Sasuke & Mei: Nezamilovať sa

Sedela som v malom domčeku na pohovke a pozerala do ohňa, ktorý pukotal v otvorenom krbe. Sledovala som, ako sa plamene prehýbali zo strany na stranu a olizovali drevo. Cez komín bolo počuť pískanie vetra, ktorý vonku nútil stromy do divokého tanca.
Unavene som si vzdychla a podoprela si hlavu rukou.
Večer bol u konca a nastala hlboká noc. A opäť som tu sedela a rozjímala. Ako vždy.
Každé ráno som vstávala s nádejou a v očakávaní, že mi prinesú dobré správy. Ale Shinobi, ktorého som vyslala hľadať ho, sa ešte stále nevracal. Vedela som, že je vytrvalí a vráti sa iba s ním, ale už ubehlo dosť času. Mesiac a stále nič...
Strhla som sa, keď som zbadala niečiu siluetu stáť vonku za pootvoreným oknom. Hmla za sklom zakrývala dotyčného, ale ja som vycítila jeho chakru. Presne som vedela, kto to je.
Nebála som sa ho... Mizukage sa nesmie báť... musí byť vždy v strehu a okrem toho, na neho som celú tú dobu čakala. Prepaľovala som ho pohľadom, keď sa jeho ruka prestrčila dnu a otvorila veľké okno. Kedykoľvek by som mu ju mohla urvať a on to určite vedel, ale očividne taktiež nepociťoval strach. Vedel, že ho pozorujem.
Preskočil a v sekunde bol v jednej miestnosti so mnou. V kľude som sedela a neubránila som sa menšiemu úsmevu. Tak predsa...
,,Vítam ťa, Sasuke...“ môj hlas preťal hrobové ticho a opäť som si podoprela hlavu rukou.
,,Takže nakoniec ťa našiel,“ vydýchla som, načo stále mlčal... ako vtedy. Ale mne to nevadilo. Práveže ma to viac nabudilo rozprávať.
,,Smiem sa spýtať, čo si s ním urobil?“ starostlivo som dbala, aby mi do hlasu nevošiel strach, ktorý som mala o jedného z najlepších senzibilov v mojej krajine. Aj on má rodinu ku ktorej sa túži vrátiť. Neposielala som ho na smrť.
Ale neverím, že by ho zabil. Po skončení vojny? Keď už nie je nukenin... Bol by taký hlúpy?
,,Je na ceste. Zajtra by mal doraziť.“ Konečne zaznel jeho hlas a zatvoril za sebou, aby sa sem nevkrádala hmla. Oprel sa o stenu a založil si ruky na hrudi. Takže bol nakoniec rýchlejší ako Dei... aké očakávané... predvídateľné.
,,Bolo mi povedané, že by si so mnou chcela hovoriť.“ Prehovoril a ani sa neobťažoval s vykaním. V celku ma to pobavilo. Je drzý a arogantný, ale tak správnym spôsobom. Páčilo sa mi to.
,,Potrebujem pomoc.“ Trochu som sklonila hlavu a zapozerala sa na svoje ruky, ktoré sa mi mierne potili. Bola som z neho nesvoja. Ešte nikdy som nebola nervózna z prítomnosti muža. Ale on nie je obyčajný. Nie je, ako tí ostatní.
Čakal, kým budem pokračovať.
,,V Kiri sa teraz pohybuje dosť nukeninov. Stiahli sa po poslednom boji proti Madarovi a robia tu bordel. Asi majú dojem, že Kirigakure im poskytuje vhodné podmienky pre nelegálne obchody a okrádanie ľudí. No a ty máš nebezpečnú povesť, Sasuke. A ak by som len na chvíľu mohla využiť tvoje služby a tvoj Sharingan, veľmi by mi to pomohlo.“ Stačilo by, keby sa len dopočuli, že Sasuke sa nachádza v tejto Zemi a je tu pod mojim velením. Väčšina by brala nohy na plecia. Taký rešpekt si vybudoval teraz už skutočne posledný Uchiha.
Nečakala som, že mu to poviem tak ľahko. Stokrát som si tento rozhovor prehrávala v hlave. A vždy som sa zaň cítila nepríjemne. Mizukage prosí Uchihu o pomoc... aké úbohé. Ale zároveň je za tým viac.
,,Moje služby nepotrebuješ, Mei.“ zadívala som sa na neho. On vie moje meno? Milo ma prekvapil. Nečakala som, že by ma priamo oslovil.
