Vládca temnôt - 2. časť

U vládca temnôt:
Naruto tvrdo trénuje aby si mohol osvojiť to veľké množstvo chakry čo v sebe Kyyubi ukrýva čo najskôr.
„Ako to tu pokračuje?“ Zjavil sa pred nimi vládca.
„Ide nám...“ Spustil Naruto.
„Ide nám to celkom dobre, pán môj.“ Prerušil ho Kyyubi.
„Vidím, že už dokážete rozprávať obaja ako jeden. To sa mi páči, len tak ďalej.“ Pochválil ich vládca a odišiel.
Naruto sa posadil do tureckého sedu a skríkol: „Ideme na to!“

O tri roky neskôr u vládcu temnôt:
Naruto s Kyyubim si práve dávali menšiu prestávku, keď ich niekto vyrušil.
„Naruto- dono, Naruto- dono!“ Okrikoval ho dotyčný.
„Čo je?!“ Opýtal sa ospalo Naruto, ktorý práve otvoril oči.
„Vládca vás okamžite očakáva.“ Riekol mu dotyčný.
„Dobre, odkáž mu že hneď som tam.“ Odvetil mu a pomaly sa postavil na nohy.
„Naruto!“ Okríkol ho Kyyubi.
„Áno, čo by si rád?“ Bez záujmu vyzvedal Naruto, čo po ňom jeho už teraz dobrý kolega môže chcieť.

„U vládcu temnôt nechaj vybavovanie na mňa, dobre?“ Dohadoval sa Kyyubi.
„V poriadku, ako len chceš.“ Ohlásil mu znudený blondiak.
O chvíľu na to stáli pred vládcom. Boli tam shromáždený všetci vysoko postavený členovia potrebný na právoplatné predanie moci a dedičstva vládcov temnôt.
„Môj koniec sa, už konečne blíži, a preto by som rád predal žezlo vládnutia ďalej.“ Spustil príhovor vládca smerom, ktorým stáli zhromaždený. Naruto kľačal tesne pred vládcom.
„Týmto ti predávam vedenie a titul, ktoré som do teraz mal ja.“ S ťažkosťami zo seba vydal posledné slová.
„Od teraz sa budeš volať Vládca temnôt alias Naru temný!“ A týmto vyhlásením predal Narutovi miesto vládcu.
„S pokorou prímam nástupníctvo na vládcu a nové meno. Budem sa riadiť pravidlami, ktoré vládcu zahrňujú a dúfam že splním túto funkciu čo najlepšie, až kým nenájdem ďalšieho nástupcu.“ Riekol predovšetkými Naruto a všetci kývnutím hlavou ho uznali za nového vládcu temnôt.
Predošlý vládca tým pádom položil na Naruta obe ruky a predal mu dedičstvo vládcov temnôt.
„Teraz je s teba právoplatný vládca temnôt.“ Prehlásil už umierajúci ex-vládca.
Naruto sa postavil na nohy a začal na všetkých, na okolo mávať rukou, keď v tom zrazu padol na kolená, držal sa za oči a strašne bolestivo vykrikoval: „Moje oči, moje oči!“
Po chvíli, keď bolesť ustúpila, znovu sa postavil na nohy a pomaly otváral oči. Ale už to neboli tie blankytne modré oči, ale teraz sa na svet pozeral cez temno- čierne oči, v ktorých každý kto do nich nazrel uvidel viať pekelné plamene.
„Je ešte mocnejší, ako som bol ja!“ Vykríkol ex- vládca a v tom sa rozplynul.
„Čo sa stalo?“ Opýtal sa udivene Naruto.
„Ak vládca temnôt predá nasledovníkovi dedičstvo jemu patriace, ktoré potom nástupca prijme, vtedy končí vládcovo obdobie a umiera.“ Prehlásil odpoveď jeden z vysoko postavených na Narutovu otázku.
„A čo je to dedičstvo vlastne?“ Opýtal sa už ich nový vládca.
„Sú to oči vládcu temnôt nazývané, oči temnoty,“ odpovedali vysoko postavený.
„A čo to také vôbec dokáže?“ Spýtal sa veľmi zvedavý Naruto.
„Nie je to očná technika, ako iné ktoré poznáš, tieto oči ti dovoľujú prehliadnuť všetko čo má niečo spoločného s chakrou a pomocou týchto očí môžeš cestovať s tvojho pekelného kráľovstva na povrch a aj niekoho dopraviť sem dole.“ Vysvetlili mu ako najlepšie dokázali.
„A ak by som ich neprijal, čo by sa stalo?“ Spýtal sa znova trochu vyvedený z miery Naruto.
„Zomrel by si!“ Chladnu mu odpovedali.
Zrazu sa pri Narutových nohách objavila postava, ktorá vypadala že prináša nejaké správy.
„Temný- sama.“ Ohlásil poskok Naruta.
„Áno?“ Chvíľu sa na poskoka pozeral a dodal: „Akože sa voláš?“
„Volám sa Zero, môj pane.“ Odpovedal mu.
„Odo dneška budeš môj osobný poskok a doprovod.“ Riekol mu Naruto.
„To je pre mňa veľká pocta, ale nesiem vám každodennú správu o dianí v Konohe, môj pane.“ Poznamenal Zero.
„To neni nutné, sám sa vydám na povrch a overím si ako sa veci majú.“ Povedal Naruto.
„Hai, môj pane.“ Odvetil Zero.

