Strážkyňa hviezd 03

Keď tam dorazili, videli len dlhýý zástup krásnych štíhlych dievčat. Obe naraz vyvalili oči.
„Tak čo balíme to?“ opýtala sa Hinata a drgla do Tenten.
„Neviem, aspoň to skúsme.“ Tak tam ostali stáť až prišla rada na nich.
Tenten sa teda odhodlala a vstúpila do stanu. Po piatich minútach vyšla.
„Tak čo?“ vyzvedala Hin.
„Idem ďalej,“ povedala hrdo a začala skákať.
„Ďalší,“ zakričal niekto z vnútra. Hinata sa narovnala a vstúpila dnu. Vzadu sedelo asi 20 ľudí a ona sa postavila pred nich do veľkého bieleho kruhu. A pomaly si rozviazala šatku. Pustila ju, aby padla na zem a pozrela sa na tých ľudí.
„No takže vaše meno?“ opýtala sa jedna pani.
„Hinata Hyuuga.“
„Ako bojujete v boji?“ spýtal sa pán, úplne vpravo.
„Mojím Kekkei genkai Byakuganom.“
„Výborne, postupuješ uvidíme sa vo finále zaujala si nás,“ povedala pani v strede a popohnala ju von. Tam ju čakala Tenten.
„Tak čo?“ vyzvedala sa kamarátka.
„Postúpila som,“ povedala a obe začali skákať. Okamžite bežali túto novinu oznámiť Tsunade.

Vleteli do kancelárie ani nezaklopali. Tsunade zdvihla hlavu, myslela na niekoho iného, kto týmto spôsobom, vždy vletí do dverí, ale aj tak sa potešila.
„Tsunade, my sme postúpili, ani si neviete predstaviť aké krásne dievčatá tam boli a oni vybrali práve nás dve,“ zhrnula celú správu do jednej vety Hinata.
„To som naozaj rada. Viem, že finále bude za mesiac a musíte si zatiaľ precvičiť chôdzu vo vysokých opätkoch, pripraviť sa na nejaké vedomostné otázky a nacvičiť si nejaký tanec, spev alebo niečo podobné.“ Obe kývli, že rozumejú a už sa chystali na odchod.
„Hinata, prosím ťa, posaď sa na chvíľu musím ti niečo povedať, Tenten ty môžeš ísť,“ Tenten odišla a Hinata si sadla na stoličku pred Tsunade a pozorne počúvala.
„Dnes ráno som dostala správu. Bola o tom, že pri dažďovej vesnici sa rozpútala bitka medzi ich ninjami a dvoma členmi Akatsuki. Jeden, že mal pri sebe veľkú kosu a druhý, ktorého asi päťkrát zabili no stále žil. Kakazu a Hidan. Ninjovia boli na tom zle už si mysleli, že prehrajú no zrazu sa tam odniekiaľ prirútil mladý muž celý zahalený v čiernom a zmietol tých dvoch ako omrvinky. Jeden z ninjov sa mu pozrel do očí a boli červené no odrazu zmodreli. Potom ten muž zmizol tak rýchlo ako prišiel.“
„Na...Naruto,“ povedala Hinata a postavila sa.
„To znamená, že už ovládol Kyuubiho a za chvíľu sa objaví tu.“ Bolo u nej vidieť také nadšenie, že by hneď teraz išla smerom k dažďovej, aby ho stretla po ceste.
„Ja neviem, síce to mohlo znamenať, že Naruto už ovládol Kyuubiho, ale tiež to môže byť naopak a znamená to, že Kyuubi prebral kontrolu nad ním alebo, že si stále požičiava Naruto čakru.“
„Ale vždy keď si ju požičal tak potom omdlel a teraz sa mu nič nestalo, musí to byť dobré znamenie.“
„Budem v to dúfať. Nechceš zájsť na obed?“ povedala, keď sa pozrela na hodinky.
„Rada.“
„A kam?“
„Do Ichiraku Ramen,“ povedala ako samozrejmosť a konečne mala silu, ktorú tak dlho čakala. Obe sa teda vybrali na miesto, kde trávil veľa času ich spoločný známy.

Prišli do stánku a už od dverí kričali na starčeka :
„Dva krát poprosíme,“ a za pár minút pred nimi stáli misky.
„Dobrú chuť,“ popriali si navzájom a pustili sa do jedla.
„Tsunade, prečo sa vlastne tak strachujete o neho? Síce ste ho mala rada, to nepochybujem, ale teraz je to intenzívnejšie.“
„Nikdy som nemala syna a Naruto nemal nikdy rodičov, ja si začínam pripadať ako jeho matka a mám potrebu ho vychovávať. V ten večer prišiel za mnou...

„Tsunade,“ vtrhol do jej pracovne ako obvykle.
„Čo potrebuješ Naruto, vidíš, že mám prácu,“ povedala s hlavou stále v papieroch.
„Ja musím odísť.“
„Áno, jasné, že odchádzaš zajtra máš misiu so svojím tímom.“
„Nie, ide o niečo iné. Odídem a vrátim sa až...až keď budem môcť,“ teraz zdvihla hlavu. Videla v jeho očiach smútok.
„Čo?“ roztriasol sa jej hlas.
„Je to ako predtým, ale teraz to idem vyriešiť nadobro, už sa nemôžem nechať ovládať. Buď si získam jeho silu alebo....“ odmlčal sa.
„Nie, možno to bude trochu trvať, ale ty ho ovládneš a potom konečne budeš šťastný bez ďalších odchodov. Bude mi za tebou smutno. Ja... potom prvom odchode som si niečo uvedomila,“ povedala a prešla k nemu. Postavila sa pri neho a pozrela do jeho modrých očí.
„Naruto, si pre mňa ako môj syn,“ otočila hlavou. Naruto s neprítomným výrazom chvíľu hľadel pred seba. Keď si uvedomil, čo z tých jej slov vlastne vyplýva, postavil sa pred ňu a zdvihol jej tvár tak, aby mu hľadela do očí.
„Čo by som ja bez teba robil,“ objal ju tak silno ako by bola ona tá, čo ho mala opustiť.
„Naruto, skoro sa mi vráť a sľúb mi, že si dáš pozor.“
„Samozrejme,“ odpovedal a už ho nebolo. Tsunade tam ostala ešte chvíľu stáť no potom sa rozplakala.

„Tak o tomto som nevedela, on sa vráti a podľa tej správy už to nebude dlho trvať,“ Hin sa usmiala na Tsunade a vrátila sa k jedlu. Keď obidve dojedli, Tsunade sa vrátila do kancelárie k svojim papierom a Hinata išla domov a vzadu zo skrine vyhrabala svoje staré topánky s 11cm opätkom, ktoré už síce neboli vhodné na nosenie von, no na naučenie sa poriadne chodiť v opätkoch dokonale stačili. Keď po hodine potkýnania sa zistila, že to nevedie k ničomu, hodila topánky do tašky a odcupotala k dverám svojej kamarátky Sakury.