Nikai 26

26. Kapitola: Baiu no Jutsu!

,,Keby mi osud hodil ešte jednu omrvinku života, využila by som ten čas najlepšie, ako by som vedela. Nepovedala by som všetko, na čo by som myslela, ale premyslela by som si všetko, čo poviem. Menej by som spala a viac snívala, lebo teraz viem, že každú minútu, keď mám zatvorené oči prichádzam o šesťdesiat sekúnd svetla. Kráčala by som, keď by iní stáli, vstávala by som, keď by iní klesali. Lenže ja nie som holub a osud nie je osamelý dôchodca, čo by mi hádzal omrvinky. Holubom je moja odvaha. A osud do nej miesto omrviniek hodil kameň. Holub zatrepotal krídlami a odletel a s ním zmizla aj moja odvaha. Mám strach. Strach zo smrti.“

Odyn vyrazila oproti Orochimarovi. Stretli sa vo vzduchu, zbrane zarinčali, sila ktorá ich zrazila dokopy ich prinútila zaiskriť. Ani Odyn, ani Orochimaru sa viac nemohli udržať vo vzduchu a obaja dopadli späť na miesta, z ktorých vyštartovali. Orochimaru na hlave obrovského hada a Odyn na Gamabuntov chrbát. Oba summony dosiaľ stáli pokojne a slúžili len ako odrazové mostíky.
Odyn chvíľočku oddychovala a potom sa znovu odrazila, Orochimaru takisto.
Už po štvrtýkrát.
Dolu pod lesom stála Odynina dcéra. Pozorovala svoju mamu žiarivými modrými očami a cítila sa... Zúfalo. Nemohla pomôcť.
,,Prečo?“ opýtala sa potichučky a obrátila hlavu k Yasuovi. Ten si vzdychol, nevenoval svojej neteri jediný pohľad, no pokojne sa pustil rozprávať.
,,Jej sila je veľká. Väčšia, než by mohlo vyzerať. A nielen jej,“ konečne sa pozrel na Omini a potom blysol očami aj po svojom synovi. ,,Naša. A Odyn je kľúč k nej. Ona sama by ju nikdy neodomkla, nedokáže to, a aj keby dokázala, neurobila by to. Je to príšerná sila... Obrovská, nezvládnuteľná... Desivá... No niekto by to možno dokázal. Všetku tú silu dostať von a ovládnuť ju... To preto.“
,,Oh... Naozaj?“ naklonila hlavu nabok Hayuri. Obdivovala klan Arushanti, taký maličký a predsa taký silný... Ale že by až tak veľmi?
Yasuo sa usmial.
,,Nepochybuj,“ povedal jej. ,,Vieš ty vôbec, v čom spočíva naša Kekkei genkai?“ opýtal sa jej a dievča pokrútilo hlavou.
,,Ja viem!“ horlivo vykríkol Naruto. ,,Ten ľad, dokážete spojiť dohromady dva elementy a vytvoriť ľad!“
,,Vyzerá to tak, však?“ pousmial sa Yasuo. ,,No nedaj na prvý pohľad, Naruto-san. Ľudské telo tvorí až z dvoch tretín voda, no v našich telách je tej vody asi o päť percent viac. Možno to vyzerá ako malý rozdiel, no robí to veľa. Vďaka tomu voda poslúcha naša priania a plní ich, vďaka tomu tiež dokážeme zachytiť myšlienky - vlny, ktoré z človeka vychádzajú, keď na niečo silno myslí. Rozochvejú vodu a je len na užívateľovi, ako to chvenie dešifruje. No a vďaka ovládaniu vody môžeme ovládať aj jej skupenstvá.“
,,Tak prečo potom Odyn nepoužije nejaké super tajné jutsu a nezlikviduje toho chlapa jednou ranou?“ zamračil sa Naruto.
,,To je jediná slabina,“ vzdychol si Yasuo. ,,Aby si mohol vodu ovládať, musíš nejakú mať. Dokážeme ju vytiahnuť spod zeme aj vysať z rastlín, no tam hore... Zo vzduchu veľa vody nevyžmýkaš.“
Odyn sa znova odrazila. Po siedmykrát.