,,Si Mizukage a tvoja pevná ruka je všetkým známa. Myslím, že keby si vyšla do ulíc, tvoj problém by bol vyriešený.“ Odlepil sa od steny a prešiel trochu bližšie ku mne, aby si ma premeral. V skutočnosti som už väčšinu zlikvidovala, ale množia sa ako potkany. A ja nestíham popri práci behať po dedine. A moji ninjovia sú plne zamestnaní rovnako ako ja. Ešte stále sa vypomáha v iných krajinách, kde sa viedli boje. Odstraňujú zvyšky a opravujú zničené budovy.
,,Tak o čo v skutočnosti ide?“ spýtal sa. Neubránila som sa úsmevu.
,,Si inteligentný, Sasuke. Ale to už viem dávno. Prečo si nezostal po vojne v Konohe?“ odpovedala som mu otázkou a lepšie sa usadila.
,,Nemám rád krátke vodítka.“ Tak to si hráme do noty.
,,Ale teraz k veci. Nemeral som sem dlhú cestu len tak.“
,,A predsa si tu, takže ťa poháňala zvedavosť.“ Odpálila som mu späť a vedela som, že s ním okato flirtujem.
,,Hm... povedzme, že možno by si rada využila moje služby,“ bol to nezvyk počuť ho tak veľa rozprávať, ale jeho hlas mi znel ako príjemná melódia. Bol ostrý, drsný a vždy sexy.
,,Ale v skutočnosti chceš ešte niečo iné.“ Stál predo mnou a ja som musela vzhliadnuť, aby som sa mu mohla dívať rovno do tých čiernych priepastných očí.
,,A čo myslíš, že to bude?“ celkom ma zaujímal jeho pohľad na vec. Tváril sa, akoby mi videl až do duše. Akoby presne vedel, prečo ho chcem mať na tomto mieste.
,,Keď sme sa stretli prvý raz, neprepočul som, čo si mi povedala.“ Preniesol a nadvihol obočie.
,,Ach, na zraze Kage.“ Zaspomínala som a pohodila hlavou dozadu, ako som sa musela zasmiať. Vtedy som ho videla prvýkrát a učaroval mi.
,,A keď sme sa stretli druhýkrát, okolo krku ti viselo rúžovlasé dievčatko.“ Pokračovala som stále veselým tónom.
,,Na bojisku po vojne.“ Doplnil ma.
,,Je do teba veľmi zamilovaná, Sasuke-kun. Vieš to?“ tento krát som sa prestala smiať, ale pery som nechala v úsmeve, ktorý naznačoval príjemnú konverzáciu. Mlčal. Uškrnula som sa.
,,Ty s tvojou povahou nikdy nebudeš milovať ženu.“ Povedala som mu pravdu do očí a pozorne sledovala jeho reakciu. Nevyvrátil to.
,,Ozvala sa tá, ktorá ma problém udržať si muža.“ Mierne naklonil hlavu do strany. Doťahoval sa so mnou. Na chvíľu ma to naštvalo, ale potom som sa zarazila. Mal pravdu. Ale ja som už dávno prestala hľadať lásku. Žiaden chlap neprehryzne, že má ženu Kage. Bude sa cítiť menejcenný a slabý. Preto som sa s touto emóciou už navždy rozlúčila. Snažila som sa o to. Teraz mi šlo už len o jedno. Hlavne v jeho prípade.
,,Všetci sa cítia tak slabo, preto utekajú... ale ty Sasuke... s tvojou silou...“ nedopovedala som, len som nechala doznieť slová. Sám si domyslí.
,,Si na mladších, Mei?“ tento raz sa uškrnul on. Vedel presne na čo mierim. Nebol odo mňa až tak mladší. Zopár rokov hore dolu... na veku dnes aj tak už nikomu nezáleží.
,,Ty už dávno nie si zajačik, drahý Sasuke.“ Opáčila som milo a trochu sa k nemu naklonila. Odvážila som sa natiahnuť ruky a rozviazať mu fialovú mašľu, ktorú si nechal aj po to všetkom, hoci s Orochimarom skončil. Nevrátil sa do Konohy a išiel do sveta na vlastnú päsť, úplne sám. A očividne sa mu darilo.
Nechal ma. Neprotestoval ani keď som mu odkladala puzdro s katanou. Stál predo mnou len v nohaviciach a košeli.
