Prípad zvaný Sasuke! 4. časť

Les. Všade okolo neho bol les. Z korún stromov bolo počuť štebot vtáčikov, nebo bolo modré bez jediného obláčka a zem pokrávala vrstva machu, divej trávy a odlomené konáriky. Sasuke ležal pod stromom, pod hlavou mal ruksak a sledoval obohu.
"Dnes je ale krásny deň. Čo povieš?" riekol.
"To hej, ale mohlo by spŕchnúť," povedal Suigetsu, ktorý ležal pod susedným stromom a prežúval suchú trávu.
Sasuke iba kývol hlavou na súhlas. Suigetsu potreboval vodu neustále. Niekedy mu to liezlo poriadne na nervy. Samá voda, voda, voda. No teraz mal pravdu. Bolo krásne ale sucho. Suché lístie na stromoch, suchá tráva.
"No, asi s tým dačo musím spraviť," povedal po chvíli Suigetsu, postavil sa a oprášil sa. Sasuke ho pozorne sledoval.
Suigetsu začal robiť t rýchlosti pečate. Potkan, pes, vták, had, prasa. Usmial sa a znova sa posadil. Sasuke na neho nechápavo pozrel.
"Veď uvidíš," odpovedal na jeho nevyslovenú otázku Suigetsu.
Ani to nedopovedal a na oblohe sa zjavilo neskutočne veľa mrakov. Búrkových mrakov, ktoré doprevádzal hrom. Zahrmelo, blyslo sa a na zem začalo dopadať tisíce kvapiek, ktoré sa zmenili na prúdy vody. Príroda začala pomaly ožívať. Ochabnutá tráva sa začala pomalačky dvíhať. To isté robili aj kvety. Rieku bolo počuť čoraz silnejšie. Jej vlny narážali na breh s čoraz väčšou silou.
"To je dobré," pochválil Suigetsua Sasuke.
"Díki, kámo," poďakoval sa mu.
Zem sa začala otriasať. Sasuke sa rýchlo postavil. Ten zvuk prichádzal zo severu. Zdvihol zo zeme svoj ruksak.
"Vstávaj Suigetsu, ideme!" rozkázal Sasan.
Suigetsu poslúchol a hneď bol na nohách.
"Čo sa deje?" spýtal sa.
"To chcem práve zistiť," odpovedal mu Sasuke.
Spolu vyskočili na konár stromu. Odtiaľ mali výborný výhľad. Po chvíli tadiať prefrčalo stádo divokých antilop.
Keď zistili že im nič nehrozí, tak zoskočili zo stromu. Suigetsu sa začal rehotať.
"Tak toto je to, čo ťa tak vyplašilo?" smial sa.
Sasuke neodpovedal, len mu tresol päsťou po hlave.
Suigetsu sa presal smiať, len si šúchal hlavu. Ani si nevšimli že stoja celý čas na daždi. Boli mokrí ako myši.
Sasuke sa vydal hľadať nejaký prístrešok.

Po hodine našiel opustenú jaskyňu. Bola pokrytá lesným machom, takže mali pohodlie. Suigetsu vytiahol spacáky.
"Idem po drevo," povedal Sasuke a odišiel.
"Som zvedavý, kde nájdeš suché," uškrnul sa Suigetsu a pokračoval v svojej prácičke.