,,Má to dobre vymyslené,“ prehovoril Sasuke potichu. ,,Keď ostane tam dolu, Manda ju rozmliaždi ako muchu. A hore zas nemôže použiť svoje techniky.“
Naruto na neho zagánil. Odyn bola jeho kamarátka, Sasuke by sa nemal miešať do vecí, ktorým nerozumie! Naruto netušil, že jeho priateľ je do veci zasvätený omnoho viac ako on sám.
Medzitým sa do boja zapojili aj Manda a Gamabunta. Skaly a kusy hliny lietali povetrím a pre Odyn bolo čoraz ťažšie zladiť svoje pohyby s Gamabuntovými.
,,Musím to skončiť... Musím to už skončiť!“ zašepkala Odyn sama sebe.
Prečo?
Pretože sa bála. Ako sa bála celé tie roky. O Konohu, o svojich blízkych a... A áno, bála sa aj o seba. Sebecky sa bála aj o svoj život.
Odrazenie, blok, pozor ide zľava!
Orochimarov ľavý bok ostal nechránený, výpad kunaiom.. Majstrovsky sa jej útoku vyhol. V letku ešte takmer naslepo hodila po ňom pár skurikenov a už dopadla na Gamabuntov chrbát.
Aj Orochimara bohužiaľ v tej chvíli napadla rovnaká vec. Je treba to skončiť. Už sa s tou malou hral až príliš dlho. Takmer za to nestála, ale iba takmer.
Odyn znova odvážne vyrazila proti svojmu nepriateľovi. Tentokrát však Orochimarovi nešlo o to ju zneškodniť. Rozhodol sa na to ísť inak. V momente, keď sa priblížil k nej, schmatol ju za dolný cíp šiat a poriadne potiahol, tým sa obaja otočili okolo svojej osi a vymenili si miesta. Prv, než stihla Odyn na túto nečakanú taktiku zareagovať, Orochiamru ju prudko udrel do pŕs a ju hodilo dozadu, na Mandov chrbát. Orochimaru v mihu priskočil k nej, dostal sa za jej chrbát a schmatol ju za vlasy. Prudko ich potiahol, až Odyn musela vyvrátiť hlavu dozadu a prinútil ju kľaknúť si. Potom si aj on čupol, priblížil pery k jej uchu a zašepkal:
,,Vieš ty vôbec, koho tak veľmi ochraňuješ, Odyn-chan?“
,,Listových... Listových Shinobi... Mojich priateľov, spojencov... Moju rodinu!“
,,Tak rodinu?“ zasmial sa. ,,Tak sa teda dobre pozri, kto je tvoja rodina.“
Otočil jej hlavu smerom k zástupu a prinútil ju pozrieť na sivovlasého ninju, s jedným okom červeným a maskou na tvári. Odyn dobre vedela, čo od nej chce a rozhodla sa spolupracovať, aspoň zatiaľ. Nenápadne vnikla do mužových spomienok.
Zrkadlá.
Blesky.
Chlapec.
Krv.
Smrť.
Yasuo sa otočil smerom, kde prinútil Orochimaru hľadieť jeho sestru a jeho zrak spočinul na sivovlasom mužovi.
,,Sharingan Kakashi,“ zamrmlal sám pre seba. ,,Čo skrývaš?“
Aj on sa ponoril do mužových spomienok. Dlho tam však zotrvať nemusel, aby zistil...
,,Haku!“ vydýchol a zreničky sa mu rozšírili poznaním. Takže takto skončil jeho bratranec...
,,Haku?“ opýtala sa Sakura.
,,Nepamätáš?“ vydýchol prekvapene Naruto. ,,Naša prvá skutočná misia... Zem Vĺn!“
,,Ten chlapec so zrkadlami..“ zaševelil Sasuke.
,,Vedel som, že to Odynine jutsu poznám, ale nemohol som si spomenúť odkiaľ....“ obrátil sa Naruto na Yasua. ,,Ale my sme to nechceli urobiť, Yasuo-san, verte mi! Nemali sme na výber...“
,,Viem,“ prikývol mu Yasuo. ,,Bol vaším nepriateľom. A Odyn tomu rozumie tiež...“
Yasuo znova obrátil pozornosť na svoju sestru, ktorá čoskoro potvrdila jeho slová.
,,No a čo!“ vykríkla a vytrhla sa Orochimarovi. Odskočila späť na Gamabuntov chrbát a snažila sa potlačiť slzy... Takže teraz už vedela, čo je s Hakuom... Teraz už sa mohla definitívne vzdať nádeje, že ho ešte niekedy uvidí. Ale Hatake Kakashi za to nemohol, toho si bola dobre vedomá.