,,Nebýva ti v tomto horúco?“ spýtala som sa, keď som odložila kus odevu, ktorý nosil okolo pásu.
,,Och, myslím, že hej. Inak by si nenosil tak hriešne rozopnutú košeľu.“ Zasmiala som sa na svojej hlúposti.
Chytila som ho za zápästia a pozrela sa na neho. Díval sa na moje ruky ovinuté okolo jeho, ale neodstrčil ma, ani necúvol. Mierne som zatlačila a tým ho donútila sadnúť si vedľa mňa. Mala som chvíľu dojem, akoby to robil dobrovoľne, len čakal, kedy niečo urobím. Vedela som, že keby sa mu niečo nepáčilo, nemal by problém odstrčiť ma, či dokonca vytiahnuť katanu.
,,Myslím, že potrebuješ pri sebe niekoho vyspelého a skúseného... nie malé uplakané dievčatká.“ Mierila som na Tsunadinu študentku a on to veľmi dobre vedel. Pozorne sa na mňa zahľadel a pohľadom ma vyzýval, aby som pokračovala. Otočila sa celým telom jeho smerom. Keď som ho mala takto blízko, nechcela som riskovať, že mi utečie. Srdce mi bilo ako o preteky, keď som zacítila jeho vôňu. Zem, mäta a niečo... svieže, príjemné. Nerozmýšľala som príliš dlho. Rozhodla som sa konať skôr, ako si to rozmyslím.
Sadla som si na jeho nohy obkročmo a teraz som mala možnosť poriadne sa na neho zadívať. Nič neurobil, ani sa nepohol. Očividne mu nevadilo ani to, že na ňom sedím. Alebo bol taký ľahostajný voči tomu, čo sa tu teraz dialo? Neviem. Ruky som mu ovinula okolo krku a trochu sa naklonila.
,,Odmietol by si takýto návrh?“ zašepkala som mu do ucha a cítila, ako mnou prebehlo vzrušenie.
,,A čo z toho budem mať ja?“ ozval sa hlbokým hlasom. Vyrovnala som sa, aby som mu dala najavo, že sa pýta hlúpo.
,,Ale, ale, Mei... mám dojem, že tu vyťažíš najviac ty. Moju spoluprácu s tebou a ešte k tomu sa mi sama ponúkaš.“ Vyznelo to hrozne. Akoby som... stisla som pery. Ale veď sa mu istým spôsobom ponúkam. Má pravdu.
,,No myslím, že z toho budeš aj ty niečo mať." odvrkla som si nahlas.
,,Mimochodom, všimla som si, že používaš viac bleskovú podstatu, ako ohnivú. Môžem ti na oplátku za tvoju spoluprácu ponúknuť pomoc. Budeš sa učiť od tých najlepších a zdokonalíš ohnivé techniky." niečo za niečo. Jeho pomoc v Kiri by sa mi zišla a ja tu mám schopných ninjov s touto podstatou. Myslím, že nepohrdne v tom, zlepšiť sa. Premeral si ma.
,,Ešte vždy tu je naše postavenie.“ pokračoval po dlhšej odmlke. Asi zvažoval, čo som povedala. Presne som vedela na čo narážal. Zachvela som sa.
,,Svoje súkromie si starostlivo strážim.“ Ozvala som sa a takmer som sa rozosmiala. Obával sa toho, že by som niekomu prezradila, že s ním udržiavam pomer? Nie som hlúpa. Keby sa to hocikto dozvedel, zničilo by ma to. Zahrávam sa a každú chvíľu sa môžem popáliť. Vždy som milovala adrenalín.
Bavilo ma dobývať ho. Skúšať ho zmanipulovať. Zviesť Sasukeho Uchihu, ktorý vždy dosiahol čo chcel, ktorý bol tak neprístupný, arogantný a chladný. Zároveň ovplýval presne tým, po čom túžila žena. Bol bezpečne nebezpečný. Keď som bola s ním, necítila som sa v nebezpečenstve aj keď viem, že je ešte horší a disponuje hrôzostrašnejšou silou, ako väčšina nukeninov. Šalela po ňom takmer každá kunoichi, ktorá ho stretla a vedomie, že práve ja by som bola tá, ktorá by ho dostala, bola lákavá.
