Tajomstvá sveta-16. kapitola

16. kapitola: Nákupy. Tréning začína

Kakashiho tým sa s nimi rozlúčil a odišiel späť do Konohy aj so svojím väzňom. Za necelé dva dni tam prišli, predviedli ho pred Tsunade a tá hneď vedela čo s ním.
Pochválila ich za dobre odvedenú prácu a poslala ich oddýchnuť si po úmornej ceste.

Hinata prešla popri Narutovi, pričom mu čosi zašepkala a ten sa len pousmial. Ten-Ten zas žmurkla na Nejiho, ktorému zostala jeho kamenná tvár a rozišli sa každý domov.
„Ozaj, Naruto, čo máš zajtra na pláne?“ spýtal sa cestou Azazel Naruta.
„Zajtra som chcel trochu trénovať, prečo?“ opýtal sa nechápavo.
„Nič, len som chcel začať s tým tvojim tréningom. Lenže obyčajné cvičisko nebude stačiť.“ povedal Azazel nad niečím rozmýšľajúc, „Bude treba niečo väčšie, priestrannejšie. Už to mám, zajtra ráno o deviatej hore na skale, kde sú vytesané tie tváre, dobre? Hodlám ťa niečo veľmi zaujímavé naučiť.“ prisľúbil Azazel oddeľujúc sa od neho.
Azazel si tak kráčal ulicou, keď tu zrazu na neho niekto zakričal: „Azazel-kun.“
Otočil sa za tým hlasom a uvidel Ino.
„Ahoj Ino, ako si sa mala kým som bol preč?“ spýtal sa milo.
„Ale bola tu nuda a stále som rozmýšľala nad tým, čo zaujímavé si mi to chcel ukázať. Dokonca som sa raz chcela dostať k tebe domov, no zasiahol ma poriadny elektrošok, tak som to radšej nechala tak a netrpezlivo som čakala.“ povedala vzrušene Ino.
„Aha, dobre že si mi to pripomenula. Lenže teraz ešte potrebujem zájsť niečo kúpiť a potom.“ navrhol Azazel.
„Vieš čo, teraz mám voľno, v kvetinárstve nik nie je, tak pôjdem s tebou, ak ti to nevadí. A mohol by si mi povedať, čo to bolo za misiu, dobre?“ povedala len tak medzi rečou Ino.
„Samozrejme že nevadí, práveže sa to dosť hodí, môžeš mi s tým pomôcť.“ povedal milo Azazel, „Nevieš kde by sa tu dali kúpiť nejaké plavky, oblečenie a ešte pár vecí?“
„No, najpestrejší výber oblečenia, plaviek, uterákov a osušiek majú u Heroka, má tam dosť dobré ceny. Ak sa ti nechce ale behať z obchodu do obchodu, tak zájdeme do Konožského nákupného centra, tam je to všetko pokope.“ dostala nápad Ino.
Azazel len prikývol, Zobral Ino okolo pásu a išli ďalej po ulici až k onomu centru. Všimol si, že Ino vyzerá ako vo svojom živle. Azazel ju najskôr prehovoril na kúpu plaviek a tak ho hneď dotiahla k asi sto typom plaviek. Azazel si začal medzi nimi preberať, pozerať farby a po pár sekundách sa k nemu pridala aj Ino. Hneď vybrala jedny, no Azazelovi sa zdali nejaké malé. Tak hľadala väčšie číslo z tej farby a našla jedny, ktoré boli o desať centimetrov dlhšie. Ukázala mu ich, no Azazel sa ešte trochu poprehŕňal a našiel rovnakú farbu, rovnaký vzor, no siahali mu až pod kolená. Ukázal jej ich a hneď išiel do kabínky.
Vyskúšal si ich, potom sa v nich ukázal Ino, ktorej pri pohľade na neho zažiarili očká a veselo prikyvovala hlavou. Azazel sa nad tým len pousmial, prezliekol sa späť a zobral si ešte dvoje, lenže inej farby a vzoru. Pri pokladni zaplatil a už ho Ino ťahala do ďalšieho obchodu.
Po dvoch hodinách bol Azazel ovešaný taškami ako vianočný stromček. S Ino nakúpil nové tričká, kraťase, trištvrťáky, botasky a plno ďalších vecí. Usúdili, že už asi by aj stačilo, pretože Azazelova peňaženka už nechcela nič pustiť von.