,,Nuž, keď to nejde podobrotky...“ poznamenal Orochimaru a vyplazil jazyk.
Sadai napoly s nechuťou a napoly so záujmom sledovala, ako sa bledoružový jazyk vynára z útrob jeho hrdla, je stále dlhší a dlhší, naťahuje sa a vlní... Až kým ten jazyk nezastal pred ňou, neoblapil ju okolo pása a nezdvihol do vzduchu.
,,Sadai!“ začula ešte Shimarov krik, pocítila, ako sa jej o nohy obtrel piesok, strýko Gaara sa ju pokúsil chytiť ale minul... Okolo uší jej svišťal vzduch a zrazu stála pred Orochimarom, vysoko na hlave jeho obrovského hada, hľadela do vydesenej tváre Amekage a cítila, ako sa zovretie jazyka, ktorý Orochiamru presunul z jej pása na krk postupne sťahuje a sťahuje....
,,Zabijem to dievča... Vzdáš sa mi, alebo zabijem to dievča,“ uškŕňal sa. Odyn zneistela. A potom Sadai prehovorila.
,,Pre mňa za mňa,“ rozprávala rýchlo, kým mala ešte dostatok vzduchu. ,,Ak to ostatným pomôže.... Opovážte sa vzdať!“ zakričala na Odyn. ,,Aj keď, je strašne otravné zomrieť takýmto spôsobom...“
Otravné...

,,Mami... Mami!“ Odyn sa krčila pri stene, mykala svoju matku za plece, tvár mala pofŕkanú jej krvou.
Tá rana patrila jej... Ale miesto toho, jej mama, jej milovaná mamička skočila pred ňu, v poslednej stotine sekundy. Mužov meč prešiel jej telom ako maslom. Ozvalo sa trhanie mäsa a šliach a praskot kostí, bol to najhorší zvuk v Odyninom živote.
,,Mami! Nesmieš zomrieť! Mamička!“
Muž sa blížil k nej, znova dvíhal meč...
,,Utekaj, Odyn! Bež!“ jej mama hovorila z posledných síl. ,,Ja zomriem tak či tak... Ale zomriem preto, aby si ty mohla žiť... To predsa nie je zlé, však?“ takmer sa smiala. ,,A ty musíš utiecť... Musíš bojovať... Nesmieš to vzdať... Umrieť bez boja, to je naozaj otravné....“
,,Mamička!“
Za Odyniným chrbtom sa ozval zvuk padajúceho muriva a spoza nej vystrelili, sťa ľadové oštepy, dva ostré ľadovce. Muža, ktorý už nad ňu dvíhal meč, zasiahli jeden po druhom, prvý do hrude a druhý celkom nízko do brucha.
,,Naozaj otravné... Nikdy tak nezomri...“

,,Nenechám ťa umrieť otravným spôsobom,“ pousmiala sa Odyn. ,,Ale ani sa nevzdám.“
Ruky spojila do pečate, potom druhej, tretej... Robila ich pomaly, takmer pokojne.
,,Sú to...“ zamrmlal Yasuo a snažil sa zaostriť.
,,Áno,“ šepol Hideyoshi. ,,To je slivka...“
Vedľa neho jeho sestrenica klesla na kolená a jej telo sa roztriaslo.
,,Môžeš plakať,“ povedal jej Hideyoshi potichu. ,,Doteraz si bola statočná...
A Omini sa rozplakala.
Bolo to strašné. Nemohla nič robiť. Mohla sa len pozerať, no a ani to nedokázala. Cítila sa osamelo vediac, že odteraz už nič nebude jednoduché... Nech sa prihodí čokoľvek, musí si s tým poradiť sama. No zrazu si uvedomila, že nie je sama. Na pleciach cítila ľudské teplo a ku komusi sa podvedome túlila...
Pootvorila oči a pred sebou uvidela pokrčené modré tričku, premočené od jej sĺz. To Shinari si k nej čupol a objal ju, to Shinari tu bol s ňou. Shinari ju chápal. Tiež vedel, aké to je zrazu sa spoliehať len sám na seba, aké to je zrazu niekoho stratiť a pozerať sa na tú stratu. Chápal tú bezmocnosť. Nebola v tom sama.