,,Nehľadám v tom lásku... len uspokojenie. A myslím, že si v tomto obaja budeme veľmi dobre rozumieť.“ Váhavo som si zahryzla do pery, keď som postrehla, ako sa mu jeden kútik úst nadvihol. Bolo to niečo, ako úsmev.
,,Hm...“ vydralo sa z neho potichu. Díval sa mi rovno do očí a ja som mu pohľad opätovala. Odkryla som si vlasy z tváre a prehodila ich dozadu, aby som sa na neho mohla lepšie pozrieť. Vôbec sa nezmenil. Bol presne taký istý, ako vtedy keď som ho videla po prvý raz.
V tom sa vypol prúd. Ocitli sme sa v takmer úplnej tme, len svetlo šíriace sa z kozuba nás osvetľovalo. Blíži sa búrka a vonku zahrmelo.
Ani jeden z nás sa neobzrel. Všetko naokolo bolo nepodstatné. Udržiavali sme očný kontakt. A aj keby som chcela odvrátiť zrak, nemohla by som. Nedokázala by som uhnúť jeho očiam. Hľadala som v nich jediný náznak nejakej emócie, nejaký záblesk, ale bol dokonalou maskou.
Čakala som na jeho slová. Dlho bol ticho a nič sa nedialo. Tak už ma odmietni, alebo niečo urob. Hocičo.
Jeho tvár osvetlil blesk. Ucítila som, ako sa pohol. Zaťala som sánku v očakávaní a zadržala dych. Jeho ruky sa pomaly presunuli na moje boky. Zľahka ma za ne chytil a potom ma jednou rukou stisol až tak, že ma to donútilo viac sa k nemu posunúť. Druhú ruku premiestnil na môj chrbát a zľahka prebehol prstami cez lopatky až ku krku.
,,Sasuke,“ chcela som niečo povedať, aj keď sama som netušila čo. Môj šepot prehlušil to ticho, ktoré nastalo v miestnosti. Premýšľala som čo poviem... Ale až tak úporne som sa snažiť nemusela, pretože mi prst položil na pery. Prehltla som. A v tom ma napadlo... cíti rovnaké mravčenie a chvenie ako ja? Je rovnako vzrušený a cíti túžbu? Jeho tvár bola stále rovnaká a neprejavila nič. Váhajúc som mu položila ruku na miesto, kde mal srdce. V tom okamihu som cítila, ako mi naráža do mojej dlane tak silno, že moje vlastné srdce sa mu chcelo prispôsobiť a zrýchlilo.
Pousmiala som sa. Takže je to vzájomné.
Ruku, ktorú mal ešte vždy na mojich perách vrátil naspäť na môj pás a kútiky sa mu nadvihli ešte viac vo zvodnom úsmeve.
Tlak na krku ma donútil prikloniť sa k nemu. Ucítila som jeho dych na mojich perách.
,,Myslím, že ty si na staršie.“ Povedala som s perami na jeho ústach a stále sa mu dívala do očí. Nevedela som si predstaviť, žeby bol s tou rúžovláskou, ktorá by ani nevedela čo má robiť. Oproti nemu bola ešte len dievčatko... na svoj vek bol vyspelí až príliš.
Ucítila som, ako sa usmial. Špičkou jazyka som mu prešla po hornej pere. Tá chuť... ten pocit! Musel cítiť ako mi celým telom preteká adrenalín. Bolo to nebezpečné sa s ním takto zahrávať a práve to ma na tom lákalo. Bol tak nepredvídateľný, že mohol urobiť hocijakú vec a to ma dostávalo do kolien.
Zopakoval ten istý pohyb, ale prešiel po mojej spodnej pere. Do tváre mi vstúpil rumenec. Trochu sa odtiahol a prezrel si ma. Cítil to teplo, čo zo mňa sálalo a aj keď bola takmer tma, určite si domyslel červeň na mojich lícach. A ten pohľad, aký nahodil naznačoval, že sa mu to páči. Že som z neho úplne vedľa.
Pritlačila som si ho k sebe a pobozkala ho. Až sa mi hlava krútila od jeho bozkov. Najskôr boli opatrné, jemné, ale po chvíli náruživé a drzé. Akoby sa oťukal a zisťoval, čo môže urobiť a čo nie. Bola som si istá, že pred tým žiadnu ženu nemal. Bolo to také vzrušujúce vedieť, že v tejto chvíli som jeho úplne prvá. Bol ako zakázané ovocie, ktoré som si s radosťou dopriala.
