Zmätený Kazekage 10.

Na ďalší deň ráno sa ozvalo klopanie na niečích dverách: „Vstúpte.“
Gaara dvihol hlavu od papierov, do kancelárie Kazekageho vstúpila Naku.
„Dobré doobedie Kazekage-sama. Včera som poprevádzala Tanaris-sama po akadémii ako ste mi kázal. “
„Výborne, ďakujem ti. Potrebuješ ešte niečo, Naku?“ spýtal sa.
Naku mu položila na stôl schvaľovacie formuláre pre maturujúcich žiakov.
„Je tam napísané všetko o prospechu študentov v ninjutsu, genjutsu aj taijutsu.“
„Ďakujem za donášku. Prosím ťa dones zase tieto papiere Kankurovi.“
Naku pár sekúnd stála ako zamrznutá, no potom vzala do rúk papiere, keď si všimla, že ju Gaara skúma pohľadom.
„Hai. Pekný deň prajem Kazekage-sama,“ povedala držiac sa za bruško.
„Aj tebe,“ odvetil a zamyslene sa díval na jej brucho objímajúcu ruku.

Naku sa vybrala do Kankurouho domu. Roztrasenou rukou zaklopala na masívne dvere. Kankurou otvoril dvere a nahodil prekvapený výraz: „Naku, čo ty tu teraz? Nemáš náhodou vyučovať na akadémií?“
„Idem tam, ale predtým ti mám odovzdať toto. Posiela ti to Gaara,“ podala mu do ruky dokumenty, stále dívajúc sa niekam inam, „a ešte je tu niečo, čo by som ti chcela povedať.“
Kankurou sa uhol nabok, aby mohla prejsť dovnútra. Vošla do domu, no ostala stáť na chodbe.

„Nechceš si radšej ísť sadnúť do obývačky?“
Pokrútila hlavou a prehltla. Kankurou začal chytať úzkostlivý pocit pri srdci. Opýtal sa: „Naku je všetko v poriadku? Všimol som si, že si v poslednej dobe zvláštna.“
Od pocitu úzkosti a strachu sa mu začal potiť chrbát.
„Ešte si sa od rána nestihol namaľovať?“ zmenila tému jouninka.
Kankurou jej prudkou zmenou tému zostal rozhorčený. Zamračil sa, vzápätí sa jeho pohľad zmenil na smutný.
„Naku ak sa deje čokoľvek vieš, že mne môžeš veri-“
„Kankurou, som tehotná!“ psychický nátlak už nevydržala.

Kankurovi sa zastavilo srdce, pozeral na ňu prekvapene: „N-Na-Naku...ja,“ nemohol nájsť slov až sa napokon nadýchol a pokojne povedal, „Naku, to je úžasné...“
Naku so stekajúcimi slzami po tvári sa pozrela na Kankura a zo srdca jej spadol veľký kameň.
„Ja preto som bola taká divná, nevedela som ako ti to povedať. Máš veľa práce a nechcela som ťa zaťažovať.“
Kankurou jej priložil ruku na bruško.
„Také reči už nikdy nechcem počuť. Ako si si mohla myslieť, že by som tak reagoval?“ čudoval sa s dvihnutým obočím, „veď budem otcom. To je pre muža najúžasnejší pocit na svete, keď vie že jeho milovaná nosí pod srdcom ich spoločné dieťa. Nemysli si, že budem kvôli práci zanedbávať teba a dieťa... Naku sľúb mi, že ak budeš mať akýkoľvek problém, tak mi to povieš.“
Bola neskutočne šťastná. Kankurou ju oboma rukami chytil za krk, priblížil sa k jej perám a zašepkal: „Úprimne a z celého srdca ťa milujem.“
„Milujem ťa, Kankurou.“
Kankurou ju pobozkal. Jeho pery boli nežné a dokonalo láskali tie jej. Naku pevne tisla Kankura k sebe a nemohla sa nabažiť jeho pier. Keď sa od seba konečne odtiahli, tak sa Nakinej tvári objavil ten nefalšovaný úsmev, aký mala naposledy asi pred dvoma mesiacmi.
„Musím už ísť do práce,“ tesnejšie sa objali.
Bola už vo dverách a cítila, že musí ešte raz uzrieť jeho tvár. Otočila sa a na Kankurovej tvári zazrela úsmev a stekajúcu slzu šťastia...