,,Čo je slivka?“ opýtal sa Naruto. Yasuo si znova povzdychol a sklopil zrak, aby nevidel pečate, ktoré jeho sestra vytvárala.
,,V skutočnosti sa tá technika volá Baiu no Jutsu...“
,,Baiu no Jutsu? Ja som o takom niečom nikdy nepočul!“ zamračil sa Naruto.
,,Nie, nepočul. Je to tajné jutsu môjho klanu a...“
,,Tak tajné? Predsa len má Odyn v rukáve nejaký trik!“ zaradoval sa Naruto. ,,A prečo je tajné?“
,,Nuž, je nebezpečné...“
,,A čo to robí?“
,,Vieš, Naruto-san, veľmi rád by som ti to povedal, ale ak ma budeš stále prerušovať, skôr, než ti to vysvetlím, uvidíš to na vlastné oči. Hoci, možno by to bolo lepšie... Zle sa o tom rozpráva,“ vzdychol Yasuo.
Naruto už nepovedal ani slova, keď si všimol jeho vážny, smutný výraz a napäto čakal.
,,Baiu no Jutsu,“ prehovoril konečne Yasuo. ,,Spočíva v tom, že užívateľ obráti vo svojom tele tok vody a krvi. To znamená, že v žilách mu prúdi voda a v jeho tele je krv. Keď sa potom Odyn poreže, z jej rany potečie voda... Tú potom môže použiť na nejakú zo svojich techník.“
Naruto dobreže nezatlieskal od radosti.
,,To je predsa super!“
Yasuo mu neodporoval, len chabo prikývol.
,,Ehm... Arushanti-san,“ všimla si jeho náladu Sakura. ,,A čo je na tom jutsu také nebezpečné?“
,,To jutsu...“ šepla uplakaným hlasom Omini. ,,Je nezvratné.“
,,Ranu, z ktorej tečie voda nemožno zaceliť. Voda len tečie a tečie, pokým človek celkom nevyschne ako slivka...“ povedal Yasuo celkom tichučko, no napriek tomu zreteľne. Možno to bolo preto, lebo všetci naokolo od napätia takmer nedýchali. ,,Ten, kto toto jutsu použije umrie... Odyn umrie.“
Odyn zatiaľ dokončila pečate a Orochimaru povolil zovretie okolo Sadainho krku, ako tak šokovane hľadel na Odyn.
,,Tá technika, je zakázaná...“ povedal jej neveriaco. ,,Ty predsa neporušuješ zákony... Sledoval som ťa celý tvoj život!“
,,Neskoro, už som to dokončila,“ pousmiala sa Amekage, natiahla ruku k vrecku pripnutom na stehne a vytiahla ostrý kunai. ,,A vieš, jeden múdry človek mi čosi povedal...“
,,Čo to bolo?“ Orochimaru pozoroval ako sa jej ruka s ostrou zbraňou približuje k zápästiu. Od prekvapenia dokonca zabudol ohrozovať Sadai a vtiahol chuťový orgán späť, tam kam patril - do úst.
,,Ten, kto porušuje pravidlá je špina, ale ten, kto nechá priateľov v štichu, je oveľa horší odpad!“ posledná slová vykríkla a sekla kunaiom.
,,Moje slová sú slávne...“ poznamenal Obito len tak mimochodom a fascinovane hľadel, ako z Odyninho zápästia vystrekol prúd vody a ona ho namierila na Mandovu hlavu.
,,Vyskoč, Sadai!“ vykríkla a odrazila sa, v letku ešte sformovala niekoľko pečatí a tesne po tom ako dopadla pred Orochimara, okolo nich vyrástli ľadové zrkadlá. Sadai dopadla na ne a vydesene sa obzerala okolo.
Cez hrubý ľad videla mihnúť sa pár tieňov, to bolo všetko. Potom sa zrkadlá rozpadli takmer na prach a Orochimaru ležal na zemi. Odyn stála a zranenú ruku si držala... Sadai neveriaco pozerala, ako jej pomedzi prsty miesto krvi kvapká voda.
Potom sa šupinatý povrch pod nimi zatriasol a Odyn ju schmatla za ruku.
,,Skáčeme!“ vykríkla a pozrela na ňu s veselými iskierkami v očiach a širokým úsmevom.