Pevnejšie ma uchopil za boky a musela som sa trochu nadvihnúť, keď som mu vyhŕňala košeľu. Rozopla som ju a skúmala svaly na bruchu, ktoré sa napínali pod šteklivým dotykom mojich rúk. Začínala som sa cítiť akoby som bola v opojení takého ošiaľu, až som sa bála že sa z neho zbláznim. Prišiel mi byť až príliš dokonalý.
Prirazil si ma k telu, až mi zapraskali všetky kosti a zubami prešiel po mojom krku. Naskákali mi z toho zimomriavky po celom tele. Potiahla som ho vzadu za vlasy a zastonala som užívajúc si jeho blízkosť. Zvieral ma tak silno, že som vedela, že budem mať modriny, ale ešte viac ma to vzrušovalo. Nesprával sa ku mne nežne, ako som bola zvyknutá, ale vsadil na všetko, alebo nič. Buď znesiem jeho dobyvačnosť, alebo to vzdám. Ale ja som pociťovala takú slasť, že som chcela, aby ma ešte silnejšie drtil v objatí. Nezaobchádzal so mnou ako s porcelánovou bábikou. Vôbec sa nepozastavil nad tým, keď som bolestivo zastonala, práveže som počula ako sa nad tým zasmial, tým jeho opovrhujúcim spôsobom, ako to vedel iba on. Jeho chtíč ho ovládal v takej miere, že som v duchu žasla nad tým, ako sa nevedel dostať z tej eufórie. Akoby ani nebol pri vedomí. Perami zišiel od môjho ucha až u kľúčnej kosti a postavil sa so mnou v náručí. Akoby ho vôbec neunavilo, že drží nejakú váhu na rukách. Ani sa nezadýchal. Svaly sa mu napli a ja som prstami prešla po tých hladkých kopcoch. Sem tam som narazila na nerovnosti. Malé jazvy po bojoch.
Odrazu som si uvedomila, že ležím na koberci pred kozubom a jeho telo bolo na mojom. Stiahla som mu košeľu a zaborila jednu ruku do tých neposedných čiernych vlasov a druhú presunula až k jeho nohaviciam. Počula som jeho tichý vzdych, keď ma prestal bozkávať a potiahol ma za peru. Ruku, ktorou prechádzal po mojom stehne pod šatami vytiahol, schytil moje tričko a doslova ho roztrhol prudkým pohybom. Prekvapene som sa usmiala, keď sa na mňa pozrel a opäť sklonil hlavu, aby mohol pokračovať. Tak toto bude ešte zaujímavé.

Sasuke stál pri pohovke len v nohaviciach a navliekal si bielu košeľu. Posadila som sa a pridržala si deku. Bolo už skoro ráno a slnko začínalo ešte len vychádzať. Nespali sme celú noc. Ani chvíľu. Vedela som, že bude musieť odísť ešte skôr, ako začne dedina ožívať. Veľmi dobre si uvedomoval, že keby ho videli odchádzať z môjho domu, nemalo by to vôbec príjemné následky.
Otázku dohody sme neriešili vôbec a to ma znervóznilo. Vlastne sme sa za celú noc rozprávali veľmi málo.
,,Nastúpim do tvojej služby... o koľkej tam mám byť?“ spýtal sa keď si bral katanu a obrátil sa na mňa. Akoby mi čítal myšlienky!
,,O ôsmej ráno. Vypíšem papiere.“ Zo srdca mi spadol kameň. Nechcela som aby odišiel a už sme sa nevideli. Dostal ma, ako žiaden pred tým. Jeho správanie a jeho osobnosť úplne ovládali môj mozog. Nevedela som pri ňom rozmýšľať. A vedomie, že tu chce byť... chce zostať, ma nesmierne potešilo. Sklonil sa ku mne a odhrnul mi vlasy z tváre. Palcom mi prešiel po líci do ktorého sa okamžite nahrnula krv. Usmial sa tým jeho arogantným úsmevom a potom bez slova vstal a vyskočil von oknom. Veď o pár hodín sa uvidíme.
Spokojne som si opäť ľahla naspäť na koberec a zadívala sa do vyhasínajúceho krbu. Odrazu som sa tu cítila tak osamelo... a to bol preč len pár sekúnd.
Hlavne nesmiem dopustiť, aby som sa do neho zamilovala. Takáto možnosť neexistuje. Nesmie existovať...