Tanaris sa prechádzala po Sune bez cieľa. Začínalo páliť najostrejšie obedňajšie slnko, ktoré by ju usmažilo keby nemala zakrytú hlavu.
„Mali by sme sa niekde schovať a najesť sa. Čo ty na to?“ ostrihaný Katonmaru zaštekal.
Zamierila do ulice, kde robili jej obľúbené jedlo. Obzrela sa vedľa, Katonmaru nekráčal s ňou, ale ostal stáť na mieste.
„Ideš?“ spýtala sa a ninken zaštekal, „prečo chceš ísť do tej druhej reštaurácie? Tam nemajú natto ani hovädzie guličky.“
Jej pes ju nakoniec presvedčil. Namosúrená kráčala s ninkenom, keď v diaľke medzi ľuďmi zbadala Gaaru. Pozrela sa na Katonmara a pochopila prečo nechcel ísť tam, kde chcela ona. Gaara si ju všimol a kýval jej. Ľudia okolo, ktorých prechádzal ho úctivo zdravili a skladali mu poklonu.
´Páni... ľudia v Sune ho majú naozaj radi. Pred troma rokmi by som nepovedala, že ho ľudia budú takto uznávať.´ hovorila si v duchu a mávala mu.
Katonmaru sa rozbehol oproti nemu a labkami sa mu oprel kolená. Gaara sa smial a šimral jeho krátku srsť. Vykukol na Tanaris zo zeleného klobúku kage: „Ideme na spoločný obed? Pozývam,“ ponúkol jej ruku, usmiala sa a prijala ju.
Bola dosť prekvapená jeho správaním. Čakala, že sa jej bude vyhýbať potom čo ho odmietla.

Tanaris už z videnia obyvatelia poznali, ale v spoločnosti Kazekageho ju ešte nevideli. Okolo idúce mladé dievčatá jej závideli, že ju doprevádza sám Kazekage. Išla okolo skupinka piatich štrnásť ročných študentiek, ktoré Tanaris pohľadom priam zabíjali. Tanaris na ne nedopínavo pozerala.
Pre ňu bol ten obľúbený Kazekage len Gaara. Nie, že by si ho nevážila a neuctila ako vodcu dediny, ale poznala ho dlho a preto to tak nevnímala.

Sadli si do najlepšej reštaurácie v Sune, bolo tam príjemne chladno. Čašníčka si všimla kto ku nim zavítal a rozbehla sa do kuchyne za vedúcim personálu.
„Šééfe, šééfe!!!“
„Panebože čo sa stalo, že tak vyšiluješ?“ spýtal sa s múkou na brade.
„Kazekage-sama sa sem prišiel najesť!“ vrchný prekvapene začal poháňať všetkých v kuchyni aj mimo nej.
„Prišiel sem náš Gaara-sama! Všetko musí byť v maximálne dokonalé! Jasné?!“
„Hai!“ zvolali kuchári a čašníčky s úsmevom na tvárach.
Mladý veliaci muž naznačil očami dvom čašníčkam, aby išli s ním.

