Je ťažké byť zlým chlapcom
Čierne oči, čierne vlasy, čierne myšlienky. Čierne myšlienky? Nie. Čierne určite nie, veď myslím farebne a nie čiernobielo. Sú to skôr temné, bezcitné, egoistické a negatívne myšlienky. Ale keď na to myslím, vidím to farebne. No niekedy by som radšej videl čierno bielo, a mal šťastné myšlienky.
No nie... ja som si vybral tieto myšlienky a s nimi aj tento temný a sebecký život. Bolo to ťažké rozhodnutie? Nemyslím si. Od kedy sa stalo to, že môj braček na povel Hokageho vyvraždil náš celý klan, okrem mňa samozrejme, aby zabránil vojne, keďže náš klan chystal prevrat, som bol určený len na jednu vec.
Tou vecou bola vražda môjho brata, aby som pomstil môj klan a zároveň ho obnovil. Vtedy som samozrejme nevedel, prečo to môj brat urobil. Vedel som len to, že to bol on. Spravil však veľkú chybu. Nemal nechať žiť nikoho z nášho klanu. Vzbudil vo mne len nenávisť, a boj o vlastný život. Nutkanie, aby som bol vždy najlepší, nehľadiac na iných.
Nemal som čas na trápne hry s deťmi, ani na kamarátov. Ale oni si ma predsa našli a ja som podľahol tomu mať priateľov. Lenže ako sa ukázalo, boli to len hlúpe deti s hlúpymi snami. S nimi som len strácal čas, ktorý som mal využiť na tréning. Keď som sa od nich chcel odtrhnúť, chceli ma zastaviť. Lenže ja som nemal čas na hlúpe sny o mieri a o tom, ako sa máme všetci radi.
Mať rád? Láska? Fuj! Sú to veci ktoré nenávidím. Bránia človeku rozumne myslieť, a vydať zo seba to najlepšie. Odišiel som od nich, no musím priznať, že to vtedy nebolo ľahké. Nechať tam ľudí, ktorý ma pokladali za priateľa. Aj ja som k nim niečo cítil. Aspoň k svojmu týmu. Cítil som, že som ich zradil, ale bolo mi to jedno.
Zlákala ma moc. Chcel som byť silný. Nie. Chcel som byť najsilnejší. Môj brat bol hrdina. Ja som zločinec. Som utečenec pred zákonom a priateľmi. Môj brat spravil chybu.
Mal mi povedať pravdu. No aj tak by to nevyriešilo moju nenávisť k svetu. Mal ma zabiť. Táto chyba sa mu vypomstila, lebo neskôr som zabil ja jeho. Urobil som to, načo som sa pripravoval celý svoj život. Až po jeho smrti som sa dozvedel tu slávnu pravdu. Ja som mal byť mŕtvy, nie on! Nenávidím všetkých. Celý svoj život som žil len pre pomstu. A načo? Na nič? Určite nie.
Zabitím svojho brata som potvrdil len to, že dobrým sa byť v dnešnom svete nevypláca. Možno že aj hej. Možno sa vyplatí byť hrdinom. Ale kto je hrdina bez priateľov? Ja síce mám ľudí, ktorí ma považujú za priateľa, ale mne sú už ukradnutý. Musia byť. Možno sa to vyplatí byť hrdinom, ale mne nie. Ani môjmu bratovi sa to nevyplatilo. Obetoval celý život pre zlepšenie tohto sveta, a na čo? Nikto si nikdy nebude pamätať tých zlých.
Ale mňa si budú pamätať všetci! Urobil som toho tak veľa. Tak veľa zla. Zabíjal som, lebo ma ľudia otravovali svojou existenciou. Zabíjal som z pomsty, z nenávisti, ale zabil som aj svojho brata. No úprimne? Neľutujem to. Keby ma bol zabil, a on by žil, svet by bol lepší.
Zradil som svojich priateľov. Oni mi to ale odpustili. Stačilo len oľutovať a všetko mohlo byť tak, ako som si to vždy prial. Mohli sme byť zase všetci spolu a smiať sa. Mohol som opäť začať žiť. Nájsť si ženu, ktorú by som miloval a obnoviť svoj klan, ktorý by som viedol k mieru a pokore. To bol kedysi tiež môj sen. Obnoviť svoj klan. No pochopil som, že zlo môže plodiť len zlo. Dejiny o tom svedčia neustále. Tie sa prepísať nemôžu.
Okrem toho, k obnovu klanu by som potreboval ženu, ako som už spomínal. O tie by núdza nebola, ale ja som chcel tu, ktorú som mať nemohol. Vlastne mohol, veď ona ma milovala. A to je ten problém.
Ona milovala mňa a ja som miloval ju. Nikdy som jej to však nepriznal, a vždy som ju odmietal. Len a len pre jej dobro. Zaľúbila sa do mňa a bola by ochotná urobiť pre mňa všetko. To bol ten problém. Ja som potreboval silu a nenávisť, nie lásku.
Vzdal som sa jej, no ona sa nikdy nedokázala vzdať mňa. Mohol som ju milovať, zabudnúť na pomstu. Mohli sme sa spolu smiať, bozkávať sa a milovať. Mohol som s ňou, len s ňou obnoviť svoj klan. Všetko by to bolo také krásne, rozprávkové. Mohol som prežiť tu najkrajšiu rozprávku s najlepším dievčaťom a zabudnúť na zlo.
Ja som si však vybral pomstu. Ona sa ku mne chcela pridať, no ja som ju chladne odmietol. Musel som. Keby som ju neodmietol, nedokázal by som zosilnieť. Ona by mi stále zatemnila rozum. Keby som ju neodmietol, nič by som nedokázal. Ohrozil by som aj ju a jej život. Keby sa jej niečo salo, nedokázal by som žiť a ísť ďalej za svojou pomstou. Bolo to ťažké pokušenie.