,,A odraz sa poriadne!“ vykríkla ešte a už leteli. Sadaine vrkôčiky ju plieskali po krku a Amekage vyzerala, akoby sa ešte nikdy tak dobre nebavila. Dopadli na Gamabuntov chrbát s takou silou, až to Sadai zrazilo z nôh, ale hneď sa postavila a obrátila k veľkému hadovi, aby zistila, čo sa s ním deje. Triasol sa a klesal...
Manda sa vnáral späť pod zem....
,,Skoč!“ vykríkla Odyn na Gamabuntu a tisla sa aj so Sadai k jeho chrbtu. ,,A vezmi aj jeho!“ prikázala mu ešte. Žabiak omotal Orochimara svojím jazykom a potom skočil. Dopadol len niekoľko metrov od ninjov stojacich na lúke pred bránou Konohy, váha jeho tela vyvolala menšie zemetrasenie. Napokon prach usadol a všetci sa zahľadeli na Amekage, unavene sediacu na žabiakovom chrbte, zo zápästia jej vytekal prúd vody. Orochimaru, ktorého Gamabunta držal jazykom ani vo zveráku ešte žil.
,,Čo to robí? Na čo čaká? Prečo ho nedorazí?“ Naruto od netrpezlivosti až poskakoval.
,,Nepamätáš sa? Sľúbila ti, že toho chlapa ti nechá. Odyn nezabíja.“
Naruto neveriaco na Yasua pozrel. Odyn mala zjavne dobrú pamäť... V takejto situácii...
,,Uhnite!“ ozval sa Gaara. Nerozprával príliš nahlas, ale v tom mrazivom tichu všade navôkol jeho hlas znel viac než dobre. Ninjovia sa obzreli.
,,Nepočuli ste? Choďte z cesty!“ zopakoval Kazekage a keď sa konožský Shinobi pomaly tlačili nabok, pozrel na Naruta. ,,Sľúbila ti to... Bež. A keď tam budeš... Povedz jej prosím ťa, že je naozaj, naozaj dobrý Amekage... A skvelá kunoichi...“ zvyšné slová Gaarovi zaviazli v hrdle, ale Naruto pochopil to, čo doteraz odmietal pripustiť. Odyn umierala.
Naruto sa otočil čelom k Orochimarovi, stojacemu len preto, že ho Gamabunta držal... Chcel ho zabiť, roztrhať, zničiť, bola to tak silná a chladná túžba... Ale ešte predtým, Naruto si uvedomil, že nielen on má právo na hnev.
,,Sasuke... Pomôžeš mi...“ nebola to otázka. A nepotreboval počuť odpoveď.
Vystrel obe ruky pred seba a v tej pravej sformoval modrú, víriacu guľu, celkom obyčajný, základný Rasengan. Za jeho chrbtom sa ozval vysoký zvuk tisícich vtákov.... Naruto sa rozbehol vpred, nebežal rýchlo, Sasuke ho dohonil asi v polovici cesty.
Orochimarovým bruchom prenikli naraz dve silné ninjutsu a keby za ním nestál vodca žiab, bol by odletel pekne ďaleko. No Gamabuntove telo ho zastavilo a Orochimaru sa zosunul na zem s dierou v bruchu a nevidúcimi očami si to namieril na oblohu.
Vyhrali.
Gamabunta opatrne obkrútil svoj jazyk okolo zoslabnutej Odyn, Sadai zoskočila sama.
,,Ďakujem vám,“ šepla a poklonila sa Odyn, tá jej jemne kývla a Sadai odbehla do maminho náručia.
,,Gaara ti odkazuje...“ začal Naruto, no Odyn ho prerušila.
,,Viem.“
Videl, ako ťažko sa jej rozpráva, vykročil k nej, chcel jej nejako pomôcť, hocijako... Ale v tom okolo neho prefrčala červeno-modrá šmuha a Arushanti Omini sa hodila na kolená a pritúlila sa k svojej mame. Naruto zasa cúvol.
,,Mami,“ vzlykla Omini. Nechcela, aby ju mama videla plakať, no čím viac sa slzy snažila zadržať, tým viac jej ich stekalo po lícach. Pocítila, ako sa o jej myšlienky niečo ľahučko obtrelo a vedela, že mama sa s ňou chce porozprávať v súkromí. Uvoľnila svoju myseľ a začula mamin jemný hlas.
,,Neboj sa moja maličká... Nestrácaj vieru... Ešte je nádej.“