Vrchný a čašníčky kráčali ku stolu. Podišli ku Gaarovi a Tanaris. Vrchný postrehol Katonmara ležiaceho pri Gaarových nohách.
„Kšššš, choď preč psisko. To je reštaurácia tu nemáš čo hľadať! A ešte pri nohách Kazekageho-sama!“
Ten zakňučal a ešte viac sa pritúlil k nemu, jeho typický znak ospravedlňovania sa.
„To je v poriadku. Je to ninken mojej spoločníčky,“ povedal pokojne.
Vrchný sa uklonil obom a zhrozene koktal: „Odpusťte, nevedel som. Viete niekedy sa tu zvyknú zatúlať psy, ktorých si ich páni dobre nestrážia.“
„To je v poriadku. Nemusíte sa ospravedlňovať.“
„Ďakujem Kazekage-sama. Náš personál je vám k službám, prosíte si jedálny lístok alebo si dáte menu?“
„Poprosíme vás jedálny lístok,“ odvetil mu.

„...Gaara, to je super jedlo. Ani som nevedela, že táto reštaurácia tu je. Odteraz chodím len sem,“ povedala a dala jednu hovädziu guličku do úst sebe a druhú jej psovi, „aj Katonmarovi chutia.“
Gaara už dojedol a čakal na Tanaris. Zaplatil a vybrali sa do jeho kancelárie. Vo vodcovskom kresle sedela Temari: „Hádaj, kto vás pozdravuje?“
Podala Tanaris malý lístoček, usmiala sa a odišla. Tanaris začala čítať:

Ahoj sestrička,

len som ti chcel povedať, že som konečne docestoval do skrytej Mlžnej. Godaime Mizukage-sama ma vrelo privítala. Celá táto dedina je ako vodný raj, je to tu úžasné. Len mohlo by tu byť trocha teplejšie. Deti na akadémii sú nesmierne šikovné a skoro všetky ovládajú suiton. Mimochodom jeden shinobi ma bude učiť tajné techniky vodného živlu. Moc sa teším...Povedz ako sa darí tebe?
Drž sa a mysli na mňa. Pozdravuj všetkých!

s láskou
Nagaya.

Tanaris sa vrúcne usmievala. S Nagayom mala zo všetkých bratov najbližší vzťah a pritom ona a Nagaya sú deťmi protikladných živlov. Nuž, ako sa hovorí, protiklady sa priťahujú. Gaara si prečítal list a tiež sa pousmial: „Nechceš mu odpovedať?“
Tanaris súhlasila a hneď aj napísala:

Ahoj braček,

ďakujem, že si sa ozval. Ja som do Suny prišla pred troma dňami, všetci sú tu milí ako vždy a Gaara sa dobre o mňa stará. Za štyri dni začínam učiť na akadémií, tak mi drž palce. Dúfam, že naše dve polovičky docestovali v poriadku. Vyriaď Mizukage-sama, že jej ďakujem za umožnenie poslania správy. Drž sa nee-san.
Pozdravuje ťa Gaara.

s láskou
Tanaris.

„Gaara pôjdem to odniesť, aby to čo najskôr poslali.“
„Dobre teda. Potom už prosím nechoď sem, lebo za hodinku mám poradu so staršími. Ale večer okolo piatej sa tu zastav.“
„Gaara-sama, pôjdem kuknúť nemocnicu ak smiem,“ nahodila naoko diplomatický výraz.
Prikývol a poslal ju za Temari: „Bež rýchlo, šla smerom k nemocnici. Ešte ju stihneš počas cesty.“
„Dovidenia Kazekage-sama,“ už išla zatvoriť dvere, ale Gaara ju vrátil.
„Nechcem, aby si ma oslovovala –sama,“ povedal.
Tanaris nechcela pripustiť s odôvodnením, že ako k vodcovi dediny by sa mala v pracovných veciach správať tak, ako sa správa.
„Z mojej strany by bolo drzé vám povedať Gaara a nie Gaara-sama.“
„Nie nebolo. Nepáči sa mi, keď ma tak oslovuješ pre teba som jednoducho Gaara.“
„Nie pre mňa ste Gaara iba mimo pracovných vecí a basta! Máte smolu,“ uškerila sa a rýchlo odišla, aby Gaara nezačal namietať.