Musel som ju však nechať doma. Doma medzi priateľmi, ktorí ju dokážu ochrániť. Vymenil som svoju rozprávku za nočnú moru, kde ja som predstavoval to najväčšie zlo. Všetko zlo som urobil, lebo som chcel. No nebolo to ľahké.
Nenávidel som to čo robím, aj keď som to robil, lebo som chcel. Každá moja vražda. V očiach svojich obetí som videl naposledy strach. Vždy ma zobralo keď som videl, ako sa ma boja. Ako ma prosia o milosť, ktorú nedostali. Nenávidel som sa za to čo robím. Nenávidím sa stále. Toľko zla som urobil. Dokonca proti svojim citom. Len tak.
Keď na konci vojny za mnou prišli moji priatelia a usmiali sa na mňa s tým, aby som sa vrátil, že mi všetci odpúšťajú, bol som šťastný. Moja milovaná Sukura sa ku mne rozbehla a objala ma. Aj ja som ju objal. Pozrel som sa jej do očí a pobozkal ju. Spravil som to, čo som mal spraviť už dávno.
Obaja sme padli k zemi... mŕtvi. Keď ma pobozkala, vytiahol som katanu, a jedným ťahom ukončil naše životy. Mal som byť mŕtvi už dávno. Sakura ma milovala, a ja som miloval ju. Naposledy a len raz v živote som si so sebou zobral to, čo som chcel. Teraz som už mohol. Aj keď som nemal právo na to, ukončiť život aj jej. Ale ona milovala vždy len mňa, a ja vždy len ju.
Mohol som ju pobozkať, vziať si ju a obnoviť svoj klan, tak ako som to vždy chcel. Mohol som mať znovu priateľov a všetci by zabudli na moje chyby. Všetci, len ja nie.
Je ťažké byť zlým chlapcom. Hlavne, ak si ten osud vyberieme z vlastnej vôle. Každý by mal rád rozprávkový život. Aj ja. Ale niekedy nemôžeme mať všetko, aj keď to už vlastne máme.
Mal som priateľov, ktorí za mnou po tom všetkou stáli. Je ťažké vzdať sa pre nič všetkého pekného vo svojom živote. Je ťažké len tak urobiť za všetkým koniec. A toto je môj koniec. Koniec Sasukeho Uchihy.
Tak po dlhšej dobe sem chcem zasa niečo pridať. Myšlienka ma napadla už poriadne dávno, ale napísala som to nedávno a to v pomernej depke, čo asi aj vidno... Dúfam že sa vám to páčilo, keby som sa mala sama ohodnotiť, nieje to nič moc... Ale nakoniec som sa predsa rozhodla to sem dať. Tak som zvedavá čo vy na to Píšte komenty.
A aby som nezabudla... táto poviedka je venovaná pre Kinatu
Je to super, dokonalé, děkuju
Nejhorší je někoho milovat, jen tak letmo se ho dotýkat a vědět, že nikdy nebude tvůj.
Cesta, která nikam nevede, je blbá.
Není důležité vyhrát, ale zúčastnit se.
Trpělivost růže přináší.
Na začiatok musím povedať, že si si to po sebe mohla aspoň raz prečítať, máš tam strašne veľa chýb.
Najprv som z nej nemala dobrý pocit, pretože si nám v podstate pateticky hovorila to, čo sa už stalo. Ku koncu sa mi to už páčilo viac, musím sa priznať, že tiež ma už k nemu napadli tieto myšlienky. Tým koncom si ma každopádne dosť prekvapila, naozaj som to nečakala. Tak trochu ho aj chápem, že to spravil. A ak ma nezabiješ, ešte by som pripomenula, že sa ti tam jednotlivé myšlienky dosť opakujú, niektoré sú tam spomenuté aj 3x, to to dosť rušilo. A okomentujem ešte názov - páči sa mi.^^
"Its not like the walls were built to protect people from titans. But to protect titans from Levi."
Levi. Humanity's strongest soldier < 3
Môj FC | NaruHina FF „Jeden z tých momentov“ | Kakashi FA
Chybičky hádam opravené Som rada že si to dočítala a nevzdala si to po tých trápnych, donekonečna opakovaných Sasukeho spomienkach.
Moje FFky:
Ja valím oči jak kapor Totálne ma to dostalo, ale neviem, čo ti na to mám napísať... Pre mňa je to dokonalosť až na jednu malú chybičku Rve mi to srdce, ale rovnako mi to rve aj oči: Mal my povedať pravdu. Inak nemám čo vytknúť, 5* a obľúbené
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Som rada že sa ti to páčilo A dúfam že tvoje srdce aj oči sú už v poriadku
Moje FFky:
Zaujímavý pohľad na vec, myšlienkové pochody sa mi naozaj páčili a celkom ma zarazilo to, že zabil seba aj Sakuru, ale uznávam, lepší koniec si tomu nemohla dať pekné
FF série - pre milovníkov Sasukeho a Gaary :)
FC PRE SABAKU NO TANARIS: http://147.32.8.168/?q=node/107525#new
Infarkt za 3, 2, 1 .............
mestekova si čítala moju poviedku a páčila sa jej? Tvoje poviedky sú pre mňa skoro posvätné
Moje FFky:
Obecně nemám ráda slaďáky SasuSaku.Ale bylo to hezky napsané takže za 4. Promiň za kritiku.
Slaďák?? O.o ?
Moje FFky: