Príbeh Uzumaki Naruta: diel 1 a 2- Hrdinovia (pilot)

„Začína sa stmievať. Konohamaru! Radšej už choď domov. Mal by si sa ísť pripraviť na zajtra. Čaká ťa náročná misia. Musíš byť plný síl.“
„Ale Naruto-nichan, ja mám síl až až. Nemusíš sa o mňa báť. Pokojne zvládnem ešte jedno saké“ namietal Konohamaru.
„To iste. V tvojom veku som ani nevedel čo to saké je. Ešte sa z teba stane alkoholik. Ako som povedal. Mal by si už ísť!“
„Pff! Už s tebou nie je sranda ako kedysi Naruto-nichan.“ odvrkol Konohamaru šomrajúc si niečo popod nos.
„Poslúchni Naruta Konohamaru.“ sladko prehovorila Sakura sediac za tým istým stolom. „Koniec koncov, Naruto je tvoj Hokage. Nesmieš brať jeho slová na lahkú váhu.“
Konohamaru sa obdivujúc pozrel na usmievajúceho Naruta a povedal.
„Hai! Máš pravdu. Tak ja teda pôjdem.“
„Maj sa Konohamaru.“
„Dobrú noc.“ povedal a rozbehol sa k východu baru v ktotrom sedia.
„Ďakujem ti Sakura-chan.“ poďakoval Naruto Sakure a sledoval Sasukeho ako sa nalieva a smeje.
„Čo sa rehoceš?!“ spýtal sa Naruto.
„Skoro to vypadalo ako by si bol jeho otec.“ povedal Sasuke.
„Čože? Ja a Konohamarov otec? Heh. Veľmi vtipné“ zasmial sa Naruto a napil sa saké. Sakura len pozorovala a pomyslela si:
„Stále si neviem zvyknúť, že tí dvaja tak dospeli. Naruto, Sasuke, naozaj ste vyrástli.“
„Vieš Sasuke, ja som Hokage. Som otec všetkých tu v Listovej vieš?“
„He he he. To teda nie! Zabudni!“ smial sa Sasuke.
„Ešte budeš trvať natom, aby som ti hovoril oci nie? Heh. Mojim otcom nie si!“ povedal Sasuke zamračene hľadiac do Narutovích očí.
„Jasné že som!“
„Nie, nie si!“
„Ale som!“ Sakura naštvane hľadela na Naruta a Sasukeho.
„Jasné že ste nevyrástli! Ako som mohla byť taká hlúpa“ kričala na nich a uvalila obidvom. Obaja ostali na zemi, Sakura nad nimi stála a sršala hnevom.
„Taká hanba! Hokage a kapitán Anbu sa tu hádajú ako malé deti!“
V tom pribehol zadýchaný člen Anbu. Zrazu spadol na zem a Naruto ho v poslednej chvíli chytil.
„Preboha čo sa deje?! Pýtal sa Naruto a dal mu dole masku.
„Sai!“ skríkol Naruto. Sai zadychčane povedal.
„To oko!“
„Aké oko?!“ spýtal sa Naruto. Vtom Sai omdlel.
„Sakura-chan!“ zavolal Naruto.
„Rýchlo rob niečo! Pomôž mu. Sasuke pod so mnou!“ Naruto sa obzrel a na zemi ležal bezhybný Sasuke spolu so Sakurou.
„Sasukeee! Saura-chaaan!“ Naruto vybehol von z baru. Všade ticho. Na zemi videl ležať telá. Vtom uvidel na zemi ležiaceho Konohamara.
„Konohamaru!“ Pribehol k nemu a začal ním mykať.
„Konohamaru zobuť sa! Čo sa to dočerta deje?“ Zrazu uvidel na oblohe veľký jasný červený mesiac.
„To nie! Nieee! Mugen Tsukuyomi? Čo to ma znamenať? nechápavo a zmätene kýval hlavou.
„Ha ha ha ha ha ha. Mu ha ha ha ha ha.“ započul smiech a obracal sa zo strany na stranu, no nikoho nevidel.
„Ha ha ha ha ha ha. Naruto!“ zrazu ho niekto oslovil
„Kto si?!“ odrazu sa za ním ozval hlas.
