Smutné Vianoce

Tento rok nenapadal na vianoce žiadny sneh, iba stále pršalo. Pozeral som von oknom, do dažďa a zároveň na svoj odraz, na skle. Po lícach mu stekali slzy, moje oči sa zrazu zaslzili, po mojich stekali tiež.
Tohtoročné vianoce budú smutné, väčšina tých ktorých som poznal je mŕtvych a tak som sa rozhodol stráviť ich v tichu, s Konan. Obliekla si priliehavé, červené šaty s bielou kožušinou po krajoch. Na hlave mala santa-clausovskú čiapku, s veľkým brmbolcom. Je to síce dosť veľký kontrast, modrá a červená, no jej to celkom pristalo.
Utrel som si slzy, nikdy ma nesmie vidieť plakať, otočil sa a zahľadel na ňu. Zvŕtala sa v kuchyni, rada pečie perníčky a čosi si spievala, asi vianočné koledy. Tiež ich má rada. Na jej perách hral letmý úsmev a z jej tváre vyžarovala radosť, čo pri tej mojej kamenej bol dosť veľký rozdiel. Chcel som odvrátiť tvár, keď ma zbadala. Usmiala sa a hodila mi čerstvo upečený perníček.
„Pozor páli!“ ,zahlásila.
Chytil som ho a obzeral si ho, v dlani. Holubica, jej najobľúbenejší vták, symbol čistoty a mieru. Čo sa týka toho mieru budú to asi kecy, v jednom meste som ich zabil všetky a mier tam vládol naďalej. Jej som to samozrejme nikdy nepovedal, veľmi by ju to zranilo. Keď sa tak nad tým zamyslím ona je takou tou mojou, malou, bielou holubicou. Vždy keď ju objímam cítim, v srdci, pokoj a kľud.
Pocítil som potrebu objať ju a tak som vošiel do kuchyne a urobil tak.
„Pein neblázni, ešte ich musím vyzdobiť!“ ,povedala, keď však zbadala moju kamennú tvár odložila, na chvíľu, veci na zdobenie a pritúlila sa ku mne.
Po chvíli sa odtiahla a spýtala: „Zasa ťa ťažia myšlienky?“
Neodpovedal som, iba som letmo prikývol. Odložila zásteru a držiac za ruku ma viedla k pohovke. Sadla si a hlavu som si položil do jej lona. Začala ma pomaly hladiť, po vlasoch. Chytil som jej ruku a pobozkal ju na dlaň, utrápene sa na mňa usmiala a pobozkala ma. Jej pery boli príjemne teplé a sladké, tak ako obyčajne, no dnes mali príchuť smútku. Môjho smútku. Nechcel som ju ním nakaziť, no ako sa zdá stalo sa.
„Čo ťa trápi? Povedz mi o tom, uľaví sa ti.“ ,povedala s vážnou tvárou Konan.
„Takmer všetci, s ktorými som to nejaký ten rôčik ťahal sú mŕtvy. Mám rád ticho, pokoj a kľud, no teraz je to ticho ohlušujúce. Nečakal som, že by mi mohli tak veľmi chýbať, dokonca mi chýba i ten, večne drzý a vulgárny, Hidan. Vynárajú sa staré spomienky, na ktoré som už dávno zabudol a smútok ma hneď dostal, do svojich osídiel. Viem ako máš rada vianoce, nechcel som ti ich pokaziť, no nemám žiadnu chuť oslavovať. Najradšej by som sedel, s tebou v náručí, pri praskajúcom ohni, v krbe. Odený iba v adamovom rúchu...“ ,vravel som, celú dobu, z vážnou tvárou a úškrnom pri posledných slovách.
„Ty hnusný zvrhlík, nieje to s tebou až tak vážne ako som si myslela. Padaj!“ ,povedala, odsotila ma, vstala a chcela odísť, no ja som ju chytil, za ruku a stiahol na zem.
Bránila sa, no nedarilo sa jej to. Vášnivo som ju bozkával, no stále sa bránila. Po chvíli to vzdala a oddala sa mi. O hodinu sme už vyčerpane ležali, na koberci a čumeli na strop. Pritúlila sa ku mne, zatvoril som oči a predstavoval si ako to asi bude vyzerať, keď budeme starý.
Starý zvráskavený starec a starena, sediaci na húpacích kreslách, na verande. Často k nim budú chodiť ich deti, i s vnúčatami a oni sa budú radovať z pokojnej staroby. A až konečne nadíde ich čas zomrú, s pokojným svedomím, že tu zanechali niečo, čo ich spraví nesmrteľnými. Kúsok seba samých, vo svojich deťoch. Keď naposledy zatvoria oči objaví sa pred nimi tunel, na ktorého konci ich privítajú všetci priatelia, ktorý odišli pred nimi.
No pri našom súčastnom živote nás takáto budúcnosť nečaká. Čaká nás iba bolesť, potoky krvi a sĺz a nakoniec i samotná smrť. Je to smutné, no asi to tak bude. Vykročili sme po zlom chodníčku a cesty späť už dávno niet.
Z myšlienok ma vytrhla Konan, zaspala o pokojne odfukovala. Pohladil som ju po, tých jej nádherne modrých, vlasoch a viečka mi tiež začali oťažievať. Skôr ako sa zatvorili úplne a moju myseľ pohltila ríša snov, hlavou mi prebehla jediná myšlienka: Aké to len smutné vianoce, prišli tohto roku, k nám!