Nikai 12

12.Kapitola: Hradba!

Kvetiny, ktoré rastú na výslní, sú vždy krásne a mocné. Ale kvety, ktoré dokážu prežiť v tieni, rozkvitnú tisíckrát krajšie, keď sa im dostane slnka.

Asahi hľadela na toho človeka – človeka? – plecia sa jej triasli, vrkoč stískala v pravej ruke a ľavou tuho zvierala kunai. Vyzeralo to, že človek ide po Omini, no Shinai nevyzeral, že by chcel zdupkať. Skôr sa zdalo, že je pripravený neznáme dievča brániť.
,,Tak Omi, ustúpiš mojim cieľom podobrom?“
,,Nikdy!“ vyhŕkla bez rozmyslu a plecia sa jej triasli, lež nie od strachu, ale od zlosti. Sľúbila mame, že varuje Konohu? Sľúbila.
Omini ľavou rukou siahla do zadného vrecka a vytiahla pár ihlíc. Pravou rozopla puzdro na zbrane. Siahla doň a po hmate zistila, že má trinásť kunaiov (prečo si len nevzala viac?) a zo dvadsať shurikenov. Nebolo to veľa, no Shinari a Asahi nevyzerali, že by ju tu chceli nechať. S ich pomocou by možno... Bolo to nereálne. Omini vedela, aká to bude nebezpečné a neskutočné, poraziť ho, no vzdať sa by bolo oveľa horšie. A keď sa jej pred očami zjavil obraz jej zničenej dediny... Vedela, že neustúpi.
,,Aká škoda, aká škoda,“ vzdychol Orochimaru. ,,Stále ma nútite robiť veci, ktoré robiť nechcem.“
Shinari ešte pevnejšie zovrel kunai, keď Orochimaru naširoko otvoril ústa a odhalil dva rady zažltnutých zubov, ružové ďasná a bledý jazyk. Shinari pokrčil kolená, pripravený uskočiť keby ich protivník skúsil Katon. Ale Orochimaru zdvihol pravú ruku a čiahol si ňou do úst. Potom ňou mierne trhol. Shinarimu kunai vykĺzol z prstov a cinkol o kameň, no nezdalo sa, že by si to všimol. Z Asahinej strany sa ozval zvuk, akoby zvracala, no ani to ho neprinútilo odtrhnúť naširoko otvorené oči z katany, ktorú Orochimaru držal v ruke. Z katany, ktorú pred chvíľou vytiahol zo svojho hrdla.
Vtom mu výhľad zastrela Omini, ktorá sa pothotovo postavila pred neho a Shinari sa spamätal. Rýchlo sa zohol a zdvihol svoju zbraň. Potom hodil očkom na Asahi. Vyzerala, že sa tiež trochu pozbierala, oči stále vypliešťala na Orochimara, no svoj kunai držala pevne.
,,Začneme...“
Orochimaru vyrazil do útoku, pomaly, z rozmyslom a sebavedome. Shinarimu bolo z jediného pohľadu na jeho pohyby jasné, že toto nemajú šancu vyhrať. Bál sa, ale nie natoľko aby vzal nohy na plecia. Aj on mal totiž skrytý triumf.
Kakashi by mal doraziť každú chvíľu. Postačí, ak ho dovtedy zadržia. Kakashi to už zvládne.
Asahi vyskočila do vzduchu, keď sa po nej Orochimaru ohnal katanou, ešte lesklou od jeho slín. Tu však prišiel problém. Zatiaľ čo Asahi bol nad ním, Orochimaru otočil katanu ostrým koncom hore. Keby naň Asahi dopadla, isto-iste by to znamenalo jej koniec. Shinari maximum svojej chakry koncentroval do nôh, odrazil sa a ako šíp vystrelil proti Orochimarovi. Rýchlosť, akú dosiahol, Orochimara zrazila z nôh, katana mu takmer vypadla z ruky, no on ju zachytil. Jej konček prešiel Shinarimu po líci, celkom jemnučko, no napriek tomu chlapec pocítil štípanie a po líci mu stieklo niekoľko kvapiek červenej krvi. Pokúsil sa ešte v letku obrátiť, no Orochimaru bol nad ním a zabránil mu v pohybe. Na zem dopadli v jednom klbku. Shinari očakával svoj koniec, no vtom Orochimarovo telo ktosi odhodil. Shinari zdvihol pohľad. Pred ním stála Omini.