„Tu som Naruto.“ Naruto sa otočil pripravený zaútočiť.
„Madaraaaaa!“ v momente ako sa otočil ostal v šoku a spadol na zem.
„Naruto. To som ja Naruto.“ uprene hľadel na postavu stojacu pred nim. V tej chvíli uvidel Naruto pre sebou štvrtého.
„Oci?“
„Ha ha ha ha. Ano ja Naruto.“ Naruto neveril svojim očiam.
„Ocko ty nie! Ako je to možné! Takže to všetko ty?! Nie neverím!“
„Prečo Naruto. Prečo si ma zabil Naruto?“
„Čože?! Čo to vravíš?!“ zmätene sa pýtal Naruto.
„Ty si ma zabil Naruto.“ Narutovi začali tiecť slzy.
„Oci nie.“
„Ha ha ha ha ha.“ V tom sa znova pozrel na postavu a pred ním stál Uchiha Madara. Naruto sa v momente postavil.
„Madara! Čo to ma znamenať!“
„Ha ha ha ha. Naruto, nič nechápeš.
„Rasengan!“ vykríkol Naruto a zaútočil. Prekĺzol jeho telom presne ako kedysi.
„Zobuť sa Naruto. Ha ha ha ha ha.“
„Čo to trepeš?!“ Narutovi sa začal zahmlievať obraz ktorý mal pre sebou. Začala sa mu krútiť hlava.
„Zobuť sa! Zobuť sa!“
„Naruto. Zobuť sa.“
„Čo čo? Čo sa deje?“ Naruto vystrašene kričí.
„Naruto upokoj sa. Bol to len sen.“ Po chvíli sa upokojí a roztrasene leží na posteli.
„Hinata. “
„Už je dobre Naruto.“ riekla Hinata.
„Ach Hinata. Nevieš si predstaviť akú nočnú moru som mal.“
„Už som tu upokoj sa.“ povedala Hinata objímajúc Naruta
„Vďaka Hinata. Už mi je lepšie.“
„Urobila som raňajky.“
„Hneď som u teba. Len sa trocha umyjem.“ odpovedal Naruto trúc si oči.
Neskôr u Naruta v kancelárii.
„Vstúpte.“ povedal Naruto počujúc klopanie na dvere.
„Sasuke. Prečo si prišiel?“
„Nemôžem zájsť za svojím dobrým kamarátom?, spýtal sa Sasuke.
„V poslednej dobe si nejaký divný. Niečo ťa trápi?“
„Ehm? Hi hi hi nie nie.“ odpovedal šklebiac sa.
„Mne sa môžeš pokojne zdôveriť? Poď so mnou. Prejdeme sa.“ povedal Sasuke a chytil Naruta za plece.
„Nie, nie to nemôžem. Mám tu kopec práce.“ povedal Naruto prehadzujúc veľké kopy dokumentov.
„Nemôžem si len tak dovoliť odísť.“
„Upokoj sa. Nič sa nestane keď si dáš na chvíľu prestávku., prehováral ho Sasuke.
„To že si Hokage neznamená, že musíš byť stále zavretý v kancelárii.“
„Ale...“
„Len poď.“ skočil Sasuke Narutovi do reči. O malú chvíľu sa obaja prechádzali po tréningovom poli.
„Tak, počúvam.“ povedal Sasuke.
„Ach. Tak teda dobre.“ povzdychol si Naruto.
„V poslednej dobe mávam dosť zlé sny. Každý je iný, no vždy je to o tom istom. V Listovej sa začne stmievať, ľudia začnú omdlievať...a na oblohe ten jasný červený mesiac....snažím sa všetkých zachrániť ale nejde to. Potom sa objaví tá postava.“
„Aká postava?“ spýtal sa Sasuke.
„Madara. Vlastne....môj otec. Ah ani sám neviem čo vlastne vidím.“ povedal zmetene Naruto, chytajúc sa za hlavu.
„Sú to len sny Naruto.“ povedal Sasuke.
„Madaru sme porazili. Už sa tým netráp.“
„Sasuke?“ prerušil ho Naruto.
