Sladká pomsta.

Myseľ páli srdce,
a čin je jasný,
chceš prebodnuť srdce,
nech si už šťastný,

lebo je to tak veď,
a viník je jasný,
sladšia než cukor a med,
ona mi hladí uši,

keď so slzami tápam,
sám doma v spomienkach,
cem úlohu smrti mať,
nech očistí sa spomienka,

jak prechadza meč srdcom,
atmosféra sa uvolnuje,
jeho dych už necitim teplo,
on už pomali nežije,

a tak stojim nad nim,
on leži v kaluži krvy,
a tak pozeram mu do oči,
už su prazdne už je mrtvy,

no ajtak som stale smutný,
a spomienky sa vracaju,
aj keď je vinik mrvy,
mňa tieto činy nenasicujú,

a preto som usúdil,
že je to tak,
že pomsta mi sice voní,
ale nieje ako chleba,

síce chutí sladko,
ale nenaješ sa znej,
jazva na srdci ostane,
a stale tam bude beznádej...