,,Nemusíte tu ostať. Netýka sa vás to...“ povedala mu potichu, obrátená chrbtom k nemu. Sledovala Orochimara, ktorý sa namáhavo zdvíhal zo zeme. Jej úder nebol ani taký silný, skôr to vyzeralo, že Orochimaru má problémy so svojím telom.
,,Na to ani nemysli!“ usmiala sa jemne Asahi, ktorá sa postavila po jej druhom boku, ako stál Shinari keď sa postavil.
,,Nie sme zbabelci,“ nevzrušene dodal Shinari. ,,O chvíľu je tu náš sensei. Zadržíme toho chlapa len dovtedy.“
Asahi sa rozžiarili oči a pozrela nimi na Shinariho. On však jej pohľad ignoroval.
,,Tak fajn. Ďakujem.“
,,Nie je za čo. Vyzerá to tak, že sa to týka aj Konohy, teda aj nás,“ objasnila jej svoje pohnútky Asahi.
A potom to začalo. Pre Shinariho to bola krutá rana. Vždy si myslel, že je dobrý. Vždy si myslel, že už je len krôčik od toho, prekonať vraha svojich rodičov. A teraz zistil, že to celé bol veľký, obrovský omyl. Orochimaru im dával zabrať, hoci boli traja. Bol pred nimi, za nimi, pod nimi, nad nimi, bol všade. Oháňal sa mečom, tvoril pečate rýchlosťou svetla.
,,Doton: DoryuuTaiga (Živel zem: Rieka pohyblivého bahna)!“
Asahi sa zrazu zem pod nohami roztiekla na husté blato, do ktorého behom pár sekúnd zapadla až po kolená. Shinari načiahol po nej ruku, no tesne minul.
,,Ešte kúsok...“ zamrmlal, no nie a nie dievčinu dosiahnuť. Potom Asahi zapadla ešte hlbšie. A aby toho nebolo málo, Orochimaru sa rozbehol smerom k Shinarimu. Ten, plne zaujatý zachraňovaním neschopnej tímoveja kolegyne, si ho vôbec nevšimol.
,,Pozor!“ chcela zakričať Omini, no jej hlas nie a nie sa dosať z hrdla von. Vydesene hľadela, ako sa Orochimaru blíži k dvom deťom. Dvom deťom, ktoré riskovali životy kvôli nej. Dvom deťom, ktoré videla vo svojom sne, a ku ktorým cítila akési nepochopiteľné sympatie.
,,Pohni sa! POHNI SA!“ kričalo jej vnútro, no jej nohy s ním nesúhlasili a prakticky vrástli do zeme. Ruky, to bolo niečo iné. Omini ich pomaly zdvihla k tvári, a...
,,Suiton: Kankentsusen no Jutsu (Živel voda: Technika gejzíru)!“ vykríkla, ani nevedela ako. A potom sa začala modliť, aby to fungovalo... Fungovalo to.
Asahi a Shinari sa na jej výkrik prekvapene obrátili, no videli už len prúd vody, ktorý vystrekol spod zeme a ako hrubý záves ich oddelil od Orochimara.
Omini netušila, ako dlho by mala voda striekať, vlastne ju to ani netrápilo, taká bola prekvapená tým, čo práve urobila. Gejzír netrval dlho, asi po pol minúte sa prúd vody zúžil a nakoniec zmizol úplne. Ale Omini mala aj plán B. Vlastne, nemala ho ona. Jej ruky, ústa a chakra si robili čo chceli. Prsty sa jej sami poskladali do zložitých pečatí.
,,Makyou Hyou Shou (Démonické ľadové zrkadlové kryštály)!“ vyslovili jej ústa. A napodiv, aj jej chakra fungovala tak, ako mala. Z vody, ktorá ešte nestihla vsiaknuť do zeme po jej gejzíre a vytvorila veľké mláky, sa zdvihli hrubé, ľadové pláty, odrážajúce každý pohyb a vytvorili kruh, z ktorého nebolo úniku. Orochimaru ostal v jeho strede.