„Myslíš si že som zabil svojho otca?“
„Ako ťa to napadlo?“ spýtal sa nechápajúc Sasuke.
„Nebyť mňa, tak by môj otec ešte žil.“
„Čo to rozprávaš?“ odvrkol Sasuke.
„Štvrtý sa obetoval k vôli tebe, k vôli celej Konohe. Ty za jeho smrť nemôžeš. To nikto z nás.“ prehováral ho Sasuke a zrazu zastal.
„Čo sa deje?“ Naruto si všimol že prišli až k pamätníku ninjov a zastal rovnako ako Sasuke. „Keď som sa dozvedel pravdu o Itachim, cítil som zlosť ako nikdy predtým.“ povedal Sasuke. „Tiež som mal výčitky svedomia. Hádzal som na seba vinu. Vinil som sám seba, že za jeho smrť som mohol ja.“ rozprával Sasuke a smutne hlľadel na pamätník.
„Raz mi jeden múdry ninja povedal, že mám hľadieť dopredu, nie dozadu. Kázal mi aby som otvoril oči.“ sasuke si spomenul na tú chvíľu.:
„Sasukeee! Prečo chceš zahodiť niečo, čo tvoj brat robil len a len pre teba. Prečo musíš stále niekomu ubližovať. Niečo ti poviem braček. Nie je dôležité koľko zla si napáchal, ale koľko dobra ešte stále môžeš urobiť. Nesmieš hľadieť nato čo sa stalo ale na to čo ešte len príde! Ešte nie je neskoro! Verím že v tebe stále ostal kúsok dobra! Toto nie si ty! Sasukeee! Tak už otvor oči!“
Sasuke sa usmial a pozrel na Naruta.
„Áno Naruto. Spomínaš si? Bol si to ty.“ sasuke sa usmial na Naruta a dodal.
„Neviň sa k vôli otcovej smrti. Ty zato nemôžeš. Nikdy si zato nemohol. Teraz si náš Hokage. Teraz je rada na tebe.“ Naruto sa zahľadel na oblohu, slnečný lúč mu zrazu zasvietil do očí a povedal.
„Vďaka Sasuke. Viem že otec bol hrdina. Listová bude mať vždy svojich hrdinov ktorý položia aj život aby ju ochránili.“ Narutovi sa začali premietať pred očami tváre. Prvý, starček Sarutobi, Minato, Jiraiya, Itachi.
Medzitým sa Kakashi vracia z misie.
Ako skáče zo stromu na strom uprostred lesa, zacíti cudziu chakru.
„Dočerta niekto ma už peknú chvíľu sleduje.“ zrazu zoskočil na zem.
„Tak už vylez!“ zavolal Kakashi. Z poza stromu vyjde ninja. Kakashi zbystrie zrak.
„Kakashi-sensei to je ale náhodička.“ povedal muž stojac v tieni stromu. Kakashi si všimol jeho čelenku ktorá odrážala jemné lúče do jeho oka.
„Takže ty si zo Skrytej Kamennej? “
„He he he he. Ty si ma fakt nepamätáš?“ spýtal sa záhadný ninja.
„To ma uráža.“ Kakashi zaujal bojový postoj.
„Mi sa poznáme?“ spýtal sa Kakashi.
„Je to už dávno, hmm.“ odpovedal mu.
„Čo chceš?“ spýtal sa Kakashi
„Máme spolu nevybavené účty. Ale dosť rečí. Nemám na teba toľko času, hmm. Popravde by som tu vôbec nemal byť.“ zasmial sa a v mysli si povedal:
„Za toto ma asi nepochváli. Vybral si ma ako prvého. Jeho chyba, hmm.“
„Toto ti asi osvieži pamäť.“ kakashi si všimol tvorenie pečate a rýchlo po ňom hodil kunai.
„Príliš pomalý ha ha ha. Tu máš.“ kakashi si okamžite stiahol čelenku a v tej chvíli si to všimol.
„Ta technika?! Ty?! To nemôžeš byť ty!“

Kto napadol Kakashiho?
Nabudúce v Príbehu Uzumaki Naruta...Záhadné zjavenie!