Ešte sa zastavili v jednej čajovni, kde si toľko Azazelových tašiek každý obzeral, ale nikto nič nepovedal. Dopili čaj, ktorý radšej zaplatila Ino a odišli k Azazelovi domov.
Prišli k jazeru, kde sa im naskytol nádherný pohľad na práve zapadajúce slnko nad jazerom. Azazel luskol prstami a išiel priamo k dverám. Ino sa asi poučila, tak mu išla stále v pätách. Ale už ju nič nezelektrizovalo. Prišli k dverám, Azazel ich s námahou otvoril a vošiel dnu. Ino tam ešte nikdy nebola a tak si to tam všetko obzerala. Nemohla veriť vlastným očiam, všetko bolo iné ako v hociktorom dome v Konohe, dokonca aj materiál, z ktorého bol dom vyrobený bol iný, nehovoriac o nábytku. Azazel sa ani nezastavil a išiel hore schodmi, kadiaľ ho Ino radšej nasledovala, aby sa nestratila.
Vošli do jeho izby, ktorá bola až úplne hore. Bola príjemne presvetlená, čo robilo asi to veľké okno v stene a ešte jedno väčšie na strope. V izbe bola jedna asi 2,5 metra dlhá posteľ, dosť široká, 2 komody a jedny dvere, ktoré práve išiel otvoriť. Ino si myslela, že sa jej plní sen, pretože za dverami bolo 50 metrov štvorcových plochy pre šatstvo. Po okrajoch boli kadejaké poličky, železné tyče s vešiakmi, sem-tam nejaké tričko a na konci bola jedna skriňa, ktorá siahala až po strop a bola dosť mohutná.
Azazel sa zastavil pri najbližšej poličke a začal vybaľovať. Ino sa otriasla z prvotného šoku a išla mu na pomoc. Poodtŕhali visačky, tričká povešali na novo kúpené vešiaky a nohavice poskladali a uložili na poličky. Azazelovi nakoniec zostalo vybaliť ešte obuv, vybral ich z krabice a vložil ich do akéhosi obuváka. Krabice ponechal a naukladal si do nich ponožky, ktoré tiež stihol kúpiť.
„No, tak toto je to, čo si mi chcel ukázať?“ povedala natešená Ino.
„Vidím, že sa ti to veľmi páči, ale to nie je to, čo by som ti chcel ukázať.“ povedal s úsmevom Azazel škrabkajúc sa na hlave a ťahajúc ju von z izby a dolu schodmi. Doviedol ju až k zadnej verande, kde otvoril presklené dvere a vyšiel von. Vonku bolo niečo ako menší skleník a Azazel mieril práve tam.
Ino si všimla, že je celý zo skla, niet tam ani kúsok dreva či plastu.
Otvoril zarosené dvere a ovalilo ich teplo, vlhkosť a nádherná vôňa.
Musela chvíľku zaostrovať, pretože tam bola hmla ako mlieko. Po zaostrení uvidela v strede miestnosti nejakú nádobu, z ktorej tá para vychádzala a nad ňou nejaká trubka, z ktorej tam pomaly tiekla voda z podlahy. Pristúpila bližšie a vo vnútri uvidela prelievajúcu sa červenú horúcu hmotu, z ktorej sálalo obrovské teplo. Pravdepodobne to vykurovalo celý skleník v ktorom bolo okolo 40 stupňov.
Ino poodstúpila a obzrela sa dokola. Boli tam 4 hlinené kvetináče asi 1 meter vysoké a v nich niečo rástlo. Najviac ju ale zaujala jedna malá, červená kvetinka.
„Tak, to je to, čo som ti chcel ukázať. Vieš čo to je?“ spýtal sa stojac za ňou sledujúc jej nemý úžas.
„To, to, to nie je možné. Ako? Kedy? Kde? ...Ako?“ hovorila nechápavo, „Počula som o nej, čítala som o nej, ale hovorí sa, že je to len legenda, že ju nik ani len nevidel, ale ja ju tu teraz na vlastné oči vidím. Krvavá orchidea.“ povedala natešene a zároveň zmetene.