Naruto sa odobral do svojej osobnej kancelárie kam ho nasledoval po jeho boku aj práve menovaný Zero. Naruto sa začal prezliekať do nového oblečenia, ktoré mal v kancelárii pripravené. Celá súprava bola tmavo- čierna a k tomu aj plášť s kapucňou bol čierny so žlto- červenými plameňmi, ktoré boli takmer po celom plášti. Keď sa Naruto obliekol zasadol si do svojho nového kresla. Zero, ktorý stál presne oproti Narutovi sa zahľadel do jeho očí, ale to čo v nich uvidel ho až vystrašilo. Narutove oči boli absolútne temno- čierne a v nich vial plameň.
„Čo sa deje, Zero?“ Opýtal sa Naruto.
„Nič vážne, môj pane.“ Rázne odpovedal zaskočený Zero.
„Ak sme takto o samote, môžeš mi hovoriť menom.“ Riekol mu Naruto.
„Hai, Naru- sama!“ Odpovedal Zero.
„A teraz môžeš odísť, ak ťa budem potrebovať tak ťa ohlásim.“ Prepustil ho dočasne Naruto.

Zero sa vyparil a kancelária zostala prázdna, len Naruto si sedel vo svojom novom veľkom kresle.
„A čo podnikneme teraz?“ spýtal sa zvedavo Kyyubi.
„Teraz...“ Prehovoril váhavo Naruto: „Teraz si vybudujeme na povrchu vlastnú ríšu a zničím Konohu.“ Dopovedal svoj plán svojmu vernému partnerovi Kyyubimu.
„Chápem.“ Súhlasne odpovedal Narutovi.

V tom mu dvere kancelárie niekto rozrazil s krikom, že on nového vládcu nikdy neuzná, lebo on je najsilnejší a za ním stála veľká skupinka vzbúrencov. Naruto zrazu len privrel oči a zrazu, držal toho drzého vzbúrenca pod krkom asi pol metra nad zemou. Pozrel naňho a riekol: „Čože si to vravel?“
Všetci sa iba s úžasom prizerali a nemohli skoro ani dýchať. Naruto so seba vyžaroval také množstvo, že sa ostatný vzbúrenci takmer dusili. Vzbúrenec, ktorého držal Naruto pod krkom sa zahľadel do jeho očí a v momente stuhol od strachu. Naruto ho pustil v rýchlosti spravil pár pečatí a skríkol na ostatných vzbúrencov: „Takto skončí každý, ktorý sa mi postaví!“
A v zápetí sa vzbúrenec, ktorého ešte pred chvíľou držal pod krkom premenil na popol.
Ostatný sa radšej stiahli a odišli.
„To bolo veľkolepé.“ Pochválil ho Kyyubi.
„Tvoj hnev a zlosť už nepoznajú hranice.“ Zhrnul danú situáciu Kyyubi.
„Nikto ma nebude...“ Spustil Naruto, keď ho vyrušila neznáma osoba príchodom do jeho kancelárie.
„Kto si!?“ Spýtal sa úplne rozzúrene Naruto.
„Ja...“ Spustila, ale Akonáhle zazrela Narutove oči, padla na kolená.
Naruto sa trošku ukľudnil a podal jej ruku s otázkou: „Kto si?“
Neznáma mu znovu nazrela do očí, ale už v nich nevidela ten hnev čo pred chvíľou.
„Volám sa Miko, a bola som k vám pridelená ako osobný sprievod.“ Vyhŕkla na rýchlo.
„No tak dobre, ale teraz ma nechaj o samote.“ Riekol vládca.

Akonáhle to dopovedal, Miko okamžite opustila Narutovu Kanceláriu a zavrela za sebou dvere. Naruto sa znovu posadil do svojho kresla a vychutnával si chvíľu pokoja.