bola spokojnejšia, keď sa jej malý synovec vytratil.

„No...povieš mi čo sa stalo?“
Mala veľkú starosť a než znova niečo začala, všimla si ako Shizo prichádza naspäť s kýblikom drevených kociek. Povzdychla si nad detskou vytrvalosťou a prisadla si bližšie k Inuzuke. Prstami jej založila hnedé pramienky za ucho, aby si zlepšila výhľad do smutnej sklonenej tváre. Vyzvala ju a Tanaris jej porozprávala o tom, čo videla. O svojich pocitoch a o tom, čo sa stalo v nemocnici. Naku sa snažila upokojiť Tanaris, no skutočnosť, ktorú riešili zmeniť nemohla aj keď by rada.
Ich rozhovor prerušil Shizo: „Tanaris pozri sa, postavil som nám piesočné domčeky. Aha...túto býva Naku a strýko Kankurou, toto je môj a tento je Shirov a tento...aha, vieš koho je tento?“
„Nie to netuším,“ usmiala sa na neho a vymenila si pohľad s Naku.
„Ten je tvoj a Gaarov,“ nadšene naň ukázal prstom.

Tanaris sa musela pousmiať, nad tým aké je to jeho v hlavičke jednoduché. Priala si, aby to tak bolo aj v ich reálnom živote. Pozrela sa na priateľku, hádzajúcu ospravedlňujúce pohľady. No ona len pokrútila hlavou na znak toho, že to je v poriadku. Popravde, Shizo bol s tým veľmi roztomilý. Aké to bolo skvelé, keď s Gaarom boli deti a neriešili nič iné ako to, kto bude koho hľadať pri schovávačke.

„A aha, aha, aha! Tanaris sem sa pozeraj,“ musela zase odpútať svoju pozornosť od svojich myšlienok, „vidíš toto? To sú búdky pre Katonmara a Morimara.“
„Hééj tak počkať, ja nie som pes, aby som býval v búdke,“ ozval sa Morimaru.
„Nevadí aj tak budeš mať búdku!“ malý sa rozosmial a na to si zívol a z toho to pochytilo aj Tanaris.
„Shizo, čas do postele. Mazaj,“ s úsmevom ho popohnala teta, „uprac kocky a choď. Tanaris?“
„Hm?“
„Nechceš tu prespať? Aspoň do maturít?“ podala návrh a dúfala, že sa ujme.
„Nebudem ťa otravovať?“
Chcela zostať u Naku, no bolo jej to dosť hlúpe, veď mala kde byť.
„Samozrejme, že nebudeš. Máme dve hosťovské izby, poď zavediem ťa tam. Nemôžeš byť predsa u seba sama. To by som ti nedovolila...Ehm, vy dvaja blšiaci... idete aj vy hore?“
„Ani náhodou, od toho krbu sa už nehnem!“ vyhlásil Morimaru a Naku sa rozosmiala.

„...bude ti to stačiť?“ žena otvorila dvere do izby a Tanaris sa nakukla.
Izba bola zriadená na ten spôsob ako mala v Gaarom dome, kde bývala. Až na farbu postele a skríň. Naku tam nechýbali knihy a rastlinky na parapetných doskách.
„Samozrejme, že bude. Je to tu veľmi pekné. Ešte raz ďakujem, že tu môžem tých pár dní zostať.“
„To je v poriadku. Som rada, keď ti môžem pomôcť. Ty si mne a Kankurovi tiež veľmi pomohla,“ chytila sa za brucho.
„S radosťou...“

Naku sa už len potichučky usmiala a vytiahla zo skrine uterák a nejaké pyžamo. Podala jej ho a ukázala kúpeľňu. S popriatím pekných snov sa Naku odobrala do svojej izby , kde ju čakal chrápajúci Kankurou. Tanaris si v rýchlosti dala sprchu, ktorá ju celkom prebrala z únavy. Ľahla si do mäkkej postele a takmer celú noc nemohla zaspať.
Necelých päť minút cesty pešo od domu Naku a jej brata sa v posteli prevaľoval Kazekage. Obrovská mäkká posteľ zívala prázdnotou...