Sasuke len tak blúdil lesom. Pršať prestalo pred chvíľkou. Sadol si na skalu a rozmýšľal.
"Keby som si vyriadil účty, mohol by som sa vrátiť domov," konštatoval.
"Lenže kde je môj domov," pomyslel si. V mysli sa mu vynoril obraz jeho kedysi najlepšieho priateľa.
Mal blonďavé, strapaté vlasy. Večne chodil v oranžovej. Večný optimista. Mal sen stať sa hokage. No nemal rodinu. Ani on nemal rodinu. No potom prišiel Orochimaru.
Sasuke tresol päsťou do kmeňa stromu a strom odletel.
A ich sny sa začali rozpadať.
"Vždy som chcel niečo viac, ale neuvedomil som si čo mám" povedal.
Dostal prekliatu pečať. Naruto mal Kyuubiho. Zasa mali niečo spoločné. No on chcel silu. Tak odišiel. A bojoval s Narutom. Len pre silu, ktorú chcel získať na zabitie Itachiho. A teraz keď sa mu to podarilo, tak to bolo všetko na nič.
Sasuke zaklial. Po tvári mu začali stekať slzy.
Chcel získať silu čo najrýchlejšie. No zabudol na silu priateľstva. Pretrhal všetky putá s Konohou, senseiom, priateľmi a hlavne s Narutom. S Narutom, ktorý mu bol skoro ako brat.
Sasuke si chrbtom ruky utrel slzy. Pozrel na oblohu. Suigetsuho jutsu už vyrchalo. Sasuke sa postavil na skalu a zakričal:
"JA SA VRÁTIM!"
Pozbieral drevo a vrátil sa ku Suigetsovi.
"Čo ti toľko trvalo?" spýtal sa.
"Nikde nebolo suchého dreva," zaklamal Sasuke.
Suigetsu si pomyslel: "Mal som pravdu" a škeril sa. Postavil sa zo svojho peliešku a začal variť guláš. Guláš bola jeho špecialita.
Sasuke vyšiel z jaskyne a sadol si na kraj útesu. Pod ním tiekla kľukatá rieka. V diaľke sa mihlo čosi oranžové. Postavil sa a lepšie sa tam pozrel. Naozaj. Cez les bežalo čosi oranžové. Vytvoril pečať a zmizol v dyme. Ocitol sa v akomsi rozbitom tábore.
"Asi tu boli nejaký banditi," pomyslel si.
Obišiel ohnisko a naskytol sa mu pohľad na kráter. Na dne krátera ležalo päť ozrutných chlapov. V stane našiel dve ženy. Všetko boli mŕtve telá. Ešte narazil na daľšiu dieru do zeme. Pozorne preskúmal tábor. Jasné že na niečo narazil. Na kus oranžovej látky. Presne takúto nosil Naruto a presne tento odtieň farby mal ten kto bežal pred chvíľou lesom. Sasuke vybehol z tábora. Ešte tu boli nepatrné stopy Narutovej chakry. Bol tu.
Sasuke sa radoval. Konečne uvidí svojho priateľa. Bežal za tou stopou chakry. Viedla k vysokému stromu. Už bola tma takže ho videl nezreteľne. No nepoprel že v korune sedel ktosi oranžový. Ktosi so žltými strapatými vlasmi.
"Na sto percent je to Naruto," pomyslel si Sasuke a usmial sa. Konečne sa zvíta so starým priateľom.
Naruto sa postavil.
Sasuke už skákal po konároch čoraz vyššie.
Naruto vyskočil do vzduchu.
Sasuke už bol skoro hore. Ešte pár konárov. Zakričal: "Narutóó!"
No Naruto zmizol. Premenil sa na žltý blesk a zmizol na oblohe.
Sasuke už stál tam, kde pred chvílou Naruto. Jeho chakra úplne zmizla.
"Čo sa to naučil za jutsu," pomyslel si Sasuke. Bol to preňho šok. Spravil pečať a zmizol v dyme. objavil sa pri Suigetsovi.
"Chŕŕŕ!" chrápal Suigetsu. Sasuke sa zasmial. Najedol sa a ľahol si do spacáku. Bol smutný z toho, že sa nestretol s Narutom. No aspoň ho videl.
Sasuke sa prevalil na bok. No ešte ajtak nezaspal. Jedno však vedel naisto. Musí začať trénovať lepšiu premiesťňovaciu techniku. Predsa sa nemôže pred Narutom ukázať s klasickou. S touto myšlienkou v hlave zaspal.