Asahi so Shinarim prekvapene zízali. Shinariho vyprovokovalo k činu až hrozivé zabublanie, ktoré sa ozvalo od Asahinho pása. Zapadala čím ďalej tým viac.
,,Koľko to udržíš? To väzenie?“ zakričal na Omini.
Tá pokrútila hlavou. Ako to preboha mala vedieť? Pevne pritisla dlane k sebe a dúfala v každú sekundu.
,,Hlavne si pohni,“ precedila cez stisnuté zuby. „Dlho už nie.“
Shinari si pomyslel, ako veľmi by sa im teraz zišiel Toro so svojimi povrazmi, no dlho sa tou myšlienkou nezaťažoval. Obehol bahno a skúsil sa načiahnuť z druhej strany. A... Podarilo sa! V ruke pocítil Asahine hodvábne vlasy a silno ju potiahol za vrkoč. Asahi prenikavo zajačala od bolesti, no jej nohy sa pomaly vynárali z lepkavého bahna. Shinari ťahal, Asahi zatínala zuby, keď sa jej koža na hlave sa napínala takmer na prasknutie. Omini žmýkala zo seba posledné zvyšky chakry na udržanie svojho jutsu a po čele jej stekali kvapôčky potu. A potom sa to stalo, všetko odrazu. Asahi z nepríjemným začvachtaním konečne vybŕdla z blata a spolu so Shinarim sa zvalili na chrbát. Ominine zrkadlá praskli a črepiny sa efektne rozleteli po okolí. Orochimaru stál uprostred toho všetkého a tváril sa... Veľmi nebezpečne. Svoju zbraň zvieral tak pevne, že bledé hánky mu až zmodreli. Ani si nevšimli, kedy sa pohol, no zrazu stál za Omini. Mocne ju buchol rukou do chrbta, potom ju schmatol za tričko, zdvihol do vzduchu a odhodil smerom k ostatným dvom. Shinari zareagoval bleskovo, v mihu bol na nohách a zachytil vyčerpanú Omini v lete.
Orochimaru spojil dlane.
Neurobil žiadnu pečať, len nehlučne pohol perami, pousmial sa a zmizol v obláčiku prachu.
,,Čo to?“ opýtala sa Asahi zmätene.
V tej chvíli sa prach znovu zavíril a na takmer tom istom mieste sa objavil Kakashi.
,,Sensei!“ vyhŕkla Asahi a vykročila k nemu. Niečo jej v tom však zabránilo. Nosom narazila do čoho si hladkého, akoby do steny.
,,Au!“ vypískla, odstúpila a zúrivo si trela nos. ,,Čo to je?“
Kakashi sa obzeral dookola. Na stotinu sekundy sa jeho pohľad zastavil priamo na Shinarim, no potom pokračoval ďalej, akoby tam Shinari ani nebol. Nakoniec pokrčil plecami, otočil sa im chrbtom a vykročil späť do Konohy.
,,Sensei! Kakashi-sensei!“ vykríkla za ním Asahi, no nič sa nestalo.
,,Chakrová stena,“ konštatovala Omini. ,,Nedá sa cez ňu prejsť, nie je cez ňu vidieť ani počuť. Váš sensei o vás nevie.“
Ashi so Shinarim na ňu zmätene pozreli.
,,Ešte ste nikdy nepočuli o chakrovej stene?“ čudovala sa Omini. ,,Ale žerie to ohromné množstvo chakry, nechápem ako to môže udržať.“
Pristúpila k miestu, ktoré zastavilo Asahi a priložila na neviditeľnú prekážku dlane.
,,Budeme to musieť obísť,“ oznámila im.
,,My traja? Spolu?“ vypleštil na ňu Shinari oči, akoby predtým nijaké dievča nevidel.
,,Spolu. A rýchlo.“
Omini sa otočila a zmizla v kríkoch. Shinari sa zo zvesenými plecami pohol za ňou. Asahi hodila posledný pohľad ku Kakashiho vzďaľujúcemu sa chrbtu.
,,Prečo ste neprišli skôr, sensei?“ vzdychla si a pomaličky sa pobrala za tými dvoma. Nepáčil sa jej smer, ktorým sa Omini vybrala. Bola to cesta k tej veci.
K Enzan no Shizoku.