Aj ty smieš milovať...! (15)

Hatake Immary 15 ...

Buď v strehu!

Immary sa prebrala po niekoľkých hodinách vo svojej posteli v Kakashiho byte. Hneď vedľa nej spala Sashi schúlená v klbku.
Zaujímalo by ma kde sa celí deň flákala!
Prebleslo jej hlavou. V poslednej dobe sa stávalo často, že sa Sashi vyparila na celí deň a nikto o nej nič nevedel. Poškrabkala ju na hlave. Sučka lenivo pootvorila jedno oko. Immary sa usmiala.
„Budem to musieť bratovi nejak oplatiť!... Hneď ako ma prestane bolieť krk!“ Pootočila kúsok hlavou aby uvoľnila bolesť v krku. Pozrela von oknom. Na konároch stromu ktorý rástol pred jej oknom sa hašterilo niekoľko hnedých vrabcov. Immary ich dlhú chvíľku iba tak pozorovala ako trepocú krídlami a poskakujú z jedného konára na druhý. Niekedy im dokonca závidela ich bezstarostnosť. Pomali sa posadila na posteli. Podišla k otvorenému oknu a zo stolíka ktorý stál pri okne zobrala slnečnicové semiačka ktoré už mala pre nich nachystané. Posadila sa na okno. Časť semiačok nasypala na okennú parapetu časť z nich si nechala v ruke. Vrabce sa okamžite zlietli k potrave.
Odkedy sa vrátila často ich takto kŕmila. Zo začiatku to bolo ťažké naučiť ich, že jej sa nemusia báť. Neskôr to už išlo oveľa ľahšie. Dokonca dvaja z nich bola tak odvážni, že sa nebáli zobkať semiačka rovno z jej ruky. Rada tu takto vysedávala, aspoň na krátku chvíľu zabudla čo sa deje okolo nej.
„Ahojte fešáci... Tak aké neplechy ste dnes povystrájali?“ S úsmevom pohladila jemne prstom jedného z vrabcov na jej ruke po malej hlavičke. Vrabček veselo zaštebotal.

Na dvere ktosi zaklopal. Ihneď nato sa pootvorili a dnu vkĺzol Kakashi.
„Už si hore?“ Pozrel na vrabce ktoré sa okamžite rozpŕchli keď sa tam objavil niekto cudzí.
„Prepáč.“ Zasmial sa Kakashi a nahodil svoj výraz neviniatka. Immary vysypala zvyšne semiačka k ostatným na okennej parapete.
„Nič sa nedeje.“ Zahundrala trochu namrzene. Kakashi sa začal trochu nervózne ošívať. Čo Immary pripadalo celkom vtipné.
Práve on patril medzi tých najobávanejších ninjov a bol nervózni ako pes pri vlastnej sestre?
To sa jej nechcelo veriť...
Posadil sa na posteľ a začal hladkať Sashi po hladkej srsti hneď nato ako sa k nemu priplazila po posteli.
„Asi vieš prečo som prišiel.“
„Áno, to teda viem.“
„Tak teda?“
Immary pokrútila hlavou.
„Na toto ti nebudem môcť dať odpoveď pretože ani sama nedokážem pochopiť prečo som tak zareagovala. Proste ma rozčúlila. Mohla zraniť aj Yume! A to ma rozčúlilo. Myslíš, že som sa tomu nepokúšala vyhnúť-? Proste si nedala povedať.“
„Ale ty si ju mohla ťažko zraniť, či dokonca aj zabiť. Nie je ani zďaleka na takej úrovni ako ty! Okrem toho viem čo si chcela použiť. Ta technika je až priveľmi nebezpečná pre neskúsene dievča ako je Gaiova študentka.“
Immary sklopila pohľad k dlážke.
„Už sa to viac nezopakuje. Sľubujem.“ Kakashiho tón trochu znežnel.
„Viem, že sa to už viac nezopakuje. Iba som ťa chcel varovať pred následkami. Mohla si upadnuť do nemilosti v Konohe. A to by som si neželal. Si moja sestra a ja ťa chcem mať po boku. Sme rodina a ta drží pokope predsa.“ Immary mu venovala svoj najkrajší úsmev.
„Mám ťa rada aj keď mi niekedy pripomínaš starého hundroša.“ Kakashi sa rozosmial.
„No teda ďakujem to som teda dopadlo.“ Pomali sa začal zberať na odchod keď v polovice cesty zastal.
„Skoro by som zabudol. Mám pre teba odkaz. Tsunade má pre teba špeciálnu misiu. Ja sa jej však nebudem môcť zúčastniť. Mám čosi dôležitejšie.“ Immary iba prikývla.

O niečo neskôr v Tsunadinej kancelárii:
„Mám pre teba špeciálnu úlohu. Suna nás požiadala aby sme dopravili jednu osobu odtiaľto z Konohy. Je to vzdialená rodina Kazekageho. To dievča prišlo o oboch rodičov po útoku Akatsuki na ich dedinu. Jedine jej sa podarilo prežiť vďaka nášmu ninjovy ktorý bol v tej dobe na mieste. Ty so Sakurou a Narutom ju budete musieť dopraviť živú až do Suny. Idete iba vy traja. Kakashi bol poverený inou misiou. A keďže máš oveľa viac skúsenosti ako Sakura s Narutom budeš v tejto misii veliteľkou ty. Držím palce. Budete musieť byť vždy v strehu. Nepodarilo sa nám zistiť prečo vlastne Akatsuki zaútočila na tú dedinu. No to dievča môže byť vo veľkom nebezpečenstve.“
Immary iba mierne prikývla hlavou.
„Môžete sa spoľahnúť. Naruto a Sakura už vedia o misii?“
„Áno. Obaja sa išli zbaliť o hodinu odchádzate.“
„Hai!“ A už jej nebolo.

O dve hodiny neskôr, kdesi hlboko v lesoch...
Traja mladý ninjovia a malé asi däveť ročné dievčatko ktoré niesla Immary na chrbte boli už na ceste.
Ako čas ubiehal a Immary sa už viac menej pohybovala mechanicky premýšľajúc nad tým čo ich čaká, začala ju pohlcovať depresia. Tsunade ju povalila veliteľkou tohto malého sprievodu. Čo ju najviac desilo. Teraz všetka zodpovednosť za to čo sa udeje spadala na jej plecia. Za akékoľvek nezdary bola zodpovedná... A toho sa bála najviac. Že niečo pokazí... Preto sa zaprisahala, že dozrie na všetko osobne. Bude neustále v strehu, nedá nepriateľom ani okamih na to aby mohli zaútočiť. Túto misiu nesmie pokašlať. Závisí od nej veľa... aspoň pre ňu je veľmi dôležitá.

Immary mala stráž. Pomali sa už blížilo ráno. Tesne pred svitaním ich všetkých pobudí a vydajú sa na cestu. Čím skôr vyrazia tým lepšie. Sedela obďaleč od ohňa schúlená v deke ukrytá v tieni. Spacák si pre istotu zbalila a ukryla v tieni. Na mieste kde sedela by ju nemohol nejaký neželaný hosť vidieť. Čo bola výhoda. Ak by sa ukázal mala na vrch pretože by o nej nevedel a tak by ho nepozorovane mohla odrovnať.
Ani sa nepohla pozorne sledovala okolie. Striehla na každučký zvuk, pohyb. Ako čas ubiehal a nič sa nedialo, monotónnosť naokolo ju začalo uspávať. Zdalo sa akoby iba privrela oči, no keď ich znova otvorila a skontrolovala, čas vysvitlo, že spala skoro pol hodiny. V duchu si za to poriadne vynadala. Zatriasla hlavou aby zahnala aj posledne zvyšky ospalosti a skontrolovala situáciu. Sakura pokojne spala vo svojom spacáku schúlená ako mačiatko. Naruto spal v mierne rozvalenej polohe s ústami polootvorenými a slabo chrápal. Nakoniec prezrela posledný spacká kde spalo dievča ktoré mali dopraviť do Suny. Immary až zamrazilo...
Spacák dievčaťa bol totiž prázdny. Naplnila ju panika. Vyskočila na rovne nohy, akoby sedela na hadoch a bezhlavo sa rozbehla do lesa. Po chvíľke zastala obzerajúc sa naokolo. Aspoň keby tu bola Sashi. Tá by vedela ktorým smerom sa vydať. Nanešťastie ju musela nechať v Konohe. Keďže ju potreboval Kakashi na nejakú tajnú misiu. A tak bola nútená zaobísť sa bez nej.
V duchu si neustále nadávala.
„Ako som mohla takto zlyhať? Dočerta! Toto sa nemalo stať. Všetko za to môžem ja! Musím ju nájsť!“
Privrela oči, zhlboka sa nadýchla a nechala sa viesť inštinktom. Vyrazila trochu južnejšie ako bola Suna. Dievča nemohlo byť ďaleko. Ak ju niekto uniesol. Musel najprv počkať Kým zaspí. Uistiť sa že skutočne spí a až tak ju uniesť. Takže nemal únosca až taký veľkí náskok. Plus mal záťaž takže Immary bola oveľa rýchlejšia.
Asi po desiatich minútach si uvedomila, že vlastne zabudla na Sakuru s Narutom. Prudko zabrzdila. Už nemá čas vracať sa a napraviť chybu. Toto bolo teraz iba na nej. Pokašlala to, preto to musí aj napraviť. Ak by sa po nich vrátila už by únoscu nenašla. Bola mu na stope. Ten bastard sa tak ponáhľal až zabudol zahladiť za sebou stopy. A tak Immary vedela, že je na dobrej stope. Pridala ešte viac do tempa keď v tom...

Poznámka autora: Čím to je? Ale mám pocit, že začínam čím ďalej tým viac skracovať diely...*Zamyslene sa škriabe na hlave* Budem sa musieť trošku polepšiť... *Uškŕňa sa, nemyslí to totiž vážne... :D* Teraz konečne začína moje obľúbene obdobie keď sa to konečne rozbieha... Juhuuuuu... Muheheeee...
P.S: Ešte raz sa chcem ospravedlniť, že som tak dlho pauzičku... *nevinný pohľad* Ale malo to viac dôvodov... Hlavne došli nápady a tak som musela trošku seknúť s tým. Zatiaľ som sa venovala ďalším ktoré sem pridám až neskôr. Najprv musím dokončiť toto. Nechcem sa totiž venovať viacerým naraz.