manga_preview
Boruto TBV 15

Máme ešte nádej? 04

Máme ešte nádej? 04

„Konan, ty si nemehlo.“ rozčuľoval sa Pein.
„A vy?“ otočil sa na Hidana a Tobiho: „vy ma nerozpoznáte?“
„Prepáč šéfe.“ všetci sa ospravedlnili.
„To nám teraz nepomôže. Rýchlo bežte a nájdite ho, ale nezabudnite, že ho chcem živého.“
„A ju?“
„Tak na tom mi skutočne teraz nezáleží. Bežte!“
Rozbehli sa ako najviac vládali.
„Naruto, sú od nás 957 metrov“
„A koľko ich je.“
„Traja.“
„Dobre, utekaj!“
„Čo?“
„Zdržím ich.“
„Nie, ty sám si zranený ako chceš s nimi bojovať?“
„O to sa nestaraj, choď, okamžite, nech ťa tu už nevidím!“ kričal na ňu.
„Ty už ma neľúbiš?“ sklonil hlavu.
„Nie.“
„Pozri sa mi do očí.“
Zdvihol hlavu. Tak strašne ju miloval, ale teraz na tom závisel jej život.
„Nie, už ťa nemilujem.“
„Ale tvoje oči hovoria niečo iné.“
„Dosť, bež už, lebo nás dostanú oboch.“ prikázal jej a ona utiekla. Narutovi sa zatočila hlava a omdlel. Z tých dierok po injekciách mu neustále tiekla krv. Síce v malých množstvách, ale predsa to bolo na neho moc. Spadol do kríkov. Akatsuki si ani nevšimli jeho tela a utekali ďalej.
„Už sú moc ďaleko.“ povedala Konan.
„Áno, vráťme sa.“ povedal Tobi.
„Mne to dievča bude chýbať.“ zasmútil Hidan.
„Nájdeš si krajšiu, neboj.“ povedal Tobi.
Vybrali sa naspäť.

Hinata vbehla do Konohy a letela ako víchor k Tsunade. Zaklopala a potom vošla.
„Tsunade-sama, musíme ísť zachrániť Naruta.“
„Hinata, ty si tu? Ako sa ti podarilo utiecť?“
„Naruto, ma zachránil. Ale potom s nimi chcel bojovať, lebo už nás doháňali a ja som utiekla.“
„A videla si niečo?“
„Nie, ale Naruto bol zranený, napichali do neho ihly.“
„A vieš, kde sú Akatsuki?“
„Áno.“
„Dobre, zožeň si 10 ľudí a zajtra vyrazíte.“
„Dovidenia, Tsunade sama.“

Naruta zatiaľ našiel nejaký starý dedko a zobral ho zo sebou. Uložil ho doma do postele, obviazal mu rany a v tom sa prebral.
„Utekaj, Hinata!“ vykríkol až sa starec zľakol.
„Dobrý deň, mladý muž.“
„Dobrý deň, kde som to?“
„Si u Nayashiho Nikotu.“
„A vy ste kto?“
„Ja som Nayashi a ty?“
„Ja? Ja neviem. Nepamätám sa.“
„A kto je Hinata?“
„Hinata? Tak to skutočne neviem, prečo?“
„Vykríkol si jej meno.“
„Tak to je zaujímavé.“
„Áno, to je. Tu máš. Daj si čaj, pomôže ti.“
„Ďakujem.“
„Ale ako sa Vám odvďačím, pán Nikota?“
„Volaj ma Nayashi a budeš u mňa pracovať, ale až keď sa vyzdravieš.“
„Dobre.“

Hinata vstúpila do svojho domu.
„Ahoj, tati, som doma.“
„Hinata, ako to, že si doma?“
„Naruto ma zachránil.“
„Ahoj, Hinata! Strašne si mi chýbala.“
„Aj ti mne, Hanabi.“
Hinata išla do izby Nejiho.
„Ahoj, Neji!“
„Ahoj, Hinata! Čo tu robíš?“
„Naruto ma zachránil.“
„Takže je tu aj on?“
„Nie, a práve preto som prišla. Tsunade mi povedala, že mám zohnať desať ľudí, čo by boli ochotní ísť so mnou ho zachrániť.“
„Tak so mnou rátaj a počkaj, viem o ďalších, ktorí pôjdu určite.“ povedal a vytiahol telefón.
Zavolal Kibovi, Gaarovi, Konohamarovi, Shinovi, Shikamarovi, Saiovi, Chojimu a Leeovi.
Všetci, samozrejme prisľúbili pomoc a ešte išli k Sakure. Zaklopali a počkali.
„Ahojte, Hinata čo tu robíš?“
„Naruto ma zachránil.“
„A kde je?“
„Majú ho Akatsuki. Preto sme za tebou prišli. Nešla by si s nami ho zachrániť?“
„Že sa vôbec pýtaš. Jasné, že áno.“
„Dobre zajtra ráno máme byť u Tsunade-sama.“
„Dobre, ahojte!“
„Ahoj!“ povedali a išli domov.

Predošlí diel: Máme ešte nádej? 03
Ďalší diel: Máme ešte nádej? 05

4.70588
Průměr: 4.7 (17 hlasů)

Kategorie:

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele lentylka
Vložil lentylka, So, 2011-04-02 15:24 | Ninja už: 4986 dní, Příspěvků: 68 | Autor je: Prostý občan

Kde sa tam objavil telefon ??? Laughing out loud Laughing out loud je to dobré

Obrázek uživatele dusicinko
Vložil dusicinko, Pá, 2011-04-01 20:20 | Ninja už: 6244 dní, Příspěvků: 63 | Autor je: Prostý občan

nesla by si ho zachranit.. z nicoho nic... troska mi tam chyba rozvinutie, ale pockam co sa bude diat dalej

userbarz.com

Obrázek uživatele pyrowajcak
Vložil pyrowajcak, Út, 2008-07-15 21:36 | Ninja už: 6003 dní, Příspěvků: 277 | Autor je: Prostý občan

5 bodov...ale zda sa mi to dost rychle...