Táborová láska je večná
Moja ďalšia jednorázovka. Skôr je to malé priblíženie môjho života. Je to kapitola, ktorá sa mi nedá len tak ľahko uzatvoriť, aj keď sa moc snažím. tak si to prečítajte a možnože sa to niekomu bude páčiť, lebo srdce sa najlepšie vylieva v poviedkach.
Táborová láska je večná
„Ráno ako z učebnice.“ pomyslela si Hinata, keď sa pozrela von oknom. Do očí sa jej nahrnuli slzy. Tá tiaž bola neznesiteľná. Nevedela ako to z nej dostať von.
MINULOSŤ
Tsunade usporiadala tábor pre deti od 6 do 15 rokov. Z Konohy išla Hinata, Sakura a Kurenai ako vedúca. Išli do vesnice v dažďovej zemi.. Bolo tam 55 detí z rôznych zemí a aj 6 vedúcich, hlavná vedúca a zdravotníčka. Tá sa poznala so Sakurou, lebo bývala neďaleko Konohy, a tak s ňou konzultovala nejaké práce.
Mali tam byť 2 týždne. 2 nádherné týždne plné hier. Prvé tri dni sa spoznávali a našli si veľa kamarátov. 4. deň išli na kúpalisko. Tam vedúce začali topiť jediného vedúceho Taruho. Hinata a Sakura sa, samozrejme, pridali. Hinata mala najväčšiu výdrž, a tak vydržala najdlhšie. Keď boli uprostred bazéna, zrazu dostala kŕč do nohy. Taru ju hneď chytil a vytiahol. A Hinata sa do neho zamilovala.
Na diskotéke, ktoré bývali každý večer, požiadala Taruho o tanec. Ten hneď pochopil, že Hinata sa do neho zamilovala. Potom sa jeden druhému vyhýbali a len po sebe pokukovali.
8. deň sa Hinata dozvedela, že má Taru priateľku. A dozvedela sa to tým najhorším spôsobom. Boli na výlete na zámku a pokazil sa im autobus a museli ho ísť opraviť. Boli blízko pieskovej zeme, tak išli tam. A keďže Taru pochádzal z pieskovej, tak ho tam čakala jeho priateľka. Mala tyrkysové oči, hnedé vlasy a volala sa Yumira. Jediné, čím mohla Taruho zaujať bol jej hrudník.
Potom sa vrátili do tábora. Hinata ho ďalej prežívala nahnevaná a vraždila každého pohľadom. 10. deň sedela urazene na stole v diskotékovej sále. Taru púšťal pesničky a práve pustil slaďák, krásnu pieseň od Elánu, Láska moja.
Prišiel k Hinate a požiadal ju o tanec:
„Nejdeš si zatancovať?“
Hinata naďalej len urazene sedela.
„Ja nemôžem s tebou chodiť. Nie si pre mňa ľahostajná, ale pochop, som od teba o 7 rokov starší a delí nás 80 km. Viem, že to bude do konca tábora ťažké, ale môžeme sa spolu priateliť, aj keď to bude pre teba ťažké. Môžeme sa rozprávať a nemusíme sa báť, že niečo pokazíme. Tak poď si zatancovať. Aspoň teraz.“
Hinata nakoniec šla.
Do konca tábora si to poriadne užívala. Užívala si tú blízkosť s ním. To, že sa na neho môže pozerať, keď sú v jednej miestnosti. Tú vôňu, keď spolu tancovali. Ten jeho hlas, keď niečo hovoril.
A posledná diskotéka. Žalúdok jej zvieral silný kŕč. Kŕč strachu. Celý večer preplakala. Nemohla tancovať ani jeden tanec. A potom prišiel deň odchodu. Cesta vlakom domov. Každý iným smerom a koniec.
PRÍTOMNOSŤ
Kŕč strachu Hinate sťahuje žalúdok ešte stále. Každú noc má sen. Sen s ním.
Vybrala sa do ulíc Konohy a užívala si posledné dni prázdnin. Dnes mala ísť s Tenten do kina. Prišla pred kino a tam už na ňu čakala Tenten.
„Ahoj!“ pozdravila Tenten.
„Ahoj, čakáš dlho?“
„Nie len chvíľu.“ Vstúpili spolu dnu a pozreli si krásny romantický film Narnia: princ Kaspian.
Vyšli z kina.
„Ja musím ísť domov, lebo ešte idem upratovať.“ povedala Tenten.
„Tak ahoj!“
„Ahoj!“
Hinata sa vybrala do lesa. V tom filme sa dvaja hlavný hrdinovia do seba zamilovaní odlúčili navždy. Plakala. Celou cestou k jazierku. Oprela sa o strom pri jazere a plakala. Snažila sa dostať von všetok ten strach. Povoliť ten kŕč, ale nešlo to. Takto prežila ďalšie dva dni, týždne, mesiace. Až na neho zabudla. Vrátila sa k svojej starej láske. K láske k chlapcovi v jej veku. K Narutovi Uzumakimu.
Ale potom sa stalo niečo, čo sa stane málokedy. Išla do obchodu kúpiť mlieko a chleba, keď zrazu opäť, opäť počula ten hlas.
„Nepoznáte náhodou Hinatu Hyuugu? Mala by bývať v tejto vesnici.“
Hinata sa otočila a objala ho.
„Taru, Taru,“ plakala. Slzy jej tiekli obrovským prúdom.
„Áno, som to ja. Milujem ťa viac ako čokoľvek na svete. Som ochotný kvôli tebe obetovať všetko, úplne všetko.“
A tak sa Taru presťahoval do Konohy. Keď Hinata dospela, tak sa vydali a žili spolu šťastne až kým nepomreli.
To je perfektné
Člověk ani nestačí mrknout a najednou dospěje. A s věkem přichází zkušenosti, ale i mnohem složitější mise. Proto po mnoha letech tak vřele uvítám návrat domů, do Konohy. Kde i z budoucího právníka může být skvělý shinobi nebo alespoň kritik vašich povídek.
Naruto, děkuji Ti za vše.
Ďakujem
Mě se to líbí a moc. Něco podobného se mi stalo na letním táboře, ale ten konec byl jinej
„Nepodceňujte sílu četnáře.“ Matthew Reilly
FF stránka moje a Nildona!!!
FC pro mě od nellynuska
Náš největší vzor sice zemřel, o tom se hádat nebudu, ale předtím stihl vyučit pár lidí, kteří se rozutekli do celého světa. Nyní se spojujeme opět dohromady, abychom bojovali proti uctívačům Kiry, našeho i eLova největšího nepřítele.
Žáci, kteří se nám zatím podařilo sehnat:
2. Yuki Kaze-san (ta, která jí s tím pomáhá)
3. Shaman-werewolf-sama
4. ivy
5. Neal-X
6. Eros 3in1
7. Kairi.Ratten
8. Shadow-dono
9. Elys
10. M-san
11. MadYoko
12. Buuublinka
13. akai
14. Liss Ryuzaki
15. Enkidu
16. Barbara_Uchiha
17. Sayge
18. June
19. Vurhor
20. uchiha777
21. limetka
22. adabo
23. Nikirin-chan
24. Otaku-chan
25. SuZuKi_ShiHouiN™
26. lacca
27. luccca
28. Ookami-Kyuu
29. Alexx-sama
30. Neko_Hachi
31. Aryen-nyan
32. SASUKE5478
33. cibo91
34. Ayame-Senpai
35. Blue-misty
pro vlastní bezpečnost uvádíme pouze přezdívky a místo fotografií různé obrázky, ovšem ani ty nevedou k naší identitě…
…pokud patříte k nám žákům a následovníkům a odmítáte vše Kirovské můžete se přihlásit, jistě, že pod svou přezdívkou, aby vás Kira nemohl zabít, u mě, nebo TsuchiKim
A den, kdy se nám podaří sehnat všechny eLovy žáky, se stane i černým dnem pro Kirovi příznivce, protože ten den se uskuteční závěrečná bitva, kterou vyhrajeme.
Diki za komentár, aj moj konec bol skor negatívny, toto bolo len vymyslené, ako by to amlo asi dopadnuť.