„Hej, je to ona. Našiel som jednu na svojich cestách po svete na juhu. Skúmal som, aké podmienky potrebuje pre život a snažil som sa ich umelo vytvoriť. Ako vidíš, aj sa mi to podarilo. Potom som ju zapečatil do zvitku k ostatným vzácnym rastlinám, aby sa jej náhodou niečo nestalo. Ako asi vieš, kvitne len na 3 mesiace a to každých 7 rokov. Zajtra bude posledný deň z tých 3 mesiacov a ta som ti ju chcel ukázať v celej kráse.“ povedal natešene Azazel.
Ino si ju ešte obzerala zo všetkých uhlov a stále tomu nemohla uveriť.
„Nechcela by si jednu?“ spýtal sa po chvíli Azazel.
„Áno, ale asi by dlho neprežila, nevedela by som sa o ňu postarať.“ povedala trochu posmutnele, „A vidím, že ju máš len jednu.“
„No, nie tak celkom. Ona sa počas tých 3 mesiacov rozmnožila, takže mám jednu malú. A s tou starostlivosťou si nerob problémy, dám ti špeciálny kvetináč, ktorý zabezpečí všetko potrebné. Len ju bude treba polievať a dať na nejaké bezpečné svetlé miesto.“ hovoril Azazel vyťahujúc niečo spoza chrbta.
V rukách držal malý kvetináčik, v ktorom bola v čiernej zemi zasadená malá červená kvetina. Ino nemohla veriť vlastným očiam, čo teraz drží v rukách. Pomaly a opatrne to odložila nabok a vrhla sa na Azazela a vášnivo ho začala bozkávať. Po chvíli prestala, dohodla sa s ním na ďalší deň, zobrala svoj nový objekt pozornosti a bežala domov. Azazela ten bozk celkom milo prekvapil, no bol už dosť unavený a tak si išiel ľahnúť.
Nasledujúci deň sa zobudil niečo po ôsmej, zbehol dole si niečo pripraviť a vybehol von k miestu stretnutia s Narutom. Prišiel tam niečo pred deviatou a Naruto tam už netrpezlivo. Očividne si krátil čas nejakým tréningom, pretože tam do jedného stromu bolo napichaných mnoho kunaiov.
„No dobre že ideš.“ povedal ironicky Naruto, „Čo ma to chceš naučiť?“
„Vieš, vycítil som, že máš veternú podstatu čakry a tak poznám jedno úžasné jutsu. Je to vlastne technika jedného klanu, ktorý ju ako jediný dokáže používať. Podmienkou je na jej naučenie mať veternú podstatu a odhodlanie. Ozaj, ako ti ide to meditovanie?“ spýtal sa ho.
„Ale, celkom dobre, uvediem sa do toho stavu za 20 minút a dokážem ho s otvorenými očami udržať asi 3 hodiny. Dobré nie?“ spýtal sa chvastácky Naruto.
„No, mohlo to byť aj lepšie,“ povedal jemne sarkasticky Azazel, „ale postačí to. Teraz ti ukážem, čo sa ťa pokúsim naučiť. Vidíš tú skalu tam? Tak sleduj!“ povedal s úsmevom Azazel.
Vystrel pravú ruku pred seba s otvorenou dlaňou a začal ju zdvíhať hore. Narutovi padla sánka až na zem a oči mu pomaly vypadávali z jamôk. Skala, na ktorú ukazoval sa zdvihla a teraz visela asi meter nad zemou. Azazel pozrel na Naruto, potom sa usmial a nechal vystrčený jediný prst. Pohol ním a skala letela cez celý les.
„Páni, úžasné. Tak to ma musíš fakt naučiť. Aké je to tajomstvo?“ zahrnul Azazela Naruto otázkami.
„Takže, aby to išlo rýchlejšie, uveď sa do chikara ki.“ povedal mu už kľudnejšie.
Naruto tak zatvoril oči a začal sa sústreďovať. Po asi 20 minútach otvoril oči so slovami, že môžu pokračovať.
„Tak, teraz ti to vysvetlím. Normálna čakra využíva fyzickú a duševnú silu, poprípade sa k nim môže pridať aj sila elementu. Tu sa ale používa len sila vzduchu a duševná sila. Musíš sa sústrediť na ten predmet, s ktorým chceš pohnúť, predstaviť si vo svojej mysli, že ho dvíhaš a využiť silu vzduchu. Ak to zvládneš, tak to budeš môcť využívať v rôznych situáciách. No tak, skús to, malo by ti to ísť v tomto stave dosť ľahko. Skús najskôr zdvihnúť, dajme tomu tento kunai.“ povedal Azazel pokladajúc na zem kunai.
„Dobre a použijem svoju super špeciálnu trénovaciu techniku.“ povedal, urobil znamenie ruky všade bol samý Naruto.
Rozdal si povely, každý položil pred seba jeden kunai, odstúpil asi 3 metre začali sa sústreďovať.
„Najskôr si to v mysli predstav a potom využi svoju veternú podstatu.“ pripomenul mu Azazel.
Niektoré kunaie sa začali hýbať, ale od zeme sa neodlepili. Takto to bolo až do obeda, keď tu zrazu sa jeden z nich zatriasol a vymrštil sa po Azazelovi. Ten ho zachytil do dvoch prstov a zahlásil: „Naruto, daj si chvíľu pauzu. Už ti to ide dosť dobre.“
Naruto odvolal svoje klony a spadol na kolená.
„Poďme sa najesť.“ navrhol mu Azazel otočiac sa smerom ku Konohe.
Zabehli si ako inak k Ichirakovi, kde sa pochváli svojim novým tréningom. Po výdatnom obede ( 15 porcií každý ) sa odobrali späť na ich cvičisko.
„Tak, Naruto. Ukáž, čo si sa zatiaľ naučil. Ale už bez meditácie.“ zavelil mu Azazel hodiac do zeme kunai, ktorý pred tým chytil.
„Tak, hádam to zvládnem. Nie, určite, tomu ver dattebayo!“ povedal Naruto a zamieril svoju pozornosť na kunai v zemi. Ten sa veľmi pomaly z nej vyťahoval a zostal vysieť vo vzduchu vo výške Narutovej ruky.
„Výborne, nečakal som, že to pôjde tak rýchlo, ale dobre.“ pochválil ho Azazel, „Teraz ťa naučím, teda sa pokúsim ti vysvetliť jednu schopnosť tejto techniky. Pravdepodobne by si ho dokázal hodiť rôznym smerom, tak ho z celej sily hoď po mne!“ prikázal mu Azazel.
Narut sa len nechápavo pozrel, no keď uvidel, že to myslí vážne, neotáľal a pohybom prstov ho hodil obrovskou rýchlosťou na Azazela. Ten sa ani len nepohol a pozeral sa priamo na zbraň, ktorá mierila na jeho hlavu. Tá sa pomaly blížila, keď tu zrazu...zastla. Zastala asi 3 centimetre od Azazelovho oka a ten ani len nemrkol. Po chvíli sa kunai začal vzduchom vracať späť asi o meter a zrazu sa roztrieštil. Na zem popadali len malé, takmer nebadané kúsky železa.
„Tak čo, Naruto, videl si, čo to dokáže? A toto sa ťa pokúsim naučiť. Je to výborný útok a ešte lepšia obrana a to nielen tvoja. Tak, teraz ťa poprosím, zapni chickara ki a môžem začať vysvetľovať.“ povedal Azazel a Naruto hneď vedel, čo má spraviť.
Sústredil sa, no tentoraz už s otvorenými očami a do 20 minút bol pripravený počúvať.
„Tak, zatiaľ si sa naučil len jednu formu, toto bude oveľa zložitejšie. Doteraz si udržiaval vzduch pod predmetom, teraz ho budeš musieť udržať okolo celého tela, prípadne pred niekým iným. Čím to bude ďalej, tým je to ľahšie, pretože nemusíš kontrolovať útvar, no časom aj to bude nutné. Takže predstav si ako predtým, no tentoraz ten kunai si ty a ja budem po tebe hádzať tieto malé kamienky a ty sa posnažíš aby sa ťa nedotkli, súhlas?“ vysvetlil Azazel otázku a odpoveďou mu bolo objavenie 100 Narutov.
Azazel sa len uškrnul a objavilo sa tam rovnakým spôsobom, lenže bez pečatí, 